Knihy

Do svojho knižného výberu Eduard Nižňanský zvolil desať materiálov s témami, ktoré sa po obsahovej stránke navzájom prelínajú, dopĺňajú a hlavne logicky na seba nadväzujú. Ich spoločným menovateľom je historiografická rekonštrukcia činnosti politických režimov v Nemecku a na Slovensku v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia - z hľadiska ich ideológie, no aj každodennej politickej praxe.

Publikácia Dejinné premeny 20. storočia je určená všetkým záujemcom o vedecké spracovanie najnovších dejín. Je úprimným prejavom úcty a vďaky, a zároveň darom profesorovi Pavlovi Petrufovi.

Rok 1938. Krvavým jesenným obdobím znelo rekviem za posledný ostrovček demokracie v strednej Európe. V českom a moravskom pohraničí vzplanul oheň vojny. Vojny o to ničivejšej, že proti sebe stáli Čechoslováci. Na jednej strane státisíce nemeckých, spravidla fanatických stúpencov Adolfa Hitlera a Konrada Henleina, podporovaných nacistickým Nemeckom. Na strane druhej Česi a s nimi napríklad aj – čo sa neuvádza vždy – tisíce nemeckých odporcov nacizmu. Boli odhodlaní. Boli statoční. Bojovali. Odmietali kapituláciu. Napriek tomu mali byť čoskoro obetovaní. Politikmi, ktorým mnohí z nich toľko verili. Zabudnuté osudy. Zabudnutí ľudia. Dramatické udalosti na začiatku Veľkého stmievania využilo potom ešte aj Beckovské Poľsko. Jeho vojaci vpadli, hneď za vojakmi nemeckého Wehrmachtu, do Československa. Aby si ešte z padlej a poníženej krajiny včas stihli odkrojiť čo najväčší kus Sliezska. Vojna, ktorá sa rozhorela už rok predtým, než sa začala druhá svetová vojna, mala svoje obete, svojich padlých.

Publikácia so svojimi interdisciplinárnymi prístupmi prináša do slovenskej historiografie nové pohľady a podnety na vývoj slovenského kultúrneho života v prvej polovici 20. storočia. Autorka sleduje dynamické a často protirečivé osudy popredných reprezentantov slovenskej kultúry z rozdielnych ideologických táborov. Snaží sa pochopiť ich umelecké postoje, resp. ich spoločenské aktivity v politických systémoch, v ktorých žili a pôsobili.

Matej Korvín patrí medzi najvýznamnejších stredovekých uhorských panovníkov. Predkladaná publikácia sa zameriava na obdobie rokov 1458 – 1471, ktoré predstavuje približne prvú tretinu jeho panovania a zároveň kľúčovú etapu formovania medzinárodného postavenia Uhorského kráľovstva. Pozornosť je venovaná najmä zahraničnopolitickým aktivitám panovníka, jeho pôsobeniu v stredoeurópskom priestore a prevereniu jeho politického potenciálu v kontexte dobovej medzinárodnej politiky. Okrem chronologického výkladu práca rozvíja aj tematickú rovinu, zameranú na vybrané aspekty fungovania diplomacie v 15. storočí v súvislosti s politickými a diplomatickými aktivitami Mateja Korvína.

Možno by sme v stredoveku v cirkevnom hodnostárovi očakávali askétu a muža kontemplácie, žijúceho v ústraní od ruchu okolitého sveta. Miesto toho nám pred očami vystupuje pragmatický diplomat, uznávaný vo vysokých politických a cirkevných kruhoch, ktorý strávil veľkú časť života na cestách. Pohyboval sa najmä v stále viac Turkami zasahovanom Uhorskom kráľovstve, vo večnom meste Ríme, v rodnom Rakúsku, v Rímsko-nemeckej ríši i v Švajčiarsku, až nakoniec našiel odpočinok v bratislavskom Dóme sv. Martina.

Odborn?ci z r?znych oblast? b?dania zo Slovenska, ?eskej republiky, Rak?ska, Ukrajiny a Ruskej feder?cie sa pok?sili objasni? pr??iny a d?sledky hav?rie nielen z poh?adu ?al?ieho v?voja jadrovej energetiky, ale aj z h?adiska ochrany ?udsk?ho zdravia a pr?rodn?ho prostredia. Tretia ?as? publik?cie m? n?zov ?ernoby? a pam??.

Publikácia sa usiluje novým spôsobom prispieť k poznaniu dejín výrazne sledovaného 20. storočia na Slovensku. Úlohou autorského kolektívu nebolo rekonštruovať politické, ekonomické či iné spoločenské štruktúry fungujúce v tomto období, ale priblížiť ho prostredníctvom osudov jednotlivcov. Zámerom pritom nebolo priniesť iba jednoduché biografické skeče, ktoré by mohli pôsobiť jednostranne – buď prehnane pozitívne, alebo naopak, nekriticky negatívne. Cieľom bolo zachytiť vybraných ľudí a skupiny v interakcii so spoločnosťou, v ktorej počas svojich životov pôsobili. Autori a autorky sa preto zamerali na vysvetlenie toho, ako sa jednotlivé osobnosti či spoločenské skupiny dokázali prispôsobovať politickým režimom, ktoré na Slovensku od začiatku až po záver 20. storočia panovali, alebo im naopak vzdorovali. Vďaka tomuto prístupu má publikácia potenciál osloviť nielen odborníkov z oblasti spoločenských a humanitných vied, ale aj širšiu verejnosť.

Ambíciou predkladanej knihy je poskytnúť čitateľovi reprezentatívny súbor základných informácií zo starších slovenských dejín. Pod staršími dejinami rozumieme históriu územia dnešného Slovenska od praveku až do polovice 19. storočia, keď vďaka revolučným pohybom definitívne končí pomerne dlhá epocha v dejinách ľudstva tradične nazývaná feudalizmus. Dlhý sled jednotlivých udalostí je chronologicky rozčlenený podľa zaužívaného časového členenia slovenských dejín.

Moderné dejiny Slovenska v druhej polovici 20. storočia sú výrazne spojené s menom Alexandra Dubčeka a jeho pôsobením v reformnom procese roku 1968 a účasťou na transformačnej zmene po novembri 1989. V obidvoch spoločenských procesoch bol nielen objektom dejín, ale vtlačil im aj svoju osobnostnú pečať a personifikoval, aj napriek rozdielom spoločenského systému, ich kontinuitu. Alexander Dubček bol ľavicový politik, ktorý postupne vyrástol na politika a štátnika, vyjadrujúceho túžby a nádeje väčšiny občanov Československa. Úsilím o prekonanie totality sa začlenil do humanistických tradícií európskej politiky. Zanechal hlbokú stopu v národnom a občianskom povedomí slovenskej a českej spoločnosti. Žil v ňom vlastenec, demokrat, humanista a Európan. Svet ho rešpektoval ako slušného a tolerantného človeka v politike a živote.