Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
Zvieratá boli pre stredovekého človeka každodennou súčasťou života, nebolo azda oblasti, v ktorej by sa svet ľudí nestretával so svetom zvierat. Práve preto je nevyhnutné, aby vedci, zaoberajúci sa stredovekými dejinami, vnímali vzťah človeka k prírode a ríši zvierat ako osobitne významný fenomén a venovali mu pozornosť.
?asopis je jedn?m z n?strojov organizovania historickej vedy a spr?tom?ovania jej v?sledkov ?ir?ej vedeckej obci. Je otvoren? v?etk?m n?zorom, smerom, ?kol?m a tematick?m okruhom, pokia? sa opieraj? o v??ne b?danie a s? spracovan? v zhode so z?kladn?mi princ?pmi historickej vedy. Programovo nepreferuje ?iadne obdobie, t?my ?i v?seky dej?n. Je ?asopisom v?etk?ch historikov, ktor? sa zaoberaj? slovensk?mi dejinami a v?etk?ch slovensk?ch historikov, ktor? sk?maj? ?i u? slovensk? alebo stredoeur?pske dejiny.
Časopis História prezentuje výsledky historickej vedy s presahom do príbuzných vedných odborov, spracované populárno-vedeckou formou. Časopis je doplnkovou literatúrou pre pedagógov a študentov všetkých typov škôl. Popri tejto skupine je určený širokej čitateľskej obci so záujmom o dejiny, vládnym a mimovládnym organizáciám, nadáciám. Zameriava sa na dejiny Slovenska v kontexte s európskym vývinom, na skúmanie svetových dejín a spoločenských javov, čím prispieva k pochopeniu a objektívnejšiemu posúdeniu súčasných procesov.
Pri objednávke akejkoľvek publikácie na ehistoria.sk môžete získať ako bonus ľubovoľných 6 čísel časopisu História (2001 – 2020) alebo Historického časopisu (1996 – 2020). Ponuka platí do vyčerpania zásob. Vybrané čísla vám doručíme za cenu poštovného, alebo si ich môžete prevziať osobne úplne bezplatne.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Na rozdiel od nenaplnených kolektívnych práv etnických menšín sa Židom podarilo dosiahnuť emancipáciu. Po dlhotrvajúcom zápase im bola priznaná aj rovnoprávnosť s rímskymi katolíkmi a protestantmi. Aj napriek vzostupu antisemitizmu Židia až do sklonku monarchie zažívali svoje "zlaté časy". Celkovo bola ich životná úroveň vyššia než u zvyšku obyvateľstva, čo však neznamená, že by tisíce z nich nerozširovali rady chudoby a nezvádzali svoj každodenný boj o prežitie.
Publikácia o prvom československom prezidentovi T. G. Masarykovi
Publikácia sa zameriava nielen na osvetlenie útekov za slobodou, ale objasňuje aj následné kroky štátnej bezpečnosti, ústiace do série politicky motivovaných procesov, väznenia príbuzných či známych aktérov únosov.
Juraj Slávik Neresnický patril medzi nemnohých slovenských politikov, ktorí získali všestranné vzdelanie, európsku rozhľadenosť a našli sebavedomie vstúpiť do aktívnej politiky. Jeho život, dielo, osud je typický pre tú časť slovenských politikov, vzdelancov a inteligencie, ktorí videli a boli presvedčení, že slovenský národ môže zabezpečiť svoju existenciu, rozvoj a rozkvet v spoločnom štáte s českým národom.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa roku 1968 bola iba jedným z mnohých vojenských dobrodružstiev v minulom storočí. To však nespochybňuje fakt, že v moderných dejinách Európy, podľa hodnotenia vojenských historikov, išlo o najväčšiu vojenskú operáciu od skončenia druhej svetovej vojny.
Pohľad na činnosť slovenskej časti jednej z najvplyvnejších politických strán medzivojnového Československa a jej popredných predstaviteľov.
K "70" historikov Jana Peška a Stanislava Sikoru
Publikácia prináša príbeh plánovaného hospodárstva v Československu v období po skončení druhej svetovej vojny, s jeho reformami i vplyvmi na slovenskú ekonomiku.
Možno by sme v stredoveku v cirkevnom hodnostárovi očakávali askétu a muža kontemplácie, žijúceho v ústraní od ruchu okolitého sveta. Miesto toho nám pred očami vystupuje pragmatický diplomat, uznávaný vo vysokých politických a cirkevných kruhoch, ktorý strávil veľkú časť života na cestách. Pohyboval sa najmä v stále viac Turkami zasahovanom Uhorskom kráľovstve, vo večnom meste Ríme, v rodnom Rakúsku, v Rímsko-nemeckej ríši i v Švajčiarsku, až nakoniec našiel odpočinok v bratislavskom Dóme sv. Martina.
Po vynájdení kníhtlače prevzala tlačená kniha ako nové informačné médium dôležitú úlohu vo vtedajšej spoločnosti. V stredoeurópskom priestore tvorili Helvetica (publikácie švajčiarskych autorov spolu s knihami tlačenými vo Švajčiarsku) na prelome 15. a 16. storočia podstatnú časť inštitucionálnych knižníc, ako aj súkromných knižníc šľachty a silnejúceho meštianstva v strednej Európe. Jednotlivé štúdie skúmajú intenzitu a podoby, ktorými "helvétska kniha" formovala a ovplyvňovala spoločenský a kultúrny vývoj v strednej Európe v 16. – 18. storočí.