Knihy

Monografia v troch kapitolách predstavuje historické a umelecko-historické okruhy záujmu autoriek o dejiny a výtvarné pamiatky rodu Pálffyovcov v období „osvietenského“ storočia. Hlavným prínosom predloženej vedeckej práce je nový, hutnejší, komplexnejší a plastickejší pohľad na Pálffyovcov 18. storočia. Niekde dominuje prístup prostredníctvom hĺbkových mikrostúdií, inde analytický výklad – vždy však s cieľom vytvoriť kontextualizovaný a do istej miery syntetizujúci obraz mocensko-politického, sociálneho a ekonomického kapitálu, ktorým tento rod v danom období disponoval. Pálffyovskú lojalitu voči Habsburgovcom vizuálne demonštrovali portréty panovníkov a členov vládnuceho rakúskeho domu, ktoré podľa dobových prameňov boli súčasťou pálffyovských zbierok. Do súčasnosti sa však na území Slovenska zachoval len malý počet týchto diel. Prepojením medzi týmito dvoma tematickými rovinami je výnimočne introspektívna mikrosonda do mentálneho sveta Jána V. Pálffyho, ktorá odhaľuje jeho súkromné i verejné postoje k spoločensky významným politickým udalostiam počas vlády cisárov Jozefa I. a Karola VI.

Publikácia Znovuobjavovanie sveta: Priestor a čas v komunistickom Československu prináša podnetnú a originálnu analýzu toho, ako sa komunistický režim po roku 1945 usiloval zásadne pretvoriť vnímanie času a priestoru v spoločnosti. Autor, historik a antropológ Roman Krakovský, skúma procesy plánovaného zrýchlenia spoločenského života, vznik nových sociálnych vzťahov a potláčanie súkromnej sféry v prospech štátnej moci prostredníctvom plánovania, kolektivizácie a reorganizácie vlastníckych pomerov. Využíva pritom interdisciplinárny prístup – analyzuje uznesenia zjazdov, právne normy, ideologické dokumenty aj každodenné praktiky bežných ľudí. Na základe denníkov a prípadových štúdií ukazuje, ako obyvatelia režimu reagovali na pokusy o „pretvorenie“ ich spoločenskej reality – či už prispôsobením sa, alebo odporom.

Pálkovci boli jedným z rodov vďaka ktorým stojíme teraz tam, kde sme a vďaka ktorým má slovenský národný príbeh priam neskutočný charakter a podobá sa rozprávke s mimoriadne šťastným koncom.

Historiograficky aj čitateľsky stále aktuálna a príťažlivá téma československých légií je predmetom kolektívnej monografie, na ktorej sa podieľalo dvadsaťšesť slovenských a zahraničných historikov. Autori prezentujú pôsobenie československého zahraničného vojska so zreteľom na jeho slovenský aspekt, a to predovšetkým prostredníctvom individuálnych príbehov vybraných osobností a regionálnych súvislostí. Pozornosť venujú aj účasti legionárov v bojoch na Slovensku v roku 1919, ich pôsobeniu v období prvej Československej republiky, ako aj v druhom domácom a zahraničnom československom odboji. Osobitná časť monografie je venovaná osobnosti M. R. Štefánika. Jednotlivé štúdie sa zaoberajú zahraničným kontextom jeho pôsobenia, kolektívnou pamäťou československých légií, ich reflexiou v umeleckej tvorbe medzivojnového obdobia, ako aj odrazom Štefánikovho kultu v legionárskej tradícii a pietnej komemorácii. Nechýba ani presah jeho osobnosti do didaktickej a muzeologickej roviny. Publikáciu dopĺňa obrazová príloha, výberový menný a miestny register, pričom viaceré štúdie sú obohatené o portrétové a skupinové fotografie. Tematická rôznorodosť tohto súboru štúdií vytvára podnetnú mozaiku existencie a odkazu jedinečného fenoménu novodobých dejín, ktorým československé légie nepochybne sú.

Pri príležitosti Irgangových 65. narodenín vyšlo tridsať esejí z rokov 1971 až 2005 v troch tematických blokoch doplnených o index osôb a miest a zoznam jeho spisov. Publikácia predstavuje nevyhnutné východisko pre všetky budúce práce o stredovekých dejinách Sliezska.

Predkladaná monografia so symbolickým názvom Od mýta k Mýtu zachytáva miznúci a v mnohých prípadoch aj dávno zabudnutý svet niekdajších obyvateľov obce.

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.**

Kolektív slovenských a českých historikov približuje čitateľom tejto knihy rozmanité podoby komunikácie stredovekých ľudí. V čom sa podobalo a v čom bolo úplne odlišné dorozumievanie vtedy a dnes? Aké informácie sa šírili alebo utajovali, aká bola ich výpovedná hodnota a aké vzdialenosti či prekážky bolo potrebné prekonať pri odovzdávaní posolstva? Nezapôsobovali obrazové symboly, rituály a gestá oveľa výraznejšie ako hovorené slovo? Pri hľadaní odpovedí na tieto, ale aj viaceré iné otázky autori zároveň čitateľovi ponúkajú pohľad na svet, v ktorom každodenný priebeh života sprevádzal zvuk zvonov, najďalej sa dovidelo z hradnej či mestskej veže a dôležité správy oznamoval hlásnik.

Publikácia ponúka ucelený prehľad šľachtických sídiel v historickom území Abov a Turnianska stolica, pričom predstavuje spolu 42 objektov – 18 kaštieľov a 24 kúrií. Z nich je významná časť zaradená medzi štátom chránené pamiatky, čo podčiarkuje ich kultúrno-historickú hodnotu. Jednotlivé heslá sú systematicky usporiadané podľa súčasného administratívneho členenia obcí, čím publikácia umožňuje jednoduchú orientáciu v regióne. Kapitoly venované konkrétnym rezidenciám prinášajú, v závislosti od dostupných prameňov, informácie o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a v niektorých prípadoch aj o priľahlých záhradách či parkoch. Dielo je doplnené bohatou fotografickou dokumentáciou, ktorá čitateľovi sprostredkúva aktuálny stav prezentovaných objektov. Publikácia tak predstavuje hodnotný príspevok k poznaniu šľachtickej architektúry a historického dedičstva východného Slovenska.

So stredovekým benediktínskym mníšstvom sa v súčasnosti spája predovšetkým predstava komunít rehoľníkov, ktoré sa uzatvárali pred vonkajším svetom za múrmi kláštorov a ktorých duchovným spojivom bola Regula sv. Benedikta. Benediktínske kláštory zároveň vnímame ako významné centrá duchovnej kultúry raného a vrcholného stredoveku. Benediktíni však boli tiež neoddeliteľnou súčasťou stredovekej spoločnosti laikov. Prevažne panovníci alebo fundátori z radov stredovekej šľachty kláštory nielen zakladali, ale za nádej na dosiahnutie spásy ich aj bohato obdarovávali. Významné opátstva mali povinnosť hostiť početné sprievody kráľov, kniežat či biskupov a kláštorné kostoly slúžili ako miesta posledného odpočinku zakladateľov a patrónov. Opáti súčasne vstupovali do politických, diplomatických a nezriedka aj vojenských služieb panovníckych dvorov. Kniha Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku ponúka podrobný pohľad na koexistenciu a interakciu benediktínskych kláštorov a ich zakladateľov, patrónov či ďalších donátorov v Uhorsku za vlády arpádovských kráľov v 11. až 13. storočí.