Knihy

Autor podrobne skúma život a umenie Veľkej Moravy od obdobia veľkej slovanskej migrácie (450 – 550 n. l.) až po anexiu územia Českým kráľovstvom v roku 973. Kniha obsahuje bohaté ilustrácie a poskytuje hlboký pohľad na archeologické nálezy, umenie a každodenný život v tomto historickom období. Publikácia je cenným zdrojom pre historikov a záujemcov o dejiny strednej Európy. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.

Fenomén kolektívnej identity a identifikácie patrí v európskom priestore a špeciálne v oblasti strednej Európy k stále aktuálnym a príťažlivým témam pre viaceré oblasti bádania o človeku, spoločnosti a kultúre. Zložité vzťahy, vzájomné prelínanie politických, etnických, národných, jazykových, konfesionálnych a kultúrnych hraníc a súvislostí v jednotlivých historických časových úsekoch i v prítomnosti skúmaného geografického priestoru nabádajú k opatrnosti pri jednoznačnom formulovaní širších zovšeobecnení. Zároveň priam provokujú výskumníkov k hĺbkovému prenikaniu do konkrétnych problémov a k ich skúmaniu v jednotlivých presne vymedzených tematických, časových a priestorových úsekoch a súvislostiach.

Kniha rozoberá základné kamene slovenskej mytológie – od Veľkej Moravy, cez Matúša Čáka, Jánošíka, Štúra, Štefánika, Hlinku, Tisa, až po Husáka a mýty obdobia komunizmu. Autori (archeológovia, jazykovedci, etnológovia, historici, publicisti) upozorňujú, v čom sa obsahy mýtov rozchádzajú s výsledkami výskumov. Porovnávajú mýtické príbehy rôznych etník a prichádzajú k záveru, že Slováci sú rovnakými „mýtomaniakmi“ ako všetci ostatní, pretože rovnako ako iné národy snívajú o živote bez útlaku a násilia.

Kontakty Adama Junoszu Rożciszewského so Slovákmi v tridsiatych rokoch 19. storočia tvoria jednu z málo známych kapitol slovensko-poľských literárnych vzťahov. Publikácia neznámych listov Slovákov Rożciszewskému z Rukopisného oddelenia Jagelovskej knižnice prináša viacero zaujímavých a cenných faktov z tohto obdobia a približuje portrét grófa Rożciszewského ako osobitý typ poľského vlastenca a slovanského obrodenca, ktorý sa stal živou legendou v napĺňaní Kollárovskej literárnej vzájomnosti medzi Slovanmi.

Do svojho knižného výberu Eduard Nižňanský zvolil desať materiálov s témami, ktoré sa po obsahovej stránke navzájom prelínajú, dopĺňajú a hlavne logicky na seba nadväzujú. Ich spoločným menovateľom je historiografická rekonštrukcia činnosti politických režimov v Nemecku a na Slovensku v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia - z hľadiska ich ideológie, no aj každodennej politickej praxe.

Adam Hudek, PhD. (1979), od roku 2003 pracuje v Oddelení dejín vied a techniky Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa predovšetkým dejinám a teórii historiografie so zameraním na český a slovenský vývoj v 20. storočí. Skúma problematiku konštruovania obrazu národných dejín a dejín vedecko-výskumných inštitúcií v stredoeurópskom regióne.

Armádny umelecký súbor Víta Nejedlého či Ústredná hudba ČSLA patrili medzi najznámejšie múzické inštitúcie socialistickej armády. Týmito a mnohými ďalšími vojenskými umeleckými telesami prešla plejáda umeleckých osobností od tých najpopulárnejších až po verejnosti neznámych, a ich programy videli a počuli milióny divákov doma aj v zahraničí. Prečo kládla socialistická armáda taký dôraz na existenciu vlastných hudieb, divadiel a umeleckých súborov? A ako sa sovietske vzory typu Alexandrovho súboru piesní a tancov darilo prenášať do stredoeurópskej praxe? Kniha Něžné zbraně skúma trvalé napätie v práci vojenských múzických inštitúcií medzi politickou mocou, vojenskou organizáciou a umeleckou slobodou, ako aj ich premenlivú podobu v rôznych vývojových fázach komunistického režimu a studenej vojny v období od 40. do 90. rokov 20. storočia. Československý prípad kniha zasadzuje do porovnávacej stredoeurópskej perspektívy so susedným Poľskom a východným Nemeckom.

Stredovekí ľudia vnímali a pociťovali svoj kmeň alebo národ predovšetkým v protiklade s iným kmeňom a národom čiže v kontraste "my a oni". Tento kmeňový sebavnem nebol jednoduchý, pretože odrážal celý historický vývoj kmeňa či národa. Historické národy a štáty majú pevný historicko-právny základ, územie v starých hraniciach, starobylé meno a dejiny, ktoré začínajú "od pradávna". Sú aj Slováci starým historickým národom? Kto a kedy kládol národné, územné a historické základy Slovenska?

Jadrom publikácie je chronologický prehľad udalostí spojených s Novembrom '89, ktoré súvisia predovšetkým so Slovenskom, ale sú zasadené do celoslovenského a česko-slovenského kontextu. Prehľad je rozdelený do dvoch časovo vymedzených celkov. Prvý sa začína sviečkovou manifestáciou 25. marca 1988, jedným z najvýznamnejších prejavov odporu proti komunistickému režimu, a končí 16. novembrom 1989, predvečerom udalostí, ktoré zásadne ovplyvnili ďalší vývoj slovenskej a českej spoločnosti. Druhý celok začína 17. novembrom 1989 a pokračuje až do parlamentných volieb 8. – 9. júna 1990, resp. do volieb ústavných činiteľov a zostavenia federálnej a národných vlád. Publikácia obsahuje aj úvodnú štúdiu, ktorá čitateľovi približuje historický kontext novembrových udalostí, a výberovú bibliografiu. Autormi sú vedeckí pracovníci Historického ústavu SAV v Bratislave.

Uvažovanie o dejinách je nevyhnutné pre historikov samotných. Nemôžu konať svoju prácu bez toho, aby vnímali spôsob, akým dejiny študujú a akým o nich píšu. Ak sa považujú za vedcov, musia si odpovedať, prečo. Ak nie, aj vtedy si to potrebujú zdôvodniť. Historik musí pri svojej práci vedieť, čo hľadá a čo skúma. V súčasnosti sa historici vyhýbajú pojmom "pravda" a "objektivita". Je to prirodzené, pretože tieto pojmy sa ťažko definujú. Napriek tomu však musí každý historik smerovať k niečomu, o čom je presvedčený, že dáva jeho práci zmysel.