Augenzeuge dreier Epochen

Augenzeuge dreier Epochen
Die Memoiren des ungarischen Auβenministers Gustav Gratz 1875 – 1945

Gratz Gustav

Vydavateľstvo

R. Oldenbourg Verlag München

Jazyk

nemčina

Počet strán

650

Rok vydania

2009

Hmotnosť

1 219,00g

Formát

160x240

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9783486585940

Publikácia prináša memoáre Gustava Gratzа, významného predstaviteľa politickej elity Uhorska z prelomu 19. a 20. storočia, ktorý zastával dôležité funkcie v politike, hospodárstve i v ...prostredí uhorských Nemcov. Vďaka svojej pozorovacej schopnosti ponúka cenné svedectvá o kľúčových udalostiach európskych dejín – približuje napríklad vystupovanie Leva Trockého počas mierových rokovaní v Brest-Litovsku, vykresľuje situáciu cisára Karola I. a jeho okolia v posledných rokoch monarchie či pôsobenie uhorských ministerských predsedov pred a po roku 1918. Mimoriadne silnú výpovednú hodnotu má kapitola venovaná jeho zatknutiu gestapom, deportácii do koncentračného tábora Mauthausen a záveru druhej svetovej vojny, ktorý prežil vo Viedni. Memoáre tak predstavujú významný historický prameň aj pútavé čítanie pre odborníkov i širšiu verejnosť so záujmom o európske dejiny.

Čítať viac...
45,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť späť do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možné použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.**

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícií, aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického, ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúcim z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko-politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.

Pod heslom integrity

Pod heslom integrity

Slovensko-maďarské vzťahy sa postupne od 19. storočia stali jedným z najčastejšie tematizovaných problémov v novodobom slovenskom politickom diskurze. Následkom zániku rakúsko-uhorskej monarchie a vznikom Československej republiky došlo k vymedzeniu Slovenska ako územno-právnej jednotky na politickej mape Európy. Tento fakt potvrdili zmluvy, ktoré vzišli z rokovaní Parížskej mierovej konferencie v rokoch 1919 – 1920. Rok 1918 predstavuje významný historický medzník v dejinách regiónu, následkom ktorého dochádza ku kanonizácii Slovenska v geopolitickom zmysle – ako územia medzi Tatrami a Dunajom, ktoré malo zároveň predstavovať etnický priestor Slovákov. Došlo k zásadným spoločenským, hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, ktoré v symbolickom jazyku charakterizuje pretvorenie dovtedy zaužívaných pomenovaní pre severné územia Uhorska – tzv. Hornej zeme (Felvidék) alebo Horniakov (Felföld) – na Slovensko. Napriek tomu, že spomenuté termíny nie sú historicky totožné so súčasným územím Slovenska a ani Slovensko nebolo a ani nie je len etnickým územím Slovákov, práve tieto názory sa začali v medzivojnovom období presadzovať. Fakt, že Slovensko v súčasnom zmysle slova „vzniklo“ v procese zániku štruktúr historického Uhorska, do veľkej miery zapríčinilo, že narástol význam problematiky slovensko-maďarských vzťahov. Nešlo o novú tému. Získala však na celospoločenskom význame. Netolerantná politika voči národnostiam v období dualizmu predstavovala jeden z významných argumentov československej strany legitimizujúci rozchod s monarchiou.

Obsah

Einleitung der Herausgeber

Zur Laufbahn von Gustav Gratz – Literatur über Gustav Gratz – Die Überlieferung der Erinnerungen von Gustav Gratz – Entstehungszeit der Erinnerungen – Zur Edition – Moritz Gratz – Aus den Briefen meiner Eltern – Die Familie Nagy

 

Erinnerungen Teil I

Die Familie Gratz – Die Vorväter – Die Zeitgenossen – Die Nachkommen – Die Familie Günther – Die Familien Dax und Fanzler

 

Aus meinem Leben (1875 – 1918)

Kindheit in Göllnitz – „Im Tausch! Nach Miskolc – Gymnasialjahre in Igló und Klausenburg – Die Praeceptoren – Das Tagebuch als Freund – Politisches Interesse mit 14 – Heimweh in Bistritz – Mädchengesellschaften – Konsulardienst oder Journalist – Fakultät Klausenburg – Pester Lloyd – Kölnische Zeitung – Die Zeit – Die Liga für das allgemeine Wahlrecht – Abgeordneter für Leschkirch – Die Neue Freie Presse – Direktor des Industriellenbundes – Ehefrau und Töchter – Ziviler Kriegsdienst – Sektionsleiter in Wien – Ungarischer Finanzminister

 

Erinnerungen Teil II

Brest-Litowsk

In Ministerium des Äuβern – Im ungarischen Finanzministerium – Wirtschaftliche Annäherung zwischen Deutschland und Österreich-Ungarn – Friedensverhandlungen – Brest-Litowsk – Prinz Leopold – General Hoffmann – Kühlmann – Graf Czernin – Bulgaren und Türken – Die Sowjetdelegierten – Trotzki – Die Ukrainer – Gäste in Brest-Litowsk – Verhandlungen über den Vorfrieden – Schwierigkeiten mit Bulgarien – Wirtschaftliche Verhandlungen – Polen – Dombrowaer Kohlengebiet – Hoffmanns Eingreifen in die Verhandlungen – Stagnation – Graf Czernins Nervenzusammenbruch – Zugeständnisse an die Ukraine – Möglichkeit eines Sonderfriedens mit Russland – Gespräch mit Kühlmann – Burián in Brest – Kronrat in Laxenburg – Meine Berliner Besprechungen – Österreichisch-Ungarische Verhandlungen mit Wilson – Politische Aussprache bei Reichskanzler Gr. Hertling – Verhandlungen über die Interpretation des Bündnisvertrages – Gegensatz zwischen Diplomatie und Militär in Deutschland – In Österreich-Ungarn – Deutch-österreichisch-ungarische Verstimmungen – Verhandlungen mit der Ukraine – Verhandlungen mit Trotzki –Unterzeichnung des Friedensvertrages mit der Ukraine – Letzte Friedensversuche mit Russland Kommission zur Besprechung der russischen Grenzfragen – Abbruch der Verhandlungen mit Russland – Schlusssitzung – Heimfahrt – Innenpolitische Pläne Czernin

 

Bukarest

Österreichisch-ungarische Marschroute für die Verhandlungen – Grenzrektifikationen –Dobrudschafrage – Czernin in Bukarest – Mackensen – Tontshew – Begegnung des Grafen Czernin mit König Ferdinand – Schwierigkeiten der Verhandlungen über den Vorfrieden – Unterzeichnung des Präliminarfriedens – Deutschland gegen die österreichisch-ungarischen Grenzforderungen – Mitteilung der Grenzforderungen an Rumänien – Cotroceni – Deutsche Pläne über Verlängerung der Okkupation Rumäniens – Wirtschaftliche Verhandlungen – Marghiloman – Zugeständnisse in der Frage der Grenzrektifikationen – Dobrudscha and Adrianopel – Negotiner Winkel – Marghiloman Ministerpräsident – Deutsch-ungarische Differenzen bzgl. der Grenzrektifikationen – Einigung mit Rumänien – Ministerberatung über bulgarisch-türkische Gegensätze – Paraphierung des Vertrags – Schiffswerfte in Turnu Severin – Verhandlungen über die Interpretation des Vertrags – Türkische Ansprüche auf Gewinn der Okkupation – Ölterrains – Abreise Czernins – Rücktrittsgedanken Czernins – Czernin und Tisza – Rückkehr Czernins nach Bukarest – Affäre Clémenceau – Rückreise nach Wien–Politische Schwierigkeiten in Ungarn – Windischgrätz verlangt Sanierung ungarischer politischer Lage – Meine Budapester Besprechungen mit Wekerle – mit Tisza – mit Andrássy – Rückreise nach Wien – Kronrat in Baden – Demission Czernins – Abschied von Czernin – Neue Verhandlungen in Budapest – Br. Burián – Rumänien und das mitteleuropäische Wirtschaftsbündnis – Werfte von Turnu Severin – Unterzeichnung des Friedensvertrages 

 

Der Zusammenbruch

Ernährungsschwierigkeiten – Wirtschaftliche Annäherung zwischen Österreich-Ungarn und Deutschland – Der Kaiser und die Annäherungspläne – Die Salzburger Verhandlungen – Der nahende Zusammenbruch – Návay und die südslawische Frage – Mein letzter Besuch bei Tisza

 

Revolution, Gesandtschaft, Ministerium des Äuβern

Der Umsturz – Erdgasgesellschaft – Karolyi-Revolution und die Radikalen – Plakatkrieg – Proklamierung des Kommunismus – Antibolschewistische Bewegung – Der Putsch in der Wiener Gesandtschaft – Konspirationstätigkeit der ung. Emigration – Eine Nacht in Mariazell – In Frankfurt festgefahren–Sturtz der Kommunisten – Verhandlungen über Regierungsbildung – Reise nach Siebenbürgen – Ernennung zum Gesandten in Wien – Kanzler Renner – Die Burgenlandfrage – Der „weiβe Terror“ – Ein sozialistischer Streich – Die Wiener Diplomatie 1920 – Ernennung zum Minister des Äuβern – Ein Koloman Kánya – Kooperation mit den Nachbarstaaten – Anschlussfrage – Fühlungnahme mit der Tschechoslowakei – Die Brucker Verhandlungen

 

Die Rückkehrversuche König Karls

Mein Monarchismus – Objektive und subjektive Motive – Rückkehr König Karls – Die Tage in Steinamanger – König und Regierung – Abreise des Königs – Meine Demission – Abschied vom politischen Leben – Creditbank – Afeb – Betrauung mit Führung der Legitimisten – Verhandlungen über eine Annäherung zwischen König und Reichsverweser – Vorschlage für Bethlen – Ein Brief des Reichsverwesers an den König – Unzufriedenheit des Königs – Besprechungen über die Restaurationsfrage – Mit Rakowszky in Ödenburg – Ankunft des Königspaares – Der König in Ödenburg – Fahrt nach Budapest – Zusammenstoβ bei Budaörs – Waffenstillstandsverhandlungen – Ein „Hofdiner“ – Lehárs Flucht – Tata – Tihany – Eine letzte Kompromissidee – König Karl und Königin Zita – Abreise des Königspaares – Im Gefängnis – Tod König Karls – Ein Brief der Kaiserin Zita

 

Privatleben

Wahlniederlage in Budapest – Eine Empfehlung Apponyis – Im Privatleben – Spannungen mit der Commerzialbank – Philipp Weiss – Ausscheiden aus der Commerzialbank –Schwierigkeiten der Afeb – Publizistische Tätigkeit – Verhandlungen mit Sowjetrussland – Lungenentzündung – Geschäftliche Misserfolge und materielle Sorgen – Geschäftliche Projekte – Brüssel und London – Vorträge und Artikel – Einladung zu Königin Zit – Fahrt nach Spanien – Lequeitio – Königin Zita – Eine Messe in Lequeitio – König Otto – Unterredungen mit Ihrer Majestät – Abschied und Rückreise – Unmöglichkeit einer legitimistischen Aktion – Mein Verhältnis zur Carnegiestiftung

 

In Amerika

Apponyis Anregung zu meiner Amerikareise – Überfahrt – Ankunft in New York – New York – Philadelphia – Washington – Coolidge, Kellogg, Mellon – Mein Eintreten für eine Internationale Organisation auf der Interparlamentarischen Konferenz – Eine Vortragstourné – Die Teilnehmer an der Interparlamentarischen Konferenz – Sightseeing in New York – Niagara – Hamilton, Toronto, Ottawa – Montreal, Quebec – Rückkehr aus Canada im Schlafwagen – Wieder in New York – Princess Chinchilla – Vortrag in Bridgeport – Prohibition – Vorträge in New York – New Yorker Eindrücke – Fahrt nach Ithaca – Das Reisen in Amerika – Vortrag an der Cornell University – Chicago – Napersville – East Chicago und South Bend – Vortrag in Chicago – Fahrt nach Washington – Richmond – Die Neger – Vorträge in Richmond – Ein Kompatriot – Armistice Day – Boston – Die Harvard University – Abreise aus Amerika – Tagebuch während der Rückfahrt

 

Sanierung der Vereinigten Sparkase

Plan einer Sanierung der Hauptstädtischen Sparkasse – Genfer Besprechung mit Finanzminister Bud – Hiobsbotschaften in Budapest – Die Sanierungsaktion – Erste Kapitalserhöhung – Bemühungen zur Steigerung des Ertrags des Bankgeschäfts – Ihr Scheitern – Bemühungen im Interesse zweiter Kapitalserhöhung – Erfolglose Verhandlungen in Berlin – Vereinbarungen mit Amerika – Autofahrt nach dem Engadin – Verluste bei der Getreidegesellschaft – Reményi-Schneller – Scheitern der zweiten Kapitalserhöhung – Drohende Zwangsliquidation – Neue Sanierung – Umwandlung in eine Gemeindesparkasse

 

Wieder Privatmann

Zusammenbruch der Afeb – Schwere materielle Lage und deren Überwindung – Übersiedlung nach Budapest – Tod meiner Mutter – Bergtouren – Tarasp – Podjebrad

 

Im Abgeordnetenhause

Allgemeine Wahlen – Gegensatz zu Bethlen – Bonyhád – Die deutsch-ungarische Bewegung in Bonyhád – Béla Perczel – Die Wahlbewegung – Mein Verhältnis zu den Bonyháder Wählern – Abermalige Bewerbung um das Bonyháder Mandat – Eintritt in die Regierungspartei – Neuerliche Wahl zum Abgeordneten – Rücktritt Bethlens – Gr. Julius Károlyi – Gömbös – Austritt aus der Regierungspartei – Eintritt in die liberale Partei – Die Wahlen von 1935 und 1939

 

Politische Aktionen

Politisches Zusammenwirken mit den Nachbarländer – Österreich – Jugoslawien – Ninčić und Marinković – Bethlens Annäherung an Jugoslawien – Freundschaftspakt mit Italien – Meine jugoslawischen Beziehungen – Tschechoslowakei – In Lana bei Masaryk – Unterredungen mit Beneš – Beneš für wirtschaftliche Annährung – Letzter Besuch bei Beneš – Rumänien – König Carol – Mitteleuropäische Konferenzen – Publizistische Arbeit für die Annäherungsidee – Pariser Vortrag – Académie Diplomatique – Reden im Abgeordnetenhaus – Der Monarchismus – Vorträge und Reden – Besprechungen mit österr. Legitimisten – Seipel – Schuschnigg – Der öst.-ung. Monarchismus und Frankreich – Italien – König Otto – Interparlamentarishe Konferenz – Ausländische Kollegen – Die Rechtskommission – Rede in London: Sanktionen genügen nicht – Rede gegen die Übertreibungen des nationalen Egoismus in Bukarest – Rede für internat. Organisation in Konstantinopel – Rede über das gleiche Thema in Oslo – Gegen Übertreibung des Souveränitätsbegriffs in Locarno – Inter-parl. Wirtschaftskonferenz – Warschau – Paneuropa Union – Internat. Handelskammer – Meine wirtschaftspol. Übersetzung – Pariser Reisen – Kammerkongresse und Kongressbekanntschaften

 

Die deutsche Minderheit

Meine Aufgaben als Präsident des UDV – Bleyer – Einfluss der reichsdeutschen Kreise – Meine Demission – Abneigung des Grafen Károlyi gegen den UDV – Gegensätze mit Bleyer – Bleyers Tod – Verhandlungen über meine Wiederwahl zum Präsidenten – Reise nach Berlin – Krisenzustand im Verhältnis zwischen Ungartum und deutscher Minderheit – Einfluss des deutschen Nationalsozialismus – Drohende Auflösung des UDV – Aktion gegen die Radikalen erwogen – Meine Bedingungen – Bruch mit den Radikalen – Nichteingelöste Versprechungen – Unschlüssigkeit der Regierung – Entweder – oder – Anerkennung des Volksbundes durch Imrédy – Mein Ausscheiden aus der Bewegung

 

Eintreten für liberale Politik

Gegen das Judengesetz – Artikel Pethös – Affäre des Pesti Napló – Paul Teleki – Reichsverweser Horthy

 

Literarische Tätigkeit

Literarische Tätigkeit: Wirtschaftlicher Zusammenbruch Österreich-Ungarns – U. W.-Jb. – Economic Year Book – Geschichte des Dualismus und Revolutionen – Europäische politische Geschichte seit Versailles und Internationale Beziehungen – Deutsch-ungarische Probleme – Akademie der Wissenschaften

 

Der Zweite Weltkrieg

Meine Stellungnahme zum Nationalsozialismus – Zweifel an einem glücklichen Kriegsausgang – Interparlamentarische Konferenz in Oslo – Mundtotmachung – Konferenz in Lugano – Thrombose – Politische Tätigkeit

 

Lanzendorf und Mauthausen

Reiseplan für die Schweiz – Deutscher Einfall in Budapest – Von der GESTAPO verschleppt – Im Gefängnis für den Pester Landbezirk – Verhöre – Verschleppung aus Budapest – In Bombengefahr – Gespräch mit Mületer – Ankunft in Wien – In Lanzendorf – Fahrt nach Mauthausen – Ankunft in Mauthausen – Im „Russenlager“ – Das „Revier“ – Lagergenossen – Die Juden – Mitteleuropäische Kulturgemeinschaft – Das Leben im Lager – Die „Hölle von Mauthausen“ – Unsere Küche – Einfluss des Konzentrationslager auf die Beurteilung Deutschlands – Lektüre im Konzentrationslager – Unsere schwarzen Stunden – Befreiung – Ankunft in Wien – Sulz – Die letzte Kriegsphase in Deutschland – Besuche in Wien – Der Umsturz in Ungarn – Die Russen vor Budapest – Der Einmarsch russischer Truppen in Sulz – Besucher und Marodeure – Komische und gefährliche Situationen – Wieder in Wien

 

Register

Personenregister

Ortsregister