Knihy

Predkladaná práca sa nezaoberá celým spektrom udalostí demokratizačného vývoja v ČSSR (1963 – 1968). Z geografického hľadiska sa orientuje predovšetkým na slovenskú časť republiky (i keď nemôže abstrahovať od vývoja v celej ČSSR a v sovietskom bloku) a z tematického hľadiska len na politický vývoj.

Text opisuje politickú situáciu Československa v období pred a počas druhej svetovej vojny. Poukazuje na to, že rastúce napätie v Európe a revizionistické snahy susedných štátov viedli Československú republiku k zblíženiu so Sovietskym zväzom a k hľadaniu bezpečnostných záruk v rámci osi Paríž – Praha – Moskva. Zároveň približuje kritický postoj opozície, najmä Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, voči tomuto spojenectvu. Text sa dotýka aj diplomatického uznania slovenského štátu Sovietskym zväzom a postupnej zmeny rétoriky smerom k predstave „spriateleného Ruska“. V závere upozorňuje na málo reflektovanú hrozbu morálneho a politického zmätku ku koncu vojny, keď sa k demokratickým víťazným mocnostiam pripojila aj totalitná veľmoc.

Publikácia ponúka ucelený pohľad na proces dekolonizácie v rokoch po druhej svetovej vojne. Autor sleduje snahy krajín Ázie a Afriky o získanie nezávislosti a analyzuje, prečo nadobudnutá sloboda často neviedla k očakávanému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, politickej stabilite ani k posilneniu občianskej spoločnosti. Text sa venuje aj negatívnym dôsledkom koloniálnej minulosti – chudobe, náboženským a etnickým konfliktom či separatistickým hnutiam – a upozorňuje na destabilizačný vplyv studenej vojny na vývoj mnohých novovzniknutých štátov.

Českí a slovenskí sociológovia sa v máji roku 2004 zišli v pražskej vile Lanna na spoločnej trojdňovej konferencii nazvanej Česko-slovenské sociologické dni. Rokovanie prebiehalo v jednotlivých sekciách, v ktorých spravidla predniesli svoje príspevky referenti z oboch krajín. Predložený zborník ponúka pohľad na bohatý konferenčný program, pretože, tak ako vlastné stretnutie, zahŕňa príspevky z mnohých oblastí záujmu súčasnej sociológie. Vďaka svojej tematickej pestrosti je cennou výpoveďou o šírke a vážnosti tohto záujmu.

Publikovaný súbor 15 štúdií venovaných dejinám medzivojnovej ČSR je výsledkom takmer 50-ročného výskumu autorky, ktorý vykonala v archívoch a knižniciach doma i v zahraničí.

Zborník prác historikov prednesených na sympóziu usporiadanom nemecko-českou a nemecko-slovenskou komisiou historikov v roku 1996

Text analyzuje slovensko-poľské vzťahy v 20. storočí a poukazuje na ich nedostatočné reflektovanie v historiografii i spoločenskom povedomí. Autori upozorňujú, že napriek historickej a kultúrnej blízkosti boli tieto vzťahy často zatienené dominantným vnímaním Československa ako prevažne českého štátu, a to najmä v poľskom prostredí. Podobný prístup sa prejavil aj v českej a poľskej historiografii, ktorá venovala slovenskému aspektu československo-poľských vzťahov len obmedzenú pozornosť. Príspevky skúmajú príčiny tohto stavu, vyplývajúce zo štátoprávneho usporiadania Československa aj zo zjednodušených interpretačných perspektív, a zároveň poukazuje na dôsledky v podobe nižšej miery poznania spoločných dejín.

Elektrifikácia bola hnacím motorom slovenského hospodárstva v období 1938 – 1948 a ovplyvnila progresívne zmeny vo všetkých sférach života spoločnosti.

Publikácia sa zameriava na výrazné osobnosti pôsobiace v politických stranách a vo verejnom živote, ktoré mali pedagogické zázemie – či už ako aktívni pedagógovia a učitelia, alebo ako osoby s učiteľským povolaním v minulosti, ktoré zanechali výraznú stopu v politicko-straníckom dianí. Pozornosť venuje aj osobnostiam, ktoré sa podieľali na zakladaní národných, regionálnych kultúrnych, osvetových, vzdelávacích a školských inštitúcií. Politické strany zohrávali významnú úlohu vo výchovno-vzdelávacom procese prostredníctvom učiteľov – straníkov, ktorí pôsobili v školstve, na ministerstvách, v odborových štruktúrach, a neraz aj vo vládnych funkciách.

Sociálna disciplinizácia predpokladá zavedenie špecifickej formy sociálneho poriadku, ktorý je vo všetkých svojich podsystémoch determinovaný vzťahom nadriadenosti a podriadenosti. Takáto forma sociálnej disciplinizácie sa neobjavuje vo všetkých mocenských systémoch, ale len v európskych krajinách, lebo len tu od 16. storočia zámerne zasahuje všetky vrstvy obyvateľstva.