Knihy

Das zweibändige Handbuch fasst die Geschichte der Deutschen in Ungarn vom Mittelalter bis heute zusammen. Zeitlich wird die von West nach Ost verlaufene Siedlungsmigration von ihren Anfängen unter König Stephan I. bis zu ihrem Höhepunkt im 18. Jahrhundert behandelt und die Geschichte der in Ungarn ansässig gewordenen einzelnen deutschen Siedlergruppen bis zur Auflösung des historischen Ungarns 1918 näher untersucht. Von 1918 bis zur Gegenwart, das heißt bis zu den Parlaments- und Kommunalwahlen 2006, steht die Geschichte der Ungarndeutschen im Mittelpunkt. Die Darstellung sucht ein Narrativ der Gruppengeschichte der Deutschen in Ungarn zu entwickeln, das sowohl die interethnischen Beziehungen zu den Magyaren als auch die Verflechtung mit anderen Minderheiten berücksichtigt und somit eine multiethnische Perspektive einnimmt. Am Beispiel der Deutschen wird die Geschichte des Zusammenlebens sprachlich, ethnisch oder religiös unterschiedlicher Gruppen im historischen Kontext, in Zeit und Raum verdeutlicht. Gruppen wie die Deutschen in Ungarn benötigen ihre eigene Geschichtsschreibung. Dieses historische Narrativ formuliert ein Identitätsangebot durch die reflektierte und selbstkritische Aufarbeitung ihrer Vergangenheit. Die Darstellung auch umstrittener Geschichtsperioden wie beispielsweise der NS-Zeit oder der Vertreibung soll vor diesem Hintergrund zur Überwindung von Traumata und Tabuisierungen beitragen. Es geht hier um eine transnationale, auf die Prozesse der gesamteuropäischen Geschichte hin geöffnete Geschichtsschreibung, die eine Einordnung der Gruppengeschichte in größere historische Zusammenhänge gewährleistet und die Besonderheiten der Gruppe herausstellt. Táto dvojzväzková príručka zhŕňa dejiny Nemcov v Maďarsku od stredoveku až po súčasnosť. Časovo sleduje postupnú migráciu osídľovania zo západu na východ od jej začiatkov za kráľa Štefana I. až po vrchol v 18. storočí a podrobnejšie skúma dejiny jednotlivých skupín nemeckých osadníkov, ktorí sa usadili v Maďarsku, až do zániku historického Uhorska v roku 1918. Od roku 1918 až po súčasnosť, teda až po parlamentné a komunálne voľby v roku 2006, stojí v centre pozornosti história maďarských Nemcov. Výklad sa usiluje vytvoriť naratív skupinových dejín Nemcov v Maďarsku, ktorý zohľadňuje nielen medzi-etnické vzťahy s Maďarmi, ale aj prepojenie s inými menšinami, a tým prijíma viac-etnickú perspektívu. Na príklade Nemcov sa tak ozrejmuje dejinný kontext spolunažívania jazykovo, etnicky alebo nábožensky rozličných skupín v čase a priestore. Skupiny ako Nemci v Maďarsku potrebujú vlastné dejepisectvo. Takto vytvorený historický naratív formuluje ponuku identity prostredníctvom reflektovaného a sebakritického spracovania ich minulosti. Výklad aj sporných dejinných období, ako napríklad obdobia národného socializmu alebo vyhnania, má z tohto hľadiska prispieť k prekonaniu tráum a tabuizácií. Ide tu o transnacionálne dejepisectvo, otvorené procesom celoeurópskych dejín, ktoré zabezpečuje začlenenie dejín skupiny do širších historických súvislostí a zároveň zdôrazňuje jej osobitosti.

Šiesty zväzok edície Pramene k dejinám Slovenska a Slovákovmá podtitul Pod osmanskou hrozbou - Osudy Slovenska od Albrechta Habsburského do tragickej bitky pri Moháči v roku 1526 s prihliadnutím na začiatky renesancie v čase vlády Mateja Korvína. Kniha zachytáva obdobie rokov 1438 – 1526, teda záver neskorého stredoveku. Jej začiatok charakterizuje feudálna anarchia, v rokoch 1458 – 1490 vládnutie Mateja Korvína, potom obdobie vlády Jagelovcov, ktoré vyústilo do porážky v bitke pri Moháči, čím sa Turkom otvoril vstup do Uhorska, neskôr aj na územie dnešného Slovenska. Publikácia je zostavená z listín, kráľovských dekrétov a prameňov, ktoré ilustrujú hospodársky vývin (mestské knihy, testamenty mešťanov, daňové súpisy a podobne), a najdôležitejších rozprávačských prameňov, ako sú kroniky a literárne diela. Osobitnú kapitolu tvoria historické pramene, ktoré ilustrujú kultúrny vývin v záverečnej fáze stredoveku, začiatok a rozvoj renesancie v Uhorsku.

Siedmy zväzok edície Pramene prináša prepisy a preklady vybraných historických dokumentov a listín z obdobia tureckých vojen v Uhorskom kráľovstve. Zachytáva dramatické udalosti rokov 1526 – 1608, od bitky pri Moháči až po Bratislavský snem, ktorý znamenal významný medzník v politickom vývoji krajiny. Prostredníctvom autentických prameňov približuje jedno z najzložitejších období dejín Slovenska a Uhorska, poznačené zápasom s Osmanskou ríšou, bojom o uhorský trón, náboženskými konfliktmi reformácie i významnými spoločenskými a hospodárskymi zmenami. Dokumenty sú tematicky rozdelené do štyroch častí – Konflikt dvoch svetov, Konflikt dvoch vierovyznaní, Svet hospodárstva a Svet každodennosti –, ktoré umožňujú nahliadnuť do politického, náboženského, ekonomického i každodenného života tejto nepokojnej epochy.

Piata časť pramenných materiálov s názvom Prvý cisár na uhorskom tróne približuje udalosti na prelome 14. a 15. storočia, keď sa európska spoločnosť zmietala v hlbokej kríze zasahujúcej aj Uhorské kráľovstvo. Po smrti kráľa Ľudovíta Anjuovského v roku 1382 nastúpila na trón jeho dcéra Mária, ktorej vládu výrazne ovplyvňovala jej matka Alžbeta a palatín Mikuláš z Gorjan. Pramene zachytávajú mocenské zápasy o uhorskú korunu, vzostup Žigmunda Luxemburského a jeho cestu k získaniu trónu, ktorý mu bol prisľúbený už prostredníctvom zásnub s Máriou. Publikácia ponúka autentický pohľad na politické, dynastické a spoločenské zmeny, ktoré pripravili pôdu pre nástup prvého rímsko-nemeckého cisára na uhorský trón a ovplyvnili ďalší vývoj strednej Európy.

Historický atlas miest Českej republiky, zväzok č. 20, je zameraný na sliezske štatutárne mesto Opava. Mapuje historický a priestorový vývoj mesta od 16. storočia až po súčasnosť prostredníctvom reprodukcií historických máp a plánov, rekonštrukčných kartografických podkladov a 3D modelov krajiny. Textová časť dopĺňa kartografický materiál o odborný výklad a je obohatená o rozsiahly ikonografický materiál, ktorý komplexne približuje vývoj urbanistickej štruktúry a historickej podoby mesta.

Bezprostredne po vzniku Slovenského štátu, ale aj neskôr v emigrácii po roku 1945 sa aktéri udalostí vývoja na Slovensku koncom 30. rokov vracali k ich hodnoteniu. Všetky tieto práce sú viac-menej prirodzene ovplyvnené politickým a ideologickým zameraním ich tvorcov a navyše silne podmienené dobou vzniku.

Katherine Lynch skúma úlohu rodiny v spoločnosti od neskorého stredoveku až po obdobie industrializácie. Tvrdí, že v západnej Európe sa už v tomto období začal formovať trvalý a rozpoznateľný model vzťahov medzi jednotlivcami, rodinou a komunitou, ktorý je typický pre západnú civilizáciu. Štúdia sleduje vývoj tohto modelu až do 19. storočia a vníma rodinu nie ako súčasť výlučne „súkromnej sféry“, ale ako organizáciu pôsobiacu na hranici medzi verejným a súkromným životom. Zároveň analyzuje, ako funkciu a postavenie rodiny ovplyvňovali politické, náboženské a demografické faktory.

„Mŕtva hranica alebo živé susedské vzťahy?“, pýta sa autor v názve publikácie, ktorej témou sú rakúsko-slovenské vzťahy v období medzi koncom druhej svetovej vojny a násilne ukončenou „československou jarou“ v auguste 1968. Odpoveď na položenú otázku hľadal autor nielen v archívoch v Rakúsku, ale i na Slovensku a v Českej republike. Výsledkom tohto pozoruhodne rozsiahleho archívneho výskumu, ako i štúdia rakúskej, slovenskej i českej odbornej literatúry je komplexné spracovanie týchto bilaterálnych vzťahov v rokoch 1945 – 1968.

Kniha poskytuje prehľad obrazov o Haliči a jeho obyvateľoch sprostredkovaných tlačou. Skúma úlohu tohto prihraničného regiónu v rakúskej a ruskej vojnovej propagande a v politických debatách o národnostných otázkach. Taktiež vnáša svetlo do diskusií o vojne a jej dôsledkoch.

Publikácia pokrýva dve storočia histórie Uhorska, ktoré zdrvujúca porážka v bitke pri Moháči v roku 1526 rozdelila na tri časti. Nadväzuje na monografiu Pála Engela (2005) The Realm of St. Stephen: A History of Medieval Hungary, 895–1526. Čitateľa na ďalšie štúdium nabáda výberová bibliografia obsahujúca približne 470 položiek – monografií a súborných štúdií.