Orbis Helveticorum
Das Schweizer Buch und seine mitteleuropäische Welt

Čičaj Viliam (ed.) , Bernhard Andrea Jan

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV

Jazyk

nemčina

Počet strán

340

Rok vydania

2011

Hmotnosť

594,00g

Formát

160x235

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

Historický ústav SAV

EAN

9788097064822

Po vynájdení kníhtlače prevzala tlačená kniha ako nové informačné médium dôležitú úlohu vo vtedajšej spoločnosti. V stredoeurópskom priestore tvorili Helvetica (publikácie švajčiarskych autorov spolu s ...knihami tlačenými vo Švajčiarsku) na prelome 15. a 16. storočia podstatnú časť inštitucionálnych knižníc ako aj súkromných knižníc šľachty a silnejúceho meštianstva v strednej Európe. Jednotlivé štúdie skúmajú intenzitu a podoby, ktorými "helvétska kniha" formovala a ovplyvňovala spoločenský a kultúrny vývoj v strednej Európe v 16. - 18. storočí.

Čítať viac...
19,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Die Schweiz als europäisches Kultur- und Druckzentrum

   Haberland  Detlef: Der Druckort Basel und Ostmitteleuropa – Spuren geistiger Verbindungen

   LeuUrs. B.: Der Zürcher Buchdruck des 16. Jahrhunderts im europäischen Kontext unter besonderer Berücksichtigung Ostmitteleuropas

   Monok István: Der Basler Buchdruck und die Gelehrtenbibliotheken in Ungarn im 16. Jahrhundert

   Kollárová Ivona: Die Rezeption der schweizerischen Verlagsproduktion in der zweiten Hälfte des 18. Jahrhunderts

   Hegyi  Ádám: Die Bücher von Basler Studenten zwischen 1665 und 1774

   Bächtold U. Hans: Eine herrliche Gnade und Gabe Gottes ­– Heinrich Bullinger als Publizist

   Piirainen  T. Ilpo: Luther-Nachdruck mit einem Glossar in der Offizin des Adam Petri 

   Škoviera  Daniel: Johannes Antoninus Cassoviensis und Erasmus von Rotterdam

   Frimmová  Eva: Erasmus von Rotterdam und die Slowakei

 

Das Schweizer Buch im mitteleuropäischen Raum

   MádlováClaire: Vom Schweiz-Bild zum Handelsnetzwerk. Schweizerische Bücher in den Böhmischen Ländern in der Aufklärung 

   Bernhard  Andrea-Jan: Die Bedeutung des Basler Humanismus für Ungarn. Warum ungarische Adelshöfe zu Förderern der Reformation helvetischer Richtung wurden

   Fejtová  Olga – Pešek Jiří: Reformierte Literatur in frühneuzeitlichen Bürgerbibliotheken der böhmischen Städte                                                                             

   Čičaj  Viliam: Das Schweizer Buch und die Privatbibliotheken der Stadtbürger in der Frühen Neuzeit

   De  BarbieriLaura: Das Orbis Helveticorum von Matthias Borbonius aus Borbenheim (1560 - 1629)

   Fircáková Kamila: Die literarische Tätigkeit von Johannes Heinrich Zschokke und die Slowakei

   Vásárhelyi  Judit: Die Wirkung der Schweizer Bibel im Lebenswerk von Albert Szenci Molnár

   Kačic Ladislav: Franz Joseph Leonti Meyer von Schauensee und sein Werk in der Slowakei

   Zmeták  Igor: Jost Ammans Habitus im mitteleuropäischen Kontext

 

Schweizer Bücher in historischen Buchbeständen

   Zientara  Włodzimierz: Schweizer alte Drucke in  den Thorner Buchbeständen

   Radimská  Jitka -Bok Václav: Genfer Drucke des 16.-18. Jahrhunderts in der Schlossbibliothek von Krumau

   Žibritová  Gabriela: Schweizerische Bücher in den ältesten Bibliotheken von Leutschau und Bartfeld

   Saktorová  Helena: Helvetica in der Bibliothek des Palatins Georg Thurzo

   Komorová  Klára: Helvetica in einer Adelsbibliothek

   Sibylová  Michaela: Helvetica in der Adelsbibliothek der Familie Pálffy

   Bôbová  Mária: Helvetica aus dem 16. Jahrhundert  in Neusohl

   Matejková  Adriana: Bücher schweizerischer Provenienz in der Lyzeumsbibliothek von Schemnitz

   Szeghy  Andrej: Helvetica des 16. Jahrhunderts in den Beständen der Wissenschaftlichen Staatsbibliothek in Kaschau

   Čelko  Mikuláš: Schemnitz und die Schweizer Regionen in historischen Quellen aus dem 15.-18. Jahrhundert

   Verók Attilla: Das schweizerische Buch bei den Siebenbürger Sachsen vom 16. bis 18. Jahrhundert

   Kašparová Jaroslava: Die Basler Hispanica des 16. und 17. Jahrhunderts und ihre mitteleuropäischeren Leser