Knihy

Pocta Vojtechovi Danglovi

Možno by sme v stredoveku v cirkevnom hodnostárovi očakávali askétu a muža kontemplácie, žijúceho v ústraní od ruchu okolitého sveta. Miesto toho nám pred očami vystupuje pragmatický diplomat, uznávaný vo vysokých politických a cirkevných kruhoch, ktorý strávil veľkú časť života na cestách. Pohyboval sa najmä v stále viac Turkami zasahovanom Uhorskom kráľovstve, vo večnom meste Ríme, v rodnom Rakúsku, v Rímsko-nemeckej ríši i v Švajčiarsku, až nakoniec našiel odpočinok v bratislavskom Dóme sv. Martina.

Odborn?ci z r?znych oblast? b?dania zo Slovenska, ?eskej republiky, Rak?ska, Ukrajiny a Ruskej feder?cie sa pok?sili objasni? pr??iny a d?sledky hav?rie nielen z poh?adu ?al?ieho v?voja jadrovej energetiky, ale aj z h?adiska ochrany ?udsk?ho zdravia a pr?rodn?ho prostredia. Tretia ?as? publik?cie m? n?zov ?ernoby? a pam??.

Rok 1968 je významným medzníkom nielen slovenských či československých povojnových dejín, no je medzníkom i vo vývoji totalitného komunistického systému ako celku. Výsledkom úsilia o reformu socializmu sovietskeho typu, ktoré spájame s rokom 1968, je koniec koncov konštatovanie o nereformovateľnosti tohto systému. Hoci bola okupácia Československa z vojenského hľadiska pre Moskvu úspešnou akciou, v skutočnosti sa ňou začína pád komunizmu v celej strednej a východnej Európe.

Zborník príspevkov, zostavený pri príležitosti životného jubilea PhDr. Evy Kowalskej, DrSc., otvára široké spektrum otázok a tém súvisiacich s fenoménom vierovyznania a cirkví, ich pôsobením v živote jednotlivca, ako aj s ich inštrumentalizáciou v osobných, politických a národnostných konfliktoch. Tematická a metodologická rozmanitosť príspevkov, zahŕňajúca rôzne časové obdobia, typy prameňov, makroperspektívy i mikrohistorické sondy, reflektuje šírku a hĺbku vedeckého diela Evy Kowalskej v oblasti cirkevných dejín.

Moderné dejiny Slovenska v druhej polovici 20. storočia sú výrazne spojené s menom Alexandra Dubčeka a jeho pôsobením v reformnom procese roku 1968 a účasťou na transformačnej zmene po novembri 1989. V obidvoch spoločenských procesoch bol nielen objektom dejín, ale vtlačil im aj svoju osobnostnú pečať a personifikoval, aj napriek rozdielom spoločenského systému, ich kontinuitu. Alexander Dubček bol ľavicový politik, ktorý postupne vyrástol na politika a štátnika, vyjadrujúceho túžby a nádeje väčšiny občanov Československa. Úsilím o prekonanie totality sa začlenil do humanistických tradícií európskej politiky. Zanechal hlbokú stopu v národnom a občianskom povedomí slovenskej a českej spoločnosti. Žil v ňom vlastenec, demokrat, humanista a Európan. Svet ho rešpektoval ako slušného a tolerantného človeka v politike a živote.

Publikácia sa usiluje novým spôsobom prispieť k poznaniu dejín výrazne sledovaného 20. storočia na Slovensku. Úlohou autorského kolektívu nebolo rekonštruovať politické, ekonomické či iné spoločenské štruktúry fungujúce v tomto období, ale priblížiť ho prostredníctvom osudov jednotlivcov. Zámerom pritom nebolo priniesť iba jednoduché biografické skeče, ktoré by mohli pôsobiť jednostranne – buď prehnane pozitívne, alebo naopak, nekriticky negatívne. Cieľom bolo zachytiť vybraných ľudí a skupiny v interakcii so spoločnosťou, v ktorej počas svojich životov pôsobili. Autori a autorky sa preto zamerali na vysvetlenie toho, ako sa jednotlivé osobnosti či spoločenské skupiny dokázali prispôsobovať politickým režimom, ktoré na Slovensku od začiatku až po záver 20. storočia panovali, alebo im naopak vzdorovali. Vďaka tomuto prístupu má publikácia potenciál osloviť nielen odborníkov z oblasti spoločenských a humanitných vied, ale aj širšiu verejnosť.

Zborník obsahuje príspevky z rovnomenného sympózia, ktoré zorganizovala Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej v spolupráci so Sekciou pomocných vied historických a archívnictva Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV a Trenčianskym múzeom v Trenčíne. Podujatie sa uskutočnilo 5. – 7. septembra 1996 v Trenčíne a bolo prvým svojho druhu na Slovensku so širokou medzinárodnou účasťou.

Publikácia sa venuje výskumu lokálnych politických elít v kontexte mestskej samosprávy v období dualizmu (1867 – 1918). Na príklade mesta Prešporok (Bratislava) analyzuje proces formovania a fungovania mestského zastupiteľstva po reforme verejnej správy v Uhorsku z roku 1870. Pozornosť sústreďuje nielen na legislatívny rámec reformy, ale aj na jej praktickú implementáciu v mestskom prostredí. Kniha prináša nové poznatky o štruktúre mestského zastupiteľstva, politických kariérach jeho členov, ich rodinných väzbách a legitimačných stratégiách. Osobitnú pozornosť venuje aj poslancom uhorského parlamentu zvoleným za Prešporok, ktorí zároveň pôsobili v mestskom zastupiteľstve. Dielo tak prispieva k hlbšiemu poznaniu politických, ekonomických, sociálnych a spoločenských aspektov fungovania mestských elít v stredoeurópskom priestore na prelome 19. a 20. storočia.

Táto interdisciplinárna kolektívna monografia ponúka nový pohľad na Pražskú jar 1968 z perspektívy bežných občanov, neelitných aktérov a rôznych spoločenských skupín. Na rozdiel od tradičnej literatúry, ktorá sa sústreďuje najmä na vysokú politiku, autori skúmajú tzv. „reformu zdola“ – teda procesy prebiehajúce v každodennom živote spoločnosti. Monografia prepája archívny výskum, sociologické dáta a etnografické prístupy, čím vytvára komplexný obraz spoločenských očakávaní a reakcií na reformné úsilie. Otvára tak diskusiu o „ľudskej tvári“ socializmu – o tom, ako jednotlivci a komunity formovali, reflektovali a prežívali proces demokratizácie, ktorý vyvrcholil vojenskou inváziou armád Varšavskej zmluvy. Publikácia predstavuje jeden z najvýznamnejších príspevkov k hlbšiemu porozumeniu demokratizačných impulzov roku 1968 vo východnej Európe.