Knihy

Dejiny nie sú len sledom veľkých udalostí, ale aj priestorom plným paradoxov, prekvapivých súvislostí a pútavých detailov. Tretí zväzok série História zadnými dverami, pripravený historikmi z Historický ústav SAV, prináša výber menej známych, no o to zaujímavejších príbehov z minulosti. Publikácia približuje rôznorodé témy – od kurióznych predstáv stredoveku, keď bol bobor zaraďovaný medzi ryby, až po osudy ľudí, ako bola pestúnka spisovateľa Stefana Zweiga, reprezentujúca početnú skupinu slovenských žien pracujúcich vo Viedeň na prelome 19. a 20. storočia. Nechýbajú ani pohľady na známe historické rody, napríklad Borgiovcov, zbavené stereotypov a mýtov. Autori sa venujú aj novším dejinám – približujú život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, vznik prvého filmu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, menej známe kapitoly studenej vojny či portréty prvých dám stojacich po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Výsledkom je pútavé a tematicky pestré čítanie, ktoré približuje dejiny „zozadu“ – cez detaily, príbehy a súvislosti, ktoré ich robia živými a ľudskejšími.

V Uhorsku v „dlhom 19. storočí“ fenomén viacnásobnej národnej identity nebol vôbec zriedkavý. V mnohých prípadoch, aj u viacerých významných osobností, bolo prirodzené, že mali zároveň uhorskú štátnu, maďarskú politickú, slovenskú jazykovú i národnú identitu. V knihe Józsefa Demmela spoznáme skutočný svet zabudnutej uhorsko-slovenskej šľachty, ktorý bol inšpiráciou aj pre dej známeho románu Jána Kalinčiaka Reštavrácia. Dozvieme sa, či Lajos Kossuth ako dieťa naozaj padol do hnojnice a kedy strávil prázdniny u slovenských príbuzných v Košútoch. Zistíme, prečo sa Ľudovít Haan, slovenský farár z Békešskej Čaby, začiatkom 70. rokov 19. storočia spriatelil s Jozefom Miloslavom Hurbanom a prečo sa po roku 1874 snažil vymazať na to všetky spomienky. Autor čitateľovi objasní, prečo a ako zničil Alexander Wrchovský, bývalý hrdina a mentor Ľudovíta Štúra, najvýznamnejšiu slovenskú evanjelickú spoločnosť v Uhorsku, a nakoniec sa dozvieme, prečo sa mladý Milan Rastislav Štefánik v železničnom kupé takmer pobil s dvojmetrovým maďarským politikom.

Predkladaná edícia prameňov je pokusom o hĺbkový pohľad na tragickú kapitolu Karvašovho života v súvislosti so zaistením, väznením a vypočúvaním na gestape od septembra 1944 do apríla 1945.

Text približuje „dlhé“ 19. storočie nielen ako obdobie formovania modernej občianskej spoločnosti, politických štruktúr a medzinárodných konfliktov, ale predovšetkým ako čas každodenného života ľudí. Poukazuje na to, že bez ohľadu na politické pomery ľudia jedli, bývali, obliekali sa, zakladali rodiny, vychovávali deti a prežívali bežné životné situácie. Osobitnú pozornosť venuje novým javom, ako je rozmach čítania, cestovania, zábavy či športu, ako aj rastúcemu dôrazu na osobnú a verejnú hygienu. Na základe širokého spektra prameňov – denníkov, pamätí, korešpondencie, účtov, odbornej literatúry i dobovej tlače a obrazových materiálov – autori ukazujú, že ľudia 19. storočia sa vo svojich každodenných potrebách a skúsenostiach od dnešných ľudí zásadne nelíšili.

Monografia je rozdelená do dvoch základných častí. Prvá, spracovaná Dušanom Škvarnom, sa venuje cyrilo-metodskej tradícii do roku 1918. Druhá časť v téme pokračuje až do súčasnosti. Jej autorom je Adam Hudek.

Publikácia prináša hlboký a podnetný pohľad na jedno z kľúčových období stredoeurópskych dejín – éru Veľkej Moravy. Autor analyzuje politický, kultúrny a náboženský vývoj tejto prvej známej slovanskej ríše a zasadzuje jej dejiny do širšieho kontextu slovanského sveta i európskych udalostí 9. storočia. Kniha ponúka komplexné spracovanie problematiky, opierajúce sa o historické pramene, archeologické nálezy a moderné výskumy, čím významne prispieva k poznaniu raného stredoveku v regióne.

Kniha sa zaoberá Pohraničnou strážou ako jednou zo zložiek bezpečnostného aparátu Československa po februári 1948, systémom ochrany hraníc s Nemeckou spolkovou republikou a Rakúskom v prvej polovici 50. rokov 20. storočia, ako aj pokusmi o ich prekročenie. Téma je spracovaná na príklade dvoch jednotiek – 5. chebskej pohraničnej brigády, ktorá strážila časť hranice s Nemeckou spolkovou republikou, a 4. znojemskej pohraničnej brigády, zabezpečujúcej úsek hranice s Rakúskom. Cieľom je poukázať na spoločné, ale aj odlišné prvky v systéme ochrany hraníc oboch brigád. Publikácia opisuje vývoj ochrany štátnej hranice od februára 1948 do roku 1950 a podrobne sa venuje systému zavedenému začiatkom roku 1951, ktorý s určitými úpravami fungoval až do pádu komunistického režimu v roku 1989. Charakterizuje vývoj štruktúry a organizácie uvedených brigád, jednotlivé nariadenia postupne vydávané ministerstvom vnútra, ktoré výrazne obmedzovali život obyvateľov pohraničných pásiem, ako aj prijaté ženijno-technické opatrenia. Záverečná časť sa zameriava na pokusy o prekročenie štátnej hranice vrátane charakteristiky zadržaných osôb, ich veku, povolania a dôvodov, ktoré ich k pokusu o útek viedli.

Publikácia sa zameriava nielen na osvetlenie útekov za slobodou, ale objasňuje aj následné kroky štátnej bezpečnosti, ústiace do série politicky motivovaných procesov, väznenia príbuzných či známych aktérov únosov.

Autori v publikácii využili svoje dlhoročné výskumy z obdobia studenej vojny. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej analýzy politiky veľmocí s kontextuálnym dopadom na Československo a jeho miesto v rámci sovietskeho bloku. Práca, opierajúca sa o obsiahly pramenný materiál slovenskej, českej, americkej a ruskej proveniencie, prináša plnší pohľad, ktorý nesporne obohatí poznanie studenej vojny, tvoriacej základný vzorec svetových, európskych i česko-slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia.

Pri pohľade na slovenské dejiny 19. a 20. storočia dominuje presvedčenie o výrazných personálnych, inštitucionálnych a sociálnych diskontinuitách, ktoré pravidelne postihovali úzku vrstvu "národných elít". Platnosť tejto hypotézy overujú autori/ky knihy na osudoch konkrétnych významných osobností a jednotlivých typologických skupín elít. Spochybňujú zakorenené predstavy o radikálnych kariérnych zlomoch, ktoré často neobstoja v konfrontácii s empirickými dátami.