Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.
V priebehu 13. storo?ia pre?la Bratislava v?vojom, na konci ktor?ho nach?dzame stredovek? v?sadn? mesto vystavan? ?z kame?a? a predov?etk?m z ??ud?? ? me??anov.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Jadrom publik?cie je chronologick? preh?ad udalost?, spojen?ch s Novembrom '89, ktor? sa via?u predov?etk?m na Slovensko, pochopite?ne v celo?eskoslovenskom kontexte. Preh?ad je ?lenen? do dvoch ?asovo vymedzen?ch celkov. Prv? za??na svie?kovou manifest?ciou 25. marca 1988, ktor? sa stala jedn?m z najv?znamnej??ch prejavov odporu proti komunistick?mu re?imu. Kon?? 16. novembrom 1989, predve?erom udalost?, ktor? mali vo svojich d?sledkoch z?sadn? v?znam pre ?al?? v?voj slovenskej a ?eskej spolo?nosti. Druh? za??na 17. novembrom 1989 a pokra?uje a? do parlamentn?ch volieb 8. - 9. j?na 1990, resp. do volieb ?stavn?ch ?inite?ov a zostavenia feder?lnej a n?rodn?ch vl?d. Publik?cia obsahuje aj ?vodn? ?t?diu, pribli?uj?cu ?itate?ovi historick? kontext novembrov?ch udalost?, a v?berov? bibliografiu. Jej autormi s? vedeck? pracovn?ci Historick?ho ?stavu SAV v Bratislave.
Adam Hudek, PhD. (1979), od roku 2003 pracuje v Oddelen? dej?n vied a techniky Historick?ho ?stavu Slovenskej akad?mie vied v Bratislave. Venuje sa predov?etk?m dejin?m a te?ri? historiografie so zameran?m na ?esk? a slovensk? v?voj v 20. storo??. Sk?ma problematiku kon?truovania obrazu n?rodn?ch dej?n a dej?n vedecko-v?skumn?ch in?tit?ci? v stredoeur?pskom regi?ne.
Kontakty Adama Junoszu Ro?ciszewsk?ho so Slov?kmi v tridsiatych rokoch 19. storo?ia tvoria jednu z m?lo zn?mych kapitol slovensko-po?sk?ch liter?rnych vz?ahov. Publik?cia nezn?mych listov Slov?kov Ro?ciszewsk?mu z Rukopisn?ho oddelenia Jagelovskej kni?nice prin??a viacero zauj?mav?ch a cenn?ch faktov z tohto obdobia a pribli?uje portr?t gr?fa Ro?ciszewsk?ho ako osobit? typ po?sk?ho vlastenca a slovansk?ho obrodenca, ktor? sa stal ?ivou legendou v nap??an? Koll?rovskej liter?rnej vz?jomnosti medzi Slovanmi.
Ran? novovek, v eur?pskej historiografii v?eobecne vn?man? ako obdobie 16. a? konca 18. storo?ia, je fascinuj?cim obdob?m. Slovensk? historick? veda mu v?ak dlho nevedela doslova pr?s? na meno. Autorka v publik?cii siaha po probl?moch, ktor? nie s? ?notoricky zn?me? a m??u pom?c? pochopi? korene procesov, ktor?mi ?ije aj s??asnos?.
Fenom?n kolekt?vnej identity a identifik?cie patr? v eur?pskom priestore a ?peci?lne v oblasti strednej Eur?py k st?le aktu?lnym a pr??a?liv?m t?mam pre viacer? oblasti b?dania o ?loveku, spolo?nosti a kult?re. Zlo?it? vz?ahy, vz?jomn? prel?nanie politick?ch, etnick?ch, n?rodn?ch, jazykov?ch, konfesion?lnych a kult?rnych hran?c a s?vislost? v jednotliv?ch historick?ch ?asov?ch ?sekoch i v pr?tomnosti sk?man?ho geografick?ho priestoru nab?daj? k opatrnosti pri jednozna?nom formulovan? ?ir??ch zov?eobecnen?. Z?rove? priam provokuj? v?skumn?kov k h?bkov?mu prenikaniu do konkr?tnych probl?mov a k ich sk?maniu v jednotliv?ch presne vymedzen?ch tematick?ch, ?asov?ch a priestorov?ch ?sekoch a s?vislostiach.
Autorka publik?cie sa sna?? o interdisciplin?rny pr?stup k t?me ? postihn?? ot?zky vzdel?vania na Slovensku 50. a 60. rokov v relevantn?ch soci?lnych, ekonomick?ch a kult?rnych s?vislostiach.
Idea moderniz?cie je v slovenskej sociol?gii relat?vne nov?. Objavila sa po roku 1989, v ?ase ke? vo svetovej sociol?gii nastupovala u? druh? vlna moderniza?n?ch te?ri?. Po?as 90. rokov 20. storo?ia patrila t?ma moderniz?cie k najfrekventovanej??m n?metom v slovenskej sociol?gii a z ?asov?ho h?adiska m??eme pr?ce slovensk?ch sociol?gov zaradi? do druhej vlny moderniza?n?ch te?ri?. Preto je zauj?mav? sledova? ako slovensk? sociol?gia nadviazala na existuj?ci stav poznania v tejto oblasti.
S internetom a soci?lnymi sie?ami sa zmenil svet aj poh?ad na hist?riu. Hist?ria u? nie je len, slovami historika ?ubom?ra Lipt?ka, akousi samoobsluhou, z ktorej si ka?d? vyber?, ?o sa mu hod?. Bola pov??en? na zvl??tny supermarket, v ktorom si ka?d? m??e n?js? ?ubovo?n? historick? argument alebo predsudok, aby podporil svoju interpret?ciu sveta a vz?p?t? s ?ou obozn?mil ostatn?ch. T?to kniha je o spom?nan?, reprezentovan? predst?v o minulosti a vrstven? spomienok na dejiny na dne?nom ?zem? Slovenska. Sna?? sa uk?za?, ?e minulos? je zlo?it?, komplexn? a mnohotv?rna, no pam?? je v?dy redukovan?. ?asto z?merne.
Publik?cia sa venuje ?tef?nikovej pamiatke a ?tef?nikovmu posmrtn?mu kultu v slovenskej spolo?nosti, resp. obrazu/obrazom ?tef?nika v historickej pam?ti Slov?kov. Nevypoved? o samotnej osobe ?tef?nika, ale sk?r o spolo?nosti, o jednotlivcoch, skupin?ch a vrstv?ch obyvate?stva, ktor? si ?tef?nika osvojovali, stoto??ovali sa s n?m alebo ho naopak, odmietali.
Kniha nie je prim?rne zameran? na osobu sl?vneho ko?arisk?ho rod?ka, na jeho autentick? ?ivotn? pr?beh. Z?ujemca sa v nej do??ta o formovan? posmrtn?ho ?tef?nikovho kultu, o tom ako sa z astron?ma, letca a diplomata, spoluzakladate?a ?eskoslovenskej republiky postupne st?val n?rodn? hrdina.