Knihy

Predkladaná práca sa nezaoberá celým spektrom udalostí demokratizačného vývoja v ČSSR (1963 – 1968). Z geografického hľadiska sa orientuje predovšetkým na slovenskú časť republiky (i keď nemôže abstrahovať od vývoja v celej ČSSR a v sovietskom bloku) a z tematického hľadiska len na politický vývoj.

Blízki a predsa rozdielni. To je rozpätie, v ktorom sa pohybujú historické osudy a vzájomné vzťahy Slovákov a Čechov. Spoločný pôvod, ktorý je pred nami ukrytý v protohistorických hmlách, vzájomné stýkanie a potýkanie sa v raných dobách historických, spoločný život v habsburskej monarchii, ale v jej rozdielnych častiach a napokon život v spoločnom štáte. Spoločného je toľko, že to niektorých viedlo k sformulovaniu pojmu „československé dejiny“. Ukazuje sa, že tento pojem nie je celkom správny. No nie je korektný ani prístup, ktorý sa usiluje za každú cenu oba národy „historicky oddeliť”. A navyše do odbornej diskusie sa doteraz vždy miešala nejaká ideológia či politika. A to jednak v úsilí presadzovať historickú jednotu, alebo naopak, za každú cenu všetko zjednocujúce potierať. Kniha Dušana Kováča sa usiluje sumarizovať doterajší výskum bez emócií a postranných tendencií. Poskytuje ucelený obraz slovensko - českých vzťahov podnecuje úvahy a diskusiu. Uzatvára jednu a začína novú epochu historického bádania v oblasti slovensko - českých vzťahov.

Kniha Pálfiovci v novoveku prináša pohľad na významný uhorský šľachtický rod Pálfiovcov v období novoveku. Autori sa venujú ich politickej, hospodárskej a kultúrnej činnosti, ako aj vplyvu na dejiny Habsburskej monarchie a Uhorska. Publikácia čerpá z bohatých archívnych prameňov a ponúka analýzu rodu, jeho majetkov a vzťahov s panovníckym dvorom. Kniha je určená pre historikov, genealógov i širšiu verejnosť so záujmom o šľachtické rody a dejiny strednej Európy.

Chronológia zachytáva podstatné udalosti odohrávajúce sa nielen na území slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945.

Kontakty Adama Junoszu Rożciszewského so Slovákmi v tridsiatych rokoch 19. storočia tvoria jednu z málo známych kapitol slovensko-poľských literárnych vzťahov. Publikácia neznámych listov Slovákov Rożciszewskému z Rukopisného oddelenia Jagelovskej knižnice prináša viacero zaujímavých a cenných faktov z tohto obdobia a približuje portrét grófa Rożciszewského ako osobitý typ poľského vlastenca a slovanského obrodenca, ktorý sa stal živou legendou v napĺňaní Kollárovskej literárnej vzájomnosti medzi Slovanmi.

Medzinárodné súvislosti vývoja Slovenska a slovenskej otázky v rokoch 1939 – 1945 spadajúce do obdobia vojenského, politického a ideologického konfliktu medzi štátmi protihitlerovskej koalície a krajinami Osi predstavujú nedeliteľnú súčasť slovenských moderných dejín. Súčasne reflektujú politiku jednotlivých veľmocí a ďalších štátov voči strednej Európe s osobitným zreteľom na Slovensko. V rámci tejto širokej témy sa autori pokúsili zdokumentovať a zhodnotiť, či uvedené štáty a ich politické reprezentácie chápali Slovensko a slovenskú otázku ako objekt alebo subjekt medzinárodných vzťahov daného obdobia a akým spôsobom s ním rátali v povojnovej Európe.

Publikácia sa zaoberá vzťahmi medzi Slovenskom a Poľskom v období od roku 1918 do roku 1945, a to prostredníctvom pohľadu diplomatov. Je venovaná 100. výročiu narodenia prof. Henryka Batowského, ktorý bol významným poľským historikom a odborníkom na slovensko-poľské vzťahy. Obsahuje príspevky autorov, ktorí sa zameriavajú na rôzne aspekty vzťahov medzi Slovenskom a Poľskom. Jednotlivé state sú založené na dokumentoch z archívov a obsahujú analýzy diplomatických vzťahov a rokovaní medzi Slovenskom a Poľskom v danom období. Publikácia má význam pre slovenskú a poľskú históriu a politiku, pretože sa zameriava na dôležitý historický moment, ktorý ovplyvnil vzťahy medzi týmito dvoma krajinami.

Sociálna disciplinizácia predpokladá zavedenie špecifickej formy sociálneho poriadku, ktorý je vo všetkých svojich podsystémoch determinovaný vzťahom nadriadenosti a podriadenosti. Takáto forma sociálnej disciplinizácie sa neobjavuje vo všetkých mocenských systémoch, ale len v európskych krajinách, lebo len tu od 16. storočia zámerne zasahuje všetky vrstvy obyvateľstva.

Spomienková práca slovenského diplomata z obdobia Slovenskej republiky 1939 – 1945

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.