Knihy

Devätnásť štúdií sa venuje problematike meštianskosti a občianskosti na Slovensku z pohľadu historiografie, právnej vedy, filozofie, sociológie, etnografie a literárnej vedy. Jednotlivé príspevky analyzujú úlohu meštianskych vrstiev v agrárnej spoločnosti, kontext sídelného vývoja, premeny elít, politické myslenie, chápanie právneho štátu i volebné správanie obyvateľstva. Literárnovedné štúdie sa zameriavajú na topos mesta a spoločenský život mešťanov, pričom pozornosť sústreďujú na vybrané znakové systémy danej doby. Kultúrno-antropologická časť publikácie (venovaná Židom, ženám, obrazu vyšších vrstiev vo folklóre a ústnej tradícii v rodinách inteligencie) poukazuje na pluralitu rovín, prvkov a kódov materiálnej i duchovnej kultúry meštianskych zoskupení. Príspevky o bývaní a kultúre odievania zdôrazňujú, že Slovensko sa nevyčleňovalo zo stredoeurópskeho kontextu. Spolky ako významné inštitúcie meštianskeho a občianskeho života sú predmetom štúdií zameraných na ženské, branné, telocvičné a športové dobrovoľné združenia.

Publikácia Sýr a červi patrí medzi najväčšie skvosty modernej historickej literatúry. Jej hrdinom je „neznámy“ furlandský mlynár, ktorý sa vďaka svojim neortodoxným náboženským predstavám dostal na konci 16. storočia do stretu s pápežskou inkvizíciou. Vo svojej mysli si skonštruoval špecifické teologické predstavy, ktoré reflektovali tak stvorenie sveta, ako aj pôsobenie Krista na pozemské bytie. Autor vo svojom texte použil úplne nový spôsob stvárňovania a písania historiografie, ktorý spolu so svojimi kolegami nazval mikrohistóriou.

Publikované dokumenty prinášajú nielen informácie o priebehu náboru, o pracovných a životných podmienkach slovenských robotníkov v ríši, o počtoch naverbovaných občanov SR, ale pomáhajú tiež dotvárať obraz o jednotlivých aspektoch politicko-ekonomických vzťahov medzi Slovenským štátom a „ochrannou“ mocnosťou.

Kniha prináša nové pohľady na minulosť nášho regiónu v 19. a 20. storočí z pera renomovaných zahraničných expertov na dejiny habsburskej monarchie a strednej Európy. V spolupráci so slovenskými autormi odhaľujú, ako sa v jednotlivých politických režimoch deformovali obrazy minulosti a hodnotenia osobností, a ako to ovplyvnilo písanie dejín Slovenska. Využívajú pritom aj menej tradičné pramene, napríklad politické karikatúry či predmety a pozostalosti v múzeách. Inšpirovaní prácou historičky Eleny Mannovej, ktorej je kniha venovaná, okrem toho predstavujú sondy o fungovaní spolkov (napr. Sokola na Slovensku pred a po druhej svetovej vojne), o živote meštianskych rodín a etnickom spolužití na Slovensku, osobitne v Bratislave.

Hoci sa Kamenec najsústavnejšie zaoberá problémom slovenského holokaustu, vždy vnímal dejiny v širokých súvislostiach. Venoval sa kultúre, literatúre, najmä svojim obľúbeným autorom, ako napríklad Alexandrovi Matuškovi, kľúčovým fenoménom slovenskej historiografie, úskaliam i stereotypom moderných slovenských dejín. Jednoducho „hľadal“ a „blúdil“ v slovenských dejinách a nastavoval slovenskej spoločnosti „pokri­vené zrkadlo“ jej dejín, čo nikdy nebýva vďačné ani ľahké. Je to však erudovaný, filozoficky a koncepčne premýšľajúci autor s hlbokým osobným ponorom, no zároveň aj pochybujúci, intelektuálne kritický a s veľkou dávkou autorskej pokory.

Rok 1968 je významným medzníkom nielen slovenských či československých povojnových dejín, no je medzníkom i vo vývoji totalitného komunistického systému ako celku. Výsledkom úsilia o reformu socializmu sovietskeho typu, ktoré spájame s rokom 1968, je koniec koncov konštatovanie o nereformovateľnosti tohto systému. Hoci bola okupácia Československa z vojenského hľadiska pre Moskvu úspešnou akciou, v skutočnosti sa ňou začína pád komunizmu v celej strednej a východnej Európe.

Odborn?ci z r?znych oblast? b?dania zo Slovenska, ?eskej republiky, Rak?ska, Ukrajiny a Ruskej feder?cie sa pok?sili objasni? pr??iny a d?sledky hav?rie nielen z poh?adu ?al?ieho v?voja jadrovej energetiky, ale aj z h?adiska ochrany ?udsk?ho zdravia a pr?rodn?ho prostredia. Tretia ?as? publik?cie m? n?zov ?ernoby? a pam??.

Zborník príspevkov, zostavený pri príležitosti životného jubilea PhDr. Evy Kowalskej, DrSc., otvára široké spektrum otázok a tém súvisiacich s fenoménom vierovyznania a cirkví, ich pôsobením v živote jednotlivca, ako aj s ich inštrumentalizáciou v osobných, politických a národnostných konfliktoch. Tematická a metodologická rozmanitosť príspevkov, zahŕňajúca rôzne časové obdobia, typy prameňov, makroperspektívy i mikrohistorické sondy, reflektuje šírku a hĺbku vedeckého diela Evy Kowalskej v oblasti cirkevných dejín.

Publikácia sa zaoberá zásadnými zmenami v živote evanjelikov augsburského vyznania na území Slovenska po skončení prvej svetovej vojny a vzniku Československej republiky. Kľúčovým momentom tohto obdobia bolo konštituovanie samostatnej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v roku 1919, ktoré znamenalo začiatok novej etapy jej historického vývoja. Dielo analyzuje predpoklady vzniku tejto cirkevnej samostatnosti, jej priebeh i následné možnosti rozvoja v kontexte nových politických a spoločenských podmienok. Opiera sa pritom o princíp kontinuity historického vývoja a dedičstva reformačného hnutia, pričom osobitnú pozornosť venuje tým vývojovým tendenciám, ktoré boli najvýraznejšie ovplyvnené povojnovými zmenami. Publikácia zároveň mapuje vnútornú organizáciu cirkvi, jej správu, národnostné otázky a vývoj evanjelického školstva. Osobitne sa zameriava na formovanie vzťahu cirkvi k štátu, jej postavenie v rámci ideovej koncepcie nového štátu, ako aj na slovensko-české vzťahy v cirkevnom prostredí a jej miesto v politickom živote Slovenska v medzivojnovom období.

Táto interdisciplinárna kolektívna monografia ponúka nový pohľad na Pražskú jar 1968 z perspektívy bežných občanov, neelitných aktérov a rôznych spoločenských skupín. Na rozdiel od tradičnej literatúry, ktorá sa sústreďuje najmä na vysokú politiku, autori skúmajú tzv. „reformu zdola“ – teda procesy prebiehajúce v každodennom živote spoločnosti. Monografia prepája archívny výskum, sociologické dáta a etnografické prístupy, čím vytvára komplexný obraz spoločenských očakávaní a reakcií na reformné úsilie. Otvára tak diskusiu o „ľudskej tvári“ socializmu – o tom, ako jednotlivci a komunity formovali, reflektovali a prežívali proces demokratizácie, ktorý vyvrcholil vojenskou inváziou armád Varšavskej zmluvy. Publikácia predstavuje jeden z najvýznamnejších príspevkov k hlbšiemu porozumeniu demokratizačných impulzov roku 1968 vo východnej Európe.