Knihy

Rok 1938. Krvavým jesenným obdobím znelo rekviem za posledný ostrovček demokracie v strednej Európe. V českom a moravskom pohraničí vzplanul oheň vojny. Vojny o to ničivejšej, že proti sebe stáli Čechoslováci. Na jednej strane státisíce nemeckých, spravidla fanatických stúpencov Adolfa Hitlera a Konrada Henleina, podporovaných nacistickým Nemeckom. Na strane druhej Česi a s nimi napríklad aj – čo sa neuvádza vždy – tisíce nemeckých odporcov nacizmu. Boli odhodlaní. Boli statoční. Bojovali. Odmietali kapituláciu. Napriek tomu mali byť čoskoro obetovaní. Politikmi, ktorým mnohí z nich toľko verili. Zabudnuté osudy. Zabudnutí ľudia. Dramatické udalosti na začiatku Veľkého stmievania využilo potom ešte aj Beckovské Poľsko. Jeho vojaci vpadli, hneď za vojakmi nemeckého Wehrmachtu, do Československa. Aby si ešte z padlej a poníženej krajiny včas stihli odkrojiť čo najväčší kus Sliezska. Vojna, ktorá sa rozhorela už rok predtým, než sa začala druhá svetová vojna, mala svoje obete, svojich padlých.

Rádlov ostro kritický útok na československý prvorepublikový nacionalizmus, v ktorom oprávnene videl nebezpečenstvo budúceho krvavého konfliktu medzi oboma etnikami. Jeho rozvetvená argumentácia siaha od polemiky s účelovými výkladmi českých dejín, cez analýzu československej demokracie a jej nedostatkov až po filozofický útok na samotný pojem národa a jeho zbožštenie, pochádzajúce od nemeckého romantika Herdera. Obálka i vnútro publikácie sú vo výbornom stave.

Autor sa na pozadí životnej dráhy Václava Chaloupeckého snaží zachytiť nielen premeny českého, respektíve československého dejepisectva prvej polovice 20. storočia, ale v širšom kontexte aj peripetie vzťahu Čechov a Slovákov v danom období. Stav publikácie: obálka mierne opotrebovaná, vnútro vo výbornom stave.

Publikácia mapuje vyše štyridsaťročné obdobie vývoja Slovenska od jari 1945, po skončení druhej svetovej vojny. Autori sa usilujú zachytiť hlavné politické, ekonomické i kultúrne tendencie, ktoré nadlho poznačili tvár našej krajiny. V tieni železnej opony – po komunistickom prevrate vo februári 1948 – Slovensko paradoxne prechádzalo aj modernizáciou, socialistickou industrializáciou a premenou z agrárnej krajiny na priemyselno-agrárnu. Výrazne sa zmenila aj sociálna štruktúra obyvateľstva. Po roku 1968, po zmene štátoprávneho usporiadania a nástupe nanútenej normalizácie však Československo nedokázalo zachytiť progresívne trendy vývoja, ktorými prechádzali vyspelé západné krajiny. Osemdesiate roky 20. storočia sa tak stali labuťou piesňou komunistického Československa.

Kniha prináša nové pohľady na minulosť nášho regiónu v 19. a 20. storočí z pera renomovaných zahraničných expertov na dejiny habsburskej monarchie a strednej Európy. V spolupráci so slovenskými autormi odhaľujú, ako sa v jednotlivých politických režimoch deformovali obrazy minulosti a hodnotenia osobností, a ako to ovplyvnilo písanie dejín Slovenska. Využívajú pritom aj menej tradičné pramene, napríklad politické karikatúry či predmety a pozostalosti v múzeách. Inšpirovaní prácou historičky Eleny Mannovej, ktorej je kniha venovaná, okrem toho predstavujú sondy o fungovaní spolkov (napr. Sokola na Slovensku pred a po druhej svetovej vojne), o živote meštianskych rodín a etnickom spolužití na Slovensku, osobitne v Bratislave.

Publikácia predstavuje piaty zväzok dlhodobého projektu Historického ústavu SAV Dejiny Slovenska v 20. storočí a venuje sa vývoju Československa v povojnovom období. Je rozdelená na dve časti. Prvá časť s názvom Obmedzená demokracia (1945 – 1948) analyzuje situáciu bezprostredne po druhej svetovej vojne, keď sa Československo ocitlo v sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, čo zásadne ovplyvnilo politický a spoločenský vývoj na Slovensku. Druhá časť, Od februára 1948 do konca 50. rokov, sa zameriava na obdobie po komunistickom prevrate v roku 1948, nastolenie monopolu moci Komunistickej strany a budovanie totalitného režimu. Publikácia poukazuje na začlenenie Československa do sovietskeho mocenského bloku a odhaľuje mechanizmy fungovania komunistickej diktatúry, v ktorej Národný front slúžil len ako formálna fasáda politického systému.

Predložená monografia sa nielen vďaka svojmu rozsahu, ale najmä obsahu stala jedným z referenčných diel, o ktoré sa opierajú historici dejín cirkvi, ako aj politických dejín Uhorska 17. a 18. storočia. Autor je renomovaným znalcom dejín ranonovovekej strednej Európy a po viacerých prácach k dejinám českých krajín a Sliezska obrátil pozornosť na kľúčový problém uhorských dejín – vzťahu štátu a cirkvi. Vychádza z premisy, že klérus, tvoriaci významnú zložku uhorských stavov, zohrával nezanedbateľnú, historiografiou však málo reflektovanú úlohu v utváraní zložitých vzťahov k vládnej moci, reprezentovanej dvorom, ktorý nezriedka zastával vlastné a od jeho predstáv odlišné záujmy. Tento jav podľa Bahlckeho nie je v dobovom kontexte ojedinelý, v Uhorsku sa však objavil s fázovým posunom, navyše v situácii, keď sa tu absolutizmus, na rozdiel od veľkých častí Európy, nepresadil v porovnateľnej miere ani po roku 1686. Za danej konštelácie by sa očakávalo, že klérus v pozícii status ecclesiasticus bude predstavovať najstabilnejšiu oporu panovníckej moci – opak sa však v priebehu sledovaného obdobia stal pravdou. Klérus musel totiž v zložitých zápasoch uchrániť svoj korporatívny charakter a vzdorovať rozmanitým formám štátnej nadvlády nad cirkvou.

Hlavným zámerom, pre ktorý vznikol text tejto publikácie, bolo hľadanie a načrtnutie objektívneho historického obrazu mimoriadnej osobnosti mimoriadnej doby, ktorá má dnešku nielen čo povedať, ale ho aj priamo pripravovala. Potvrdilo sa, že ani vzdialenejšia minulosť nezaniká bez stôp. Úlohou historikov je tieto stopy odkrývať spod nánosov času a zabúdania.

Publikácia sa zameriava na výrazné osobnosti pôsobiace v politických stranách a vo verejnom živote, ktoré mali pedagogické zázemie – či už ako aktívni pedagógovia a učitelia, alebo ako osoby s učiteľským povolaním v minulosti, ktoré zanechali výraznú stopu v politicko-straníckom dianí. Pozornosť venuje aj osobnostiam, ktoré sa podieľali na zakladaní národných, regionálnych kultúrnych, osvetových, vzdelávacích a školských inštitúcií. Politické strany zohrávali významnú úlohu vo výchovno-vzdelávacom procese prostredníctvom učiteľov – straníkov, ktorí pôsobili v školstve, na ministerstvách, v odborových štruktúrach, a neraz aj vo vládnych funkciách.

Publikovaný súbor 15 štúdií venovaných dejinám medzivojnovej ČSR je výsledkom takmer 50-ročného výskumu autorky, ktorý vykonala v archívoch a knižniciach doma i v zahraničí.