V priebehu 13. storo?ia pre?la Bratislava v?vojom, na konci ktor?ho nach?dzame stredovek? v?sadn? mesto vystavan? ?z kame?a? a predov?etk?m z ??ud?? ? me??anov.
Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Kapitoly publik?cie, ktor? vych?dza pri pr?le?itosti ?ivotn?ho jubilea Bohumily Feren?uhovej, reflektuj? politick?, kult?rny, soci?lny v?voj, ale tie? aj moderniza?n? posuny, ku ktor?m na Slovensku prich?dzalo v 20. storo?? po?as striedaj?cich sa re?imov.
Cie?om tejto knihy je charakterizova? najd?le?itej?ie soci?lne d?sledky prvej svetovej vojny na ?zem? Slovenska ako s??asti ?ir?ieho kontextu Uhorska a habsburskej monarchie. S?stre?uje sa na d?le?it? faktory a javy, ktor? prv? svetov? vojny sp?sobila, posilnila alebo ur?chlila. Nie je to kniha o bojov?ch oper?ci?ch, ani o diplomatick?ch aktivit?ch ?i zahrani?nom odboji, ktor? s? u? pomerne dobre spracovan?. Pri charakteristike podmienok v?nimo?n?ho vojnov?ho re?imu a jeho dosahu na spolo?nos? prin??a sondy do doteraz na Slovensku m?lo presk?man?ch soci?lnych a kult?rnych aspektov Ve?kej vojny z poh?adu jej radov?ch ??astn?kov v z?zem? a na fronte.
Ran? novovek, v eur?pskej historiografii v?eobecne vn?man? ako obdobie 16. a? konca 18. storo?ia, je fascinuj?cim obdob?m. Slovensk? historick? veda mu v?ak dlho nevedela doslova pr?s? na meno. Autorka v publik?cii siaha po probl?moch, ktor? nie s? ?notoricky zn?me? a m??u pom?c? pochopi? korene procesov, ktor?mi ?ije aj s??asnos?.
Castrum Salis bol v 11. ? 12. storo?? jedin?m hradom v severnom pohrani?? Uhorska na hraniciach s Po?skom a Rusou. Spom?na sa v najstar??ch uhorsk?ch nara?n?ch prame?och v Gesta Hungarorum od anonymn?ho not?ra Bela III. a v Uhorsko-po?skej kronike. Zachovalo sa o ?om iba ve?mi m?lo ?dajov, a preto sa zaradil medzi tie v?asnostredovek? hrady, ktor? s? medzi historikmi predmetom r?znych dohadov, pochybnost? ?i zm?to?n?ch interpret?ci?. Napriek tomu Castrum Salis umo??uje lep?ie pochopi? nielen dejiny severn?ho pohrani?ia Uhorska v 11. ? 12. storo??, ale aj najstar?ie dejiny ?ari?a. V ?ase arp?dovsk?ch kr??ov str??il severn? pohrani?ie Uhorska a cestu za Karpaty, po ktorej sa vyv??ala so? zo Sedmohradska do okolit?ch kraj?n. A pr?ve v?aka svojej polohe a v?znamu, ktor? zohr?val v so?nom obchode dostal meno Castrum Salis (so?n? hrad).
??elov?, ?konzumentsk?? ch?panie hist?rie (n?roda, ?t?tu, spolo?nosti, jednotlivca) prin??a so sebou jeden negat?vny d?sledok, lep?ie povedan? nevyhnutn? predpoklad: umel? alebo priam n?siln?, no v?dy programov? preru?enie prirodzenej kontinuity dejinn?ho v?voja. Naj?astej?ie sa to deje vtedy, ke? v r?chlom slede doch?dza k ?t?topr?vnym, resp. k syst?movo-politick?m ?i k in?m revolu?n?m (pseudorevolu?n?m) zmen?m, k celospolo?ensk?m rupt?ram. Na tie boli slovensk? dejiny 20. storo?ia skuto?ne bohat?, ?o vo vedom? spolo?nosti zanech?valo jednak spravidla negat?vne stopy, jednak ?biele miesta?, teda ist? vedomostn? v?kuum, ktor? sa dalo a d? pomerne r?chlo zap??a? p?sobiv?mi, citovo preexponovan?mi argumentmi. Historick? vedomie slovenskej spolo?nosti sa aj v 20. storo?? formovalo v akejsi apologetickej polohe, ?o ?iasto?ne prevzala tie? slovensk? historiografia. Bolo to pochopite?n? a v ist?ch situ?ci?ch aj celkom legit?mne, no ??m ?alej t?m viac sa dan? jav st?val ist?m anachronizmom a brzdou. Podobne to bolo aj s druhou axi?mou slovensk?ch dej?n ? s ich ?dajnou plebejskos?ou.
Publik?cia sleduje zdroje, ktor? ovplyv?ovali v?voj n?rodn?ho vedomia Slov?kov od obdobia p?sobenia Cyrila a Metoda na Ve?kej Morave. Rast z?ujmu o minulos? priniesol humanizmus. Uhorsk? historici u? v 17. storo?? poznali v?etky z?kladn? pramene, p?pe?sk? listiny, buly, legendy a kroniky k ve?komoravsk?mu obdobiu. Vyzdvihovala sa ?loha Nitry ako s?dla knie?a?a Pribinu, ako miesto vysv?tenia najstar?ieho zn?meho kres?ansk?ho chr?mu u n?s, aj ako centrum ?deln?ho knie?atstva. V?etky tieto prvky nabrali nov? rozmer v priebehu 18. storo?ia, ktor? s?visel s rozvojom slovenskej historiografie. Z?klad vedeck?ho historick?ho b?dania polo?ili pr?slu?n?ci jezuitskej historickej ?koly, ktor? pri tvorbe svojich diel vych?dzali z konkr?tnych historick?ch prame?ov. Boli pr?slu?n?kmi uhorsk?ho politick?ho n?roda, ale boli presved?en?, ?e slovensk?mu n?rodu patr? primeran? miesto medzi n?rodmi Uhorska. Na ich my?lienkach stavali n?rodn? buditelia a ?spe?ne ich rozv?jali. Cyrilo-metodsk? problematika v slovenskej historiografii a literat?re dosiahla svoj rozkvet v 19. storo??.
Kniha o po?iatkoch ?stavnej starostlivosti o osirel? deti v Uhorsku je najm? o dejin?ch sirotincov, o ich zakladate?och, v?chovno-vzdel?vac?ch a konfesion?lnych cie?och, zamestnancoch a finan?nom zabezpe?en?. Samotn?m sirot?m, chovancom t?chto ?stavov a ich ka?dodenn?mu ?ivotu, je venovan? men?? priestor, akoby si zasl??ili. D?vodom je, ?e chovanci ?stavov, ?rove? ich zaopatrenia a sp?sob zaobch?dzania s nimi, ost?vali v?dy na okraji z?ujmu ich spr?vcov, dobrodincov i ?t?tnej moci.
Wetzlerova publik?cia nesie v sebe mor?lne posolstvo o odvahe ?loveka postavi? sa proti zlu aj v naj?a???ch ?i navonok bezn?dejn?ch situ?ci?ch. A obsahuje e?te jedno nad?asov? poznanie: Holokaust sa neza?al a? vtedy, ke? jeho obete hnali do dobyt??ch vag?nov deporta?n?ch vlakov, ani vtedy, ke? sa ocitli pred br?nami vyhladzovac?ch t?borov, resp. plynov?ch kom?r. To bolo ?iba" vy?stenie procesu, ktor? sa za??nal verb?lnymi ?tokmi, ostrakizovan?m a perzekvovan?m ur?itej skupiny ob?anov, ktor? boli vz?p?t? ozna?en? za nepriate?a n?roda, ?t?tu a cel?ho ?udstva.
Autor sleduje ak? predstavu mal Andrej Kme? o v?zname roly n?rodovca a ako ju nap??al v praxi. V jeho ?ivote identifikoval tri f?zy: stoto?nenie sa s n?rodn?m hnut?m, osvetov? pr?cu a vedeck? pr?cu so snahou o in?titucionaliz?ciu vedy v slovenskom n?rodnom hnut?. Okrem toho si v??ma jeho postoj k r?znym frakci?m v slovenskom n?rodnom hnut? (Nov? ?kola, martinsk? centrum SNS, hlasisti, skupina okolo F. R. Osvalda). Obraz Kme?a vhodne dop??a i anal?za jeho "posmrtn?ch osudov".
Pre mnoh?ch autorov spomedzi historikov, b?date?ov z rozli?n?ch oblast?, ale aj radov?ch ?itate?ov sa hodnotenie osobnosti Jozefa Tisa st?va krit?riom vz?ahu k n?rodu, ?t?tu, fa?izmu, demokracii ?i totalite. Tak?to pr?stup vytv?ra ide?lne podmienky pre vznik rozli?n?ch legiend, m?tov a antim?tov, ktor? t?to osobnos? bu? legendarizuj?, alebo d?monizuj?, ??m sa s?a?uje objekt?vne pozn?vanie ?ivota a p?sobenie tohto politika v r?znych etap?ch v?voja slovenskej spolo?nosti. Najschodnej?ia cesta k objektiviz?cii a racionaliz?cii v?skumu v?etk?ch oblast? dej?n ?t?tu, n?roda a jeho reprezentantov, spo??va v publikovan? dobov?ch dokumentov. Pr?ve z toho d?vodu vy?iel aj tret? zv?zok dokumentov o publicistickej ?innosti Jozefa Tisa.