Knihy

Kniha prináša nové pohľady na minulosť nášho regiónu v 19. a 20. storočí z pera renomovaných zahraničných expertov na dejiny habsburskej monarchie a strednej Európy. V spolupráci so slovenskými autormi odhaľujú, ako sa v jednotlivých politických režimoch deformovali obrazy minulosti a hodnotenia osobností, a ako to ovplyvnilo písanie dejín Slovenska. Využívajú pritom aj menej tradičné pramene, napríklad politické karikatúry či predmety a pozostalosti v múzeách. Inšpirovaní prácou historičky Eleny Mannovej, ktorej je kniha venovaná, okrem toho predstavujú sondy o fungovaní spolkov (napr. Sokola na Slovensku pred a po druhej svetovej vojne), o živote meštianskych rodín a etnickom spolužití na Slovensku, osobitne v Bratislave.

Publikácia predstavuje piaty zväzok dlhodobého projektu Historického ústavu SAV Dejiny Slovenska v 20. storočí a venuje sa vývoju Československa v povojnovom období. Je rozdelená na dve časti. Prvá časť s názvom Obmedzená demokracia (1945 – 1948) analyzuje situáciu bezprostredne po druhej svetovej vojne, keď sa Československo ocitlo v sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, čo zásadne ovplyvnilo politický a spoločenský vývoj na Slovensku. Druhá časť, Od februára 1948 do konca 50. rokov, sa zameriava na obdobie po komunistickom prevrate v roku 1948, nastolenie monopolu moci Komunistickej strany a budovanie totalitného režimu. Publikácia poukazuje na začlenenie Československa do sovietskeho mocenského bloku a odhaľuje mechanizmy fungovania komunistickej diktatúry, v ktorej Národný front slúžil len ako formálna fasáda politického systému.

Predložená monografia sa nielen vďaka svojmu rozsahu, ale najmä obsahu stala jedným z referenčných diel, o ktoré sa opierajú historici dejín cirkvi, ako aj politických dejín Uhorska 17. a 18. storočia. Autor je renomovaným znalcom dejín ranonovovekej strednej Európy a po viacerých prácach k dejinám českých krajín a Sliezska obrátil pozornosť na kľúčový problém uhorských dejín – vzťahu štátu a cirkvi. Vychádza z premisy, že klérus, tvoriaci významnú zložku uhorských stavov, zohrával nezanedbateľnú, historiografiou však málo reflektovanú úlohu v utváraní zložitých vzťahov k vládnej moci, reprezentovanej dvorom, ktorý nezriedka zastával vlastné a od jeho predstáv odlišné záujmy. Tento jav podľa Bahlckeho nie je v dobovom kontexte ojedinelý, v Uhorsku sa však objavil s fázovým posunom, navyše v situácii, keď sa tu absolutizmus, na rozdiel od veľkých častí Európy, nepresadil v porovnateľnej miere ani po roku 1686. Za danej konštelácie by sa očakávalo, že klérus v pozícii status ecclesiasticus bude predstavovať najstabilnejšiu oporu panovníckej moci – opak sa však v priebehu sledovaného obdobia stal pravdou. Klérus musel totiž v zložitých zápasoch uchrániť svoj korporatívny charakter a vzdorovať rozmanitým formám štátnej nadvlády nad cirkvou.

Hlavným zámerom, pre ktorý vznikol text tejto publikácie, bolo hľadanie a načrtnutie objektívneho historického obrazu mimoriadnej osobnosti mimoriadnej doby, ktorá má dnešku nielen čo povedať, ale ho aj priamo pripravovala. Potvrdilo sa, že ani vzdialenejšia minulosť nezaniká bez stôp. Úlohou historikov je tieto stopy odkrývať spod nánosov času a zabúdania.

Publikácia sa zameriava na výrazné osobnosti pôsobiace v politických stranách a vo verejnom živote, ktoré mali pedagogické zázemie – či už ako aktívni pedagógovia a učitelia, alebo ako osoby s učiteľským povolaním v minulosti, ktoré zanechali výraznú stopu v politicko-straníckom dianí. Pozornosť venuje aj osobnostiam, ktoré sa podieľali na zakladaní národných, regionálnych kultúrnych, osvetových, vzdelávacích a školských inštitúcií. Politické strany zohrávali významnú úlohu vo výchovno-vzdelávacom procese prostredníctvom učiteľov – straníkov, ktorí pôsobili v školstve, na ministerstvách, v odborových štruktúrach, a neraz aj vo vládnych funkciách.

Publikovaný súbor 15 štúdií venovaných dejinám medzivojnovej ČSR je výsledkom takmer 50-ročného výskumu autorky, ktorý vykonala v archívoch a knižniciach doma i v zahraničí.

Siedmy zväzok edície Pramene prináša prepisy a preklady vybraných historických dokumentov a listín z obdobia tureckých vojen v Uhorskom kráľovstve. Zachytáva dramatické udalosti rokov 1526 – 1608, od bitky pri Moháči až po Bratislavský snem, ktorý znamenal významný medzník v politickom vývoji krajiny. Prostredníctvom autentických prameňov približuje jedno z najzložitejších období dejín Slovenska a Uhorska, poznačené zápasom s Osmanskou ríšou, bojom o uhorský trón, náboženskými konfliktmi reformácie i významnými spoločenskými a hospodárskymi zmenami. Dokumenty sú tematicky rozdelené do štyroch častí – Konflikt dvoch svetov, Konflikt dvoch vierovyznaní, Svet hospodárstva a Svet každodennosti –, ktoré umožňujú nahliadnuť do politického, náboženského, ekonomického i každodenného života tejto nepokojnej epochy.

Autor v publikácii poukazuje na okolnosti, ktoré viedli k sformovaniu výraznej konfesionálnej a etnickej heterogenity na severovýchode Uhorska, ako aj na faktory, vďaka ktorým sa táto pestrosoť rôzne dlhú dobu udržala.

Publikácia sa zaoberá historickými udalosťami spojenými s tragédiou v Černovej v roku 1907. Táto tragédia, pri ktorej zahynulo 15 slovenských obyvateľov, sa stala symbolom národného útlaku a boja za práva Slovákov v Uhorsku. Publikácia analyzuje politické, sociálne a kultúrne dôsledky tejto udalosti a jej vplyv na slovenskú spoločnosť. Obal i vnútro publikácie je vo vynikajúcom stave. Na niektorých stranách sa nachádza podčiarknutý text.

Témy, na ktoré sa autorka v publikácii sústreďuje, prinášajú veľké množstvo najrozličnejších otázok, načrtávajú prístup vedúcich politikov ČSR, Slovenska, Maďarska a Ruska k formovaniu zahraničnej politiky, vrátane vzťahov, v mimoriadne zložitom období. V situácii, keď sa nacistická mašinéria vydávala na pochod cez málo stabilnú a rozhádanú Európu, je mimoriadne zaujímavé sledovať názory, motiváciu a konanie vládnucich kruhov jednotlivých krajín, ale i reakcie rôznych politických strán a zoskupení. Krátka medzihra, za trvania diplomatických vzťahov medzi ľudáckou Bratislavou a komunistickou Moskvou, v období pred začiatkom druhej svetovej vojny, dlhé roky zatajovaná, ilustruje nielen politický pokus pod dozorom Berlína, ale aj vnútorné korene dobového slovenského rusofilstva. Pozornosť si zasluhujú zahraničnopolitické úvahy reprezentantov rôzneho názorového zamerania, ich protirečenia, predstavy, nádeje a sklamania. Všetky otvorené otázky z obdobia vojny sa od roku 1945, v mierne modifikovanej podobe, znova dostávali na diplomatickú scénu a podnecovali rozpory zainteresovaných štátov. Pre malé krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré sa napokon ocitli v područí Sovietskeho zväzu, ovládaného J. V. Stalinom, začala dlhá a strastiplná cesta k vzdialenej vidine slobody.