Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
Pri objednávke akejkoľvek publikácie na ehistoria.sk môžete získať ako bonus ľubovoľných 6 čísel časopisu História (2001 – 2020) alebo Historického časopisu (1996 – 2020). Ponuka platí do vyčerpania zásob. Vybrané čísla vám doručíme za cenu poštovného, alebo si ich môžete prevziať osobne úplne bezplatne.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Zborník štúdií vznikol na základe dvoch vedeckých konferencií, ktoré usporiadal Historický ústav SAV. Prvé podujatie pod názvom Slovensko na prelome 19. a 20. storočia (Spoločnosť, štát a národ v súradniciach doby) sa uskutočnilo 14. – 16. novembra 1995 a druhé na tému Slovenská spoločnosť za prvej svetovej vojny (1914 – 1918) sa konalo 19. – 21. novembra 1996. Obe konferencie sa uskutočnili v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Svojou obsahovou koncepciou patria do série vedeckých podujatí, ktoré Historický ústav SAV venoval od roku 1990 kľúčovým problémom a témam jednotlivých období slovenských dejín v 20. storočí.
Dvadsiate storočie sa uzavrelo a "vstúpilo celým svojím objemom do dejín." To bol vonkajší podnet pre slovenských historikov, aby sa k procesom, ktoré v tomto storočí prebiehali, vrátili, pokúsili sa ich zhodnotiť a predložiť čitateľovi fundované odborné dielo. Vznikla myšlienka napísať syntézu slovenských dejín dvadsiateho storočia v siedmich zväzkoch. Prvý zväzok teraz predkladáme verejnosti.
Predkladaná monografia poskytuje prehľad kľúčových tém a oblastí slovensko-nemeckých hospodárskych vzťahov, pričom obsahuje niekoľko detailných analýz vybraných oblastí ekonomickej spolupráce. Osobitnú pozornosť venuje vývoju rokovaní slovensko-nemeckých vládnych výborov, ktoré mapujú celé spektrum hospodárskych vzťahov, vrátane ich zámerov, obsahu a charakteru, od vzniku Slovenského štátu až po jeseň 1944. Monografia zároveň predstavuje slovenskú ekonomiku ako súčasť formovania hospodárskeho veľkopriestoru nacistického Nemecka od 30. rokov 20. storočia, pričom sleduje jej vývoj až po kulmináciu územnej expanzie nemeckej armády v roku 1942. Následne sa zaoberá aj pozíciou Slovenskej republiky v kontexte rozpadu nemeckej veľkopriestorovej ekonomiky od roku 1943 až do zániku Nemeckej ríše. Dielo zhodnocuje doterajšie výsledky slovenskej a čiastočne aj českej a nemeckej historiografie na danú tému, pričom ich obohacuje o nové poznatky získané najmä z výskumu v nemeckých archívoch.
Publikácia približuje čitateľom slovensko-nemecké vzťahy z obdobia 1938 – 1941 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.1945 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.
Publikácia približuje čitateľom slovensko-nemecké vzťahy z obdobia 1938 – 1945 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.
Autori publikácie si kladú za cieľ prispieť k diskusii o povojnovom a pofebruárovom vývoji slovenskej spoločnosti, obohatiť doterajšie poznanie a poskytnúť impulzy pre ďalší výskum tejto mimoriadne zaujímavej periódy novodobých dejín.
Sociálna disciplinizácia predpokladá zavedenie špecifickej formy sociálneho poriadku, ktorý je vo všetkých svojich podsystémoch determinovaný vzťahom nadriadenosti a podriadenosti. Takáto forma sociálnej disciplinizácie sa neobjavuje vo všetkých mocenských systémoch, ale len v európskych krajinách, lebo len tu od 16. storočia zámerne zasahuje všetky vrstvy obyvateľstva.
Publikácia prináša nový pohľad na dominantné obdobie v slovenskom národnom príbehu – na 19. storočie, a to v širokých časopriestorových súvislostiach.
Publikácia Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas druhej svetovej vojny prináša najnovšie poznatky o spolupráci, ale aj o konfliktoch medzi československými spravodajcami a jednou z najznámejších sabotážnych organizácií druhej svetovej vojny – britskou Special Operations Executive (SOE). Základy tohto partnerstva boli položené už v 30. rokoch 20. storočia, teda nielen pred rozbitím Československej republiky, ale aj pred samotným vznikom SOE. Vďaka rozsiahlemu výskumu v domácich aj zahraničných archívoch autor podrobne sleduje vývoj tohto vzťahu a ponúka nové hypotézy o príčinách zlyhania tejto kľúčovej spolupráce, ktorá zásadne ovplyvnila činnosť domáceho odboja počas druhej svetovej vojny.
Účelové, „konzumentské“ chápanie histórie (národa, štátu, spoločnosti, jednotlivca) prináša so sebou jeden negatívny dôsledok, lepšie povedané nevyhnutný predpoklad: umelé alebo priam násilné, no vždy programové prerušenie prirodzenej kontinuity dejinného vývoja. Najčastejšie sa to deje vtedy, keď v rýchlom slede dochádza k štátoprávnym, resp. k systémovo-politickým či k iným revolučným (pseudorevolučným) zmenám, k celospoločenským ruptúram. Na tie boli slovenské dejiny 20. storočia skutočne bohaté, čo vo vedomí spoločnosti zanechávalo jednak spravidla negatívne stopy, jednak „biele miesta“, teda isté vedomostné vákuum, ktoré sa dalo a dá pomerne rýchlo zapĺňať pôsobivými, citovo preexponovanými argumentmi. Historické vedomie slovenskej spoločnosti sa aj v 20. storočí formovalo v akejsi apologetickej polohe, čo čiastočne prevzala tiež slovenská historiografia. Bolo to pochopiteľné a v istých situáciách aj celkom legitímne, no čím ďalej tým viac sa daný jav stával istým anachronizmom a brzdou. Podobne to bolo aj s druhou axiómou slovenských dejín – s ich údajnou plebejskosťou.