Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku
Legitimita – atribúty – reprezentanti

Štefánik Martin - Steinhübel Ján a kol.

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina

Počet strán

384

Rok vydania

2022

Hmotnosť

760,00g

Formát

170x245

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

Historický ústav SAV

EAN

9788022419765

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa ...na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Čítať viac...
18,20€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Panovnícka moc, jej vývoj a premeny od Veľkej Moravy po Jagelovcov   Ján Steinhübel – Martin Štefánik 

Počiatky panovníckej moci u Slovanov a na Veľkej Morave  Ján Steinhiibel

Patrimoniálny štát Arpádovcov   Martin Štefánik 

Anjouovská „nová monarchia" a žigmundovská rovnováha  Martin Štefánik

Na ceste k stavovskému štátu   Martin Štefánik

 

Rozsah vznikajúcej panovníckej moci. Ľudia a územie   Ján Steinhübel

Gregor z Tours o kráľovraždách, Gunthramnovi a Chilperichovi Peter Bystrický 

Od kmeňových vodcov k teritoriálnym vládcom: Premeny kniežacej moci v slovanskom prostredí nad stredným Dunajom (791 – 955)   Matej Harvát

Panovník ako miles christi? K otázke (dis)kontinuity christianizačnej politiky kniežaťa Gejzu a kráľa Štefana I.   Marek Druga

Panovnícka moc a smrť arpádoyských kráľov   Žofia Lysá

Turčianski a liptovskí populi v kráľovskom privilégiu Bela IV. z roku 1257   Pavol Hudáček

Uhorskí panovníci a kráĺovská moc v diele Historia Salonitana   Dušan Zupka

Pečate a erb rábskeho biskupa Kolomana (1337 – 1375). K reprezentativnym komunikačným symbolom kráľovského syna a uhorského preláta 14. storočia   Miroslav Glejtek

Prvý kremnický komorský gróf Leopold – Hyppolitus ako predstaviteľ kráľovskej moci za Karola Róberta z Anjou a Ľudovíta Vel'kého   Martin Štefánik

Karol Róbert z Anjou a Tomáš zo Sečian. Od odvahy a vernosti k moci a vplyvu   Monika Tihányiová

Vláda „proti Bohu a prirodzenej spravodlivosti": K otázke (ne)legitímnosti panovania Mateja Korvína   Tomáš Homoľa 

 

Resumé 

Skratky 

Edície prameňov a literatúra 

Výberový menný register 

Výberový miestny register

Zoznam autorov