Obraz a odraz osobnosti modernej doby
K "70" historikov Jana Peška a Stanislava Sikoru

Michálek Slavomír a kol.

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV

Jazyk

slovenčina

Počet strán

629

Rok vydania

2019

Hmotnosť

1,14g

Formát

165x245

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

VEDA

EAN

9788022417334

K "70" historikov Jana Peška a Stanislava Sikoru

13,50€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročne medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutne zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V zaujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Obsah

Predhovor

   Michálek Slavomír: To čo uplynulo sa nikdy nevráti...

Úvod I. + I.

   Vondrášek Václav: Člověk zraje jako víno … K „7x10“ jubileu Jana Peška

   Segeš Vladimír: Je to dobrý chlap... Stano Sikora sedemdesiatročný

Prológ

   Weiss Peter: Formovanie slovenskej identity so štátom v kontexte významných výročí

 

I. časť

   Kováč Dušan: Nacionalizmus, národy a národnostné menšiny v stredoeurópskom priestore na prelome storočí

   Ferenčuhová Bohumila: Neoslavistická epizóda v profesionálnom živote Bohdana Pavlů

   Poláčková Zuzana - Krajčovičová Natália: Anton Štefánek a jeho memorandum Spoločnosti národov z roku 1922

   Osyková Linda: Ivan Dérer, aktívny agitátor sociálnych demokratov v medzivojnovom období

   Hanula Matej: Pittsburská dohoda a jej druhý život: nástroj politického zápasu

   Rychlík Jan: Slovenský autonomizmus a Tomáš G. Masaryk

   Drábik Jakub: Fenomén násilia v ideológii a praxi Národnej obce fašistickej

 

II. časť

   Michálek Slavomír: Vyslanectvo ČSR vo Washingtone od rozbitia republiky do uznania exilovej londýnskej vlády (1939 – 1942)

   Kázmerová Ľubica: Kultúra a osveta v kompetencii Ministerstva školstva a národnej osvety 1938 – 1944

   Leikert Jozef: Postoje Ladislava Mňačka v období druhej svetovej vojny

   Hallon Ľudovít: Rudolf Kubiš, zabudnutá osobnosť slovenského bankovníctva

   Mešková Hradská Katarína: Emigranti, alebo vyhnanci? (Vysťahovalecké akcie židov zo Slovenska po vzniku autonómneho Slovenska)

   Hlavinka Ján - Fiamová Martina: Medzi deportáciami a povstaním: postavenie židovského obyvateľstva na Slovensku v rokoch 1943 – 1944

   Kamenec Ivan: Arizačný proces a jeho vplyv na slovenskú spoločnosť    

 

III. časť

   Michálek Slavomír: Slováci na konferencii OSN v San Franciscu v roku 1945

   Sabol Miroslav: Poľnohospodárska produkcia a zaistenie výživy na Slovensku v tretej republike

   Šutaj Štefan: Andrej Maťašík – politik a kňaz (paradoxy slovenskej povojnovej politiky)

 

IV. časť

   Segeš Dušan: „Balónová aféra“ v réžii komunistického Československa z roku 1956 a jej medzinárodné súvislosti

   Falisová Anna: Spolupráca v zdravotníctve medzi ČSR a socialistickými krajinami Ázie v rokoch 1956 – 1957 očami ministra Plojhara 

   Zavacká Marína: Zn.: Teplý kútik o Vianociach. Bratislavský Večerník na ceste od budovateľov k čitateľom

   Hudek Adam: Slovenská akadémia vied a vývoj vzťahov v slovenskej vedeckej obci v 50. a 60. rokoch 20. storočia

   Jaksicsová Vlasta: Ivan Laluha – jeden z generácie 1968

   Šústová Drelová Agáta: Katolíci a národná kultúra počas normalizácie (najnovšie výskumné perspektívy)

   Josette Baer: Gorbačovov efekt? Ako chápali Miroslav Kusý a Václav Havel perestrojku a glasnosť

   Marušiak Juraj: Komparácia ústavných identít Poľska a Maďarska po roku 1989

   Kmeť Norbert: Adam Michnik a hľadanie historickej pravdy

 

Epilóg:

   Londák Miroslav - Londáková Elena: Zánik česko-slovenskej federácie a základné tendencie vývoja Slovenska po roku 1993

   Sedliaková Alžbeta: Výberová bibliografia Doc. PhDr. Jana Peška, DrSc.

   Sedliaková Alžbeta: Výberová bibliografia PhDr. Stanislava Sikoru, CSc.