Knihy

Publikácia sa venuje politickým, hospodárskym, spoločenským otázkam a zahraničnopolitickým súvislostiam jedného z najkontroverznejších období našich moderných dejín. Hoci od vzniku slovenského štátu uplynulo už mnoho rokov, jeho historická reflexia odborníkmi historikmi i vnímanie širšou verejnosťou je poznačené protichodnými až krajnými názormi.

Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Monografia k jubileu historika Valeriána Bystrického (1936) z Historického ústavu SAV

Dvadsiate storočie sa uzavrelo a "vstúpilo celým svojím objemom do dejín." To bol vonkajší podnet pre slovenských historikov, aby sa k procesom, ktoré v tomto storočí prebiehali, vrátili, pokúsili sa ich zhodnotiť a predložiť čitateľovi fundované odborné dielo. Vznikla myšlienka napísať syntézu slovenských dejín dvadsiateho storočia v siedmich zväzkoch. Prvý zväzok teraz predkladáme verejnosti.

Publikácia predstavuje piaty zväzok dlhodobého projektu Historického ústavu SAV Dejiny Slovenska v 20. storočí a venuje sa vývoju Československa v povojnovom období. Je rozdelená na dve časti. Prvá časť s názvom Obmedzená demokracia (1945 – 1948) analyzuje situáciu bezprostredne po druhej svetovej vojne, keď sa Československo ocitlo v sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, čo zásadne ovplyvnilo politický a spoločenský vývoj na Slovensku. Druhá časť, Od februára 1948 do konca 50. rokov, sa zameriava na obdobie po komunistickom prevrate v roku 1948, nastolenie monopolu moci Komunistickej strany a budovanie totalitného režimu. Publikácia poukazuje na začlenenie Československa do sovietskeho mocenského bloku a odhaľuje mechanizmy fungovania komunistickej diktatúry, v ktorej Národný front slúžil len ako formálna fasáda politického systému.

Autor v prepracovanom vydaní využíva nové poznatky na rozšírenie koncepcie ukrajinského historického príbehu. Kniha je určená učiteľom, študentom aj širokej verejnosti. Ohnutý obal (1 cm) v ľavom dolnom rohu. Vnútro vo výbornom stave.

Zborník štúdií vznikol na základe dvoch vedeckých konferencií, ktoré usporiadal Historický ústav SAV. Prvé podujatie pod názvom Slovensko na prelome 19. a 20. storočia (Spoločnosť, štát a národ v súradniciach doby) sa uskutočnilo 14. – 16. novembra 1995 a druhé na tému Slovenská spoločnosť za prvej svetovej vojny (1914 – 1918) sa konalo 19. – 21. novembra 1996. Obe konferencie sa uskutočnili v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Svojou obsahovou koncepciou patria do série vedeckých podujatí, ktoré Historický ústav SAV venoval od roku 1990 kľúčovým problémom a témam jednotlivých období slovenských dejín v 20. storočí.

Na dnešnom území Slovenska sa od druhej polovice 19. storočia pestovali a rozvíjali dva základné príbehy revolúcie 1848/49: príbeh uhorských/maďarských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali po boku Lajosa Kossutha (medzi nimi aj početných Slovákov), a príbeh slovenských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali pod hurbanovskou zástavou. V maďarskom prostredí sa kultu revolúcie ujímali rôzne politické a sociálne skupiny, od opozičných politikov až po kalvínsku cirkev, ktorá tým manifestovala odpor voči katolíckym Habsburgovcom. Porážka pri Viedni a následné represálie prispeli k mýtizácii revolúcie a jej hrdinov. Slovenská strana nemohla vzhľadom na malopočetnosť národných aktivistov a ich politickú slabosť konkurovať v tomto smere maďarskej dominancii.

Publikácia mapuje vyše štyridsaťročné obdobie vývoja Slovenska od jari 1945, po skončení druhej svetovej vojny. Autori sa usilujú zachytiť hlavné politické, ekonomické i kultúrne tendencie, ktoré nadlho poznačili tvár našej krajiny. V tieni železnej opony – po komunistickom prevrate vo februári 1948 – Slovensko paradoxne prechádzalo aj modernizáciou, socialistickou industrializáciou a premenou z agrárnej krajiny na priemyselno-agrárnu. Výrazne sa zmenila aj sociálna štruktúra obyvateľstva. Po roku 1968, po zmene štátoprávneho usporiadania a nástupe nanútenej normalizácie však Československo nedokázalo zachytiť progresívne trendy vývoja, ktorými prechádzali vyspelé západné krajiny. Osemdesiate roky 20. storočia sa tak stali labuťou piesňou komunistického Československa.

Autor podrobne skúma život a umenie Veľkej Moravy od obdobia veľkej slovanskej migrácie (450 – 550 n. l.) až po anexiu územia Českým kráľovstvom v roku 973. Kniha obsahuje bohaté ilustrácie a poskytuje hlboký pohľad na archeologické nálezy, umenie a každodenný život v tomto historickom období. Publikácia je cenným zdrojom pre historikov a záujemcov o dejiny strednej Európy. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.