Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
Pri objednávke akejkoľvek publikácie na ehistoria.sk môžete získať ako bonus ľubovoľných 6 čísel časopisu História (2001 – 2020) alebo Historického časopisu (1996 – 2020). Ponuka platí do vyčerpania zásob. Vybrané čísla vám doručíme za cenu poštovného, alebo si ich môžete prevziať osobne úplne bezplatne.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Publikované dokumenty prinášajú nielen informácie o priebehu náboru, o pracovných a životných podmienkach slovenských robotníkov v ríši, o počtoch naverbovaných občanov SR, ale pomáhajú tiež dotvárať obraz o jednotlivých aspektoch politicko-ekonomických vzťahov medzi Slovenským štátom a „ochrannou“ mocnosťou.
Smrť človeka má od nepamäti biologický, právny, etický, duchovný, kultúrny, spoločenský aj individuálny rozmer a v prírode tvorí prirodzenú súčasť kolobehu života. Publikácia je určená čitateľom, ktorých zaujíma, ako sa ľudská spoločnosť vyrovnávala s touto základnou istotou existencie. Skúma rituály, filozofické, náboženské, právne a umenovedné predstavy o smrti a posmrtnom živote, pričom ich porovnáva s dnešným vnímaním konca života. Jej cieľom je nielen priblížiť, ako ľudia v stredoveku zomierali, ale aj to, ako so smrťou žili. Publikácia zároveň hľadá odpoveď na otázku, čo sme v prístupe k smrti stratili a čo získali – a či sa od minulých generácií ešte stále môžeme niečo naučiť.
V priebehu rokov 1918 – 1939 došlo na Slovensku k nebývalému rozvoju osvety a vzdelávania, rozširovaniu siete škôl a využívaniu nových výchovno-vzdelávacích prostriedkov v osvete a školskej praxi.
Vzdelávanie a školstvo sú významnou súčasťou kultúry každého národa a dosiahnutá úroveň je priamym ukazovateľom vyspelosti každej spoločnosti. Vo vzdelávaní a v školskom systéme sa koncentrovane prejavila väčšina problémov, s ktorými sa spoločnosť v rokoch 1918 – 1945 zápasila alebo sa snažila vyrovnať. Kolektív autorov v primárnych a sekundárnych prameňoch zachytil a sprístupnil čitateľom poznatky, ktoré sa pri historickej analýze ukázali ako dominantné svojou výpovednou hodnotou o kultúre, osvete, vzdelávaní a školstve. Práca Premeny vo vzdelávaní a v školstve na Slovensku v rokoch 1918 – 1945 poskytuje informácie nielen o vzdelávaní a školstve, ale v kontexte doby rozpráva aj o konkrétnych problémoch, ktoré ovplyvňovali spoločnosť na Slovensku.
Autor v publikácii približuje atmosféru stredovekého mesta, načrtáva zásady uhorského trestného práva a opisuje jednotlivé kriminálne a súdne prípady aj trestanie previnilcov.
Táto interdisciplinárna kolektívna monografia ponúka nový pohľad na Pražskú jar 1968 z perspektívy bežných občanov, neelitných aktérov a rôznych spoločenských skupín. Na rozdiel od tradičnej literatúry, ktorá sa sústreďuje najmä na vysokú politiku, autori skúmajú tzv. „reformu zdola“ – teda procesy prebiehajúce v každodennom živote spoločnosti. Monografia prepája archívny výskum, sociologické dáta a etnografické prístupy, čím vytvára komplexný obraz spoločenských očakávaní a reakcií na reformné úsilie. Otvára tak diskusiu o „ľudskej tvári“ socializmu – o tom, ako jednotlivci a komunity formovali, reflektovali a prežívali proces demokratizácie, ktorý vyvrcholil vojenskou inváziou armád Varšavskej zmluvy. Publikácia predstavuje jeden z najvýznamnejších príspevkov k hlbšiemu porozumeniu demokratizačných impulzov roku 1968 vo východnej Európe.
Druhý zväzok syntetického diela Slovensko v 20. storočí je venovaný prvej svetovej vojne, teda rokom 1914 – 1918. Ide o pomerne krátke obdobie, ktoré trvalo iba o niečo viac ako štyri roky, je však plné vnútornej dynamiky a prevratných zmien. Slovenská historiografia obdobia prvej svetovej vojny sa v minulosti viac sústreďovala na vojenské a politické dejiny. K tomu, aby autori mohli v syntetickej podobe predložiť verejnosti pohľad na slovenskú spoločnosť a jej vývoj vo všetkých európskych a hlavne stredoeurópskych súvislostiach, bolo treba podstatným spôsobom rozšíriť výskum najmä v oblasti hospodárskych a sociálnych dejín, vrátane každodenného života. Pokúsili sa teda stvárniť čo najplastickejší obraz vtedajšej spoločnosti.
Autori v publikácii približujú rôzne fenomény vývoja regiónu Orava a jeho obyvateľstva od stredoveku až po polovicu 20. storočia.
Dejiny ľavého politického extrému sa pred rokom 1990 zredukovali na dejiny KSČ, resp. dejiny komunistického a robotníckeho hnutia. Pod týmto titulom sa tiež ako celok sprofanovali. Táto téma si znovu našla svojich autorov, ktorí sa jej venujú systematicky, hľadajú adekvátne metódy, stanovujú si výskumné priority a vytvárajú širší publikačný priestor.
Publikácia Znovuobjavovanie sveta: Priestor a čas v komunistickom Československu prináša podnetnú a originálnu analýzu toho, ako sa komunistický režim po roku 1945 usiloval zásadne pretvoriť vnímanie času a priestoru v spoločnosti. Autor, historik a antropológ Roman Krakovský, skúma procesy plánovaného zrýchlenia spoločenského života, vznik nových sociálnych vzťahov a potláčanie súkromnej sféry v prospech štátnej moci prostredníctvom plánovania, kolektivizácie a reorganizácie vlastníckych pomerov. Využíva pritom interdisciplinárny prístup – analyzuje uznesenia zjazdov, právne normy, ideologické dokumenty aj každodenné praktiky bežných ľudí. Na základe denníkov a prípadových štúdií ukazuje, ako obyvatelia režimu reagovali na pokusy o „pretvorenie“ ich spoločenskej reality – či už prispôsobením sa, alebo odporom.