Válka před válkou

Válka před válkou
Krvavý podzim 1938 v Čechách a na Moravě

Motl Stanislav

Vydavateľstvo

Rybka Publishers

Jazyk

čeština

Počet strán

309

Rok vydania

2015

Hmotnosť

588,00g

Formát

150x210

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9788087950210

Rok 1938. Krvavým jesenným obdobím znelo rekviem za posledný ostrovček demokracie v strednej Európe. V českom a moravskom pohraničí vzplanul oheň vojny. Vojny o to ...ničivejšej, že proti sebe stáli Čechoslováci. Na jednej strane státisíce nemeckých, spravidla fanatických stúpencov Adolfa Hitlera a Konrada Henleina, podporovaných nacistickým Nemeckom. Na strane druhej Česi a s nimi napríklad aj – čo sa neuvádza vždy – tisíce nemeckých odporcov nacizmu. Boli odhodlaní. Boli statoční. Bojovali. Odmietali kapituláciu. Napriek tomu mali byť čoskoro obetovaní. Politikmi, ktorým mnohí z nich toľko verili. Zabudnuté osudy. Zabudnutí ľudia. Dramatické udalosti na začiatku Veľkého stmievania využilo potom ešte aj Beckovské Poľsko. Jeho vojaci vpadli, hneď za vojakmi nemeckého Wehrmachtu, do Československa. Aby si ešte z padlej a poníženej krajiny včas stihli odkrojiť čo najväčší kus Sliezska. Vojna, ktorá sa rozhorela už rok predtým, než sa začala druhá svetová vojna, mala svoje obete, svojich padlých.

Čítať viac...
15,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť späť do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možné použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.**

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícií, aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického, ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúcim z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko-politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.

Pod heslom integrity

Pod heslom integrity

Slovensko-maďarské vzťahy sa postupne od 19. storočia stali jedným z najčastejšie tematizovaných problémov v novodobom slovenskom politickom diskurze. Následkom zániku rakúsko-uhorskej monarchie a vznikom Československej republiky došlo k vymedzeniu Slovenska ako územno-právnej jednotky na politickej mape Európy. Tento fakt potvrdili zmluvy, ktoré vzišli z rokovaní Parížskej mierovej konferencie v rokoch 1919 – 1920. Rok 1918 predstavuje významný historický medzník v dejinách regiónu, následkom ktorého dochádza ku kanonizácii Slovenska v geopolitickom zmysle – ako územia medzi Tatrami a Dunajom, ktoré malo zároveň predstavovať etnický priestor Slovákov. Došlo k zásadným spoločenským, hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, ktoré v symbolickom jazyku charakterizuje pretvorenie dovtedy zaužívaných pomenovaní pre severné územia Uhorska – tzv. Hornej zeme (Felvidék) alebo Horniakov (Felföld) – na Slovensko. Napriek tomu, že spomenuté termíny nie sú historicky totožné so súčasným územím Slovenska a ani Slovensko nebolo a ani nie je len etnickým územím Slovákov, práve tieto názory sa začali v medzivojnovom období presadzovať. Fakt, že Slovensko v súčasnom zmysle slova „vzniklo“ v procese zániku štruktúr historického Uhorska, do veľkej miery zapríčinilo, že narástol význam problematiky slovensko-maďarských vzťahov. Nešlo o novú tému. Získala však na celospoločenskom význame. Netolerantná politika voči národnostiam v období dualizmu predstavovala jeden z významných argumentov československej strany legitimizujúci rozchod s monarchiou.

Obsah

Tváří v tvář (místo úvodu)

 

Podivné lásky jedného reportéra

 

Předehra dramatu (Dva muži v zapomenuté válce)

     Syn šlechtice  a syn dělníka: co je spojovalo?

     Československo versus Deutschböhmen

     Nekompromisní Alois Rašín

     Václav Klofáč obnovuje důstojnický sbor

     Armáda proti vzbouřencům

     Proč nepřijel T. G Masaryk do Liberce?

 

Čas hřmění... (Kariéra učitele tělocviku)

     Postavení německé menšiny

     Klady a zápory

     Rozhodnutí nezvoleného parlamentu

     Protesty proti „násilné čechizaci“

     Kytarista s revolverem

     Konrád Henlein píše prezidentovi

 

Nebyli všichni stejní

     Co se stalo ve vile Edelweiss?

     Mariánské Lázně v roce 1933

     Vražda filozofa

     František Xaver Šalda i Albert Einstein

     Rudí cyklisté

     Česi i Němci varují před nebezpečím nacismu

     Vrazi v roli celebrit

     Německé oddíly na obranu republiky

 

Co mi vyprávěl skaut

 

Strážmistr a zuřící K. H. Frank

     Hitlerův mercedes neprojel

     Incident v Teplicích

     Došlo i na obušky

     Stručný životopis muže, který se stane najnenáviděnějším v Čechách a na Moravě

     Henleinova spanilá jízda po Anglii

     Další osudy policisty Flodra

 

Srdeční schizofrenie Josepha Goebbelse

     Milan Hodža: Budeme se bít!

     Hitler obsazuje Rakousko

     Teror v pohraničí

     První mobilizace

     Vztek ďáblova náměstka

     Plán vojenského zničení Československa

     Když se z borského lékárníka Lapáčka stal Lapascek

 

Čas reportérských hvězd (Newsroom v hotelu Ambassador)

     Novinářská elita v Praze

     Kdo byl Rudý?

     Brit, kterému Hitler věřil

     Váleční hrdina, jenž demaskoval britskou cenzuru

     Zpravodaj schovaný v podkroví

     Kdo chtěl zabít německého velvyslance?

     Američan z Alžíru

 

Požadavky se stupňují (Čechy bez Čechů)

     Hrabě János Esterházy zdraví Konrada Henleina

     Maďaři po boku sudetských Němců

     Veřejná přihláška k nacismu

     „Osud Československa je zpečetěn“

     „Pomníky českých vůdců a legionářů zničit!“

 

Co mi vyprávěl válečný zpravodaj

 

Trosečníci z Evianu

    Z pozůstalosti Hanse Habeho

     Velká záchranná akce prezidenta Roosevelta

     Beznadějná mise profesora Neumanna

     Evropa Židy nechce!

     Britští lékaři vyhrožují

     Státy proti uprchlíkům

     Selhání civilizovaného světa

     Holokaust může začít

 

Přijíždí lord Runciman

     Vyslanec Nevilla Chamberlaina

     Reportáž z hotelu Alcron

     Mise starého lorda

     Depeše Jana Masaryka: Kníže Ulrich Kinský žádá Československo, „tu bolševickou stvůru, rozdrtit!

     Hlášení četnické stanice v Chřibské

     O co šlo na Červeném Hrádku?

     Henlein jede za Hitlerem

 

Místo děje: Holany

     Když se řeklo Včela

     Svědectví starého plakátu

     Slavnost sbratření Čechů a Němců

     Bez rozdílu vyznání a politického přesvědčení

     Bohumil Šmeral o velkém německém národě

 

Bouře (Adolf Hitler v Norimberku)

     Poutní místo nacistů

     Projev, který zapálí

     Rozhlas v roli nacistického propagandisty

     Jak to viděl britský novinář?

     Karlovy Vary a „mše“ za nacionální socialismus

     Vůdce triumfuje

 

Co mi vyprávěl učitel

 

Puč

     Vzpoura začala v úterý

     Potupa chebských Židů

     Obsazené město

     Výstřely ze zálohy

     Co viděli dětské oči

     První uprchlíci

     Bilance boha Smrti

 

Habartov – Desítky let poté...

     Ve stopách historie

     Vzpomínání nad fotografiemi

     O čem vyprávějí staré dokumenty

     Kdo byl Jan Pardus?

     Vzpomínky, které nevybledly

     Co byla pátá kolona?

 

Lynč četníka Parduse (Předehra)

     Výhružné dopisy

     Nebyl Němec jako Němec

     Proč Pardus henleinovcům vadil?

     První pokus o obsazení četnické stanice

     Útok ordnerů na poštovní úřad

     V boji

     Policisté v obležení

     Čas zabíjení

 

Martyrium Růženy Pardusové

     Nezdařený útěk s dítětem v náručí

     Žena v poutech

     Nadávky a výhružky

     Cestou krve a ponížení

     S krumpáčem na ležícího policistu

     Osm křížů

 

„Rudé a Čechy vyřídit na útěku!“

     Vítězství, ale jen dočasné

     Sudetoněmecká strana mimo zákon

     Zatykač na Konrada Henleina a K. H. Franka

     Odjezd lorda Runcimana

     Freikorps v akci

     Československo ve válečném stavu s Německem

     Vzpoura ve Varnsdorfu

     Přepadení v Dolním Podluží

 

Svědectví Sydneyho Morrella

     Ve stopách Smrti

     Novinář pátrá v nemocnici

     Podivné chování zdravotnického personálu

     Co viděl a slyšel Václav Němec

     Nežádoucí svědectví

 

Co mi vyprávěl uprchlík

 

Noc zrady (Neville Chamberlain zachraňuje mír) 

     „Chceme domů, do Říše!“

     Požadavky na československé území stupňují také Poláci a Maďaři

     Hugo Vavrečka ministrem informací

     Tlak na Edvarda Beneše pokračuje

     Chamberlain míří za Hitlerem

 

Tisíce lidí v ulicích

     „Dejte nám zbraně, dali jsme si na ně!“

     Hodžova vláda odstupuje

     Nová naděje: jednooký hrdina od Zborova

     Všeobecná mobilizace

     Chamberlain stojí za Hitlerem

     Protest Anthonyho Edena

     Marný Churchillův pokus o zvrat

    Smoutek a zoufalství

 

Pláč vyslance Mastného

     Kapitulace

     Výčitky francouzského velvyslance

     Poslanci u prezidenta

     Ladislav Rašín: Měli jsme se bránit!

     Daladierovy slzy radosti

     Exodus Čechů, Židů a německých antinacistů z pohraničí

 

Poslední transport Johna Phillipse a Jiřího Muchy

     Jak zničit jedinou demokratickou zemi ve střední Evropě?

     Osudové setkání na ministerstvu informací

     Cesta do zakázaného pásma

     Byla to Amelie Posse-Brázdová?

     Český reportér v roli britského gentlemana

     Novinář s pistolí

     Zrození válečného zpravodaje

 

V hodině dvanácté – třetí uprchlická vlna

     Děti na útěku

     Vzpomínky Vladislava Jindry a Rudolfa Sihelského

     Příběh Františka Vrány

     Vítání, ale i nevítaní uprchlíci

     Češi, kteří zůstali

     Občané druhé kategorie

 

Co mi vyprávěl badatel

 

Cesty ke svobodě

     První zatčení byli Němci

     Tisíce uvězněných sudetoněmeckých antinacistů

     Útěky před smrtí

     Wenzel Jaksch jedná ve Velké Británii

     Pomoc Labour Party

     Transporty svobody

     Nebyla jen Kanada

     Odjezd Jiřího Voskovce a Jana Wericha

 

Poláci obsazují Těšínsko

     Varšava proti „českým arcilotrům“

     Marná snaha prezidenta Beneše

     Německo-polský pakt

     Úder polské jízdní policie: masakr v Petřvalde

     Sovětsko-německé námluvy

     Napadení Polska

 

Uprchlík Karel Hynek Mácha

     Exhumace a transport národního básníka

     Na poslední chvíli

     Máchův Máj a demonstrace proti nacistům

     Jak zvládnout nápor uprchlíků

     Edvard Beneš hovoří o soudu dějin

 

Smrt učitelky Jindřichové

     Příběh, který začal docela nevinně

     Rekonstrukce jednoho krátkého života

     Byl dluh dvě stě korun jen záminkou?

     Co se odehrálo ve vězeňské cele? 

     Svědectví o mučení

     Podivné vyšetřování, podivný proces

     Proč svědci změnili výpověď?

     Odveta za špionáž?

 

Dokonáno jest (Nacistická vlajka nad Pražským hradem)

     Führerův vlak vítězství

     Cesta triumfu

     Noční jednání v Berlíně

     Kolaps dr. Emila Háchy

     Göringovy výhružky

     Smutek Jiřiny Zimlové

     Hitler na hradě českých králů

     Ve znamení šlehačky a dortů

     Střevní problémy příslušníků wehrmachtu

 

Co mi vyprávěl voják

 

Vlaky stenotypistky Emmy

     Zatčení v České Třebové

     Příběh dívky z Janova

     V sekretariátu německé sociálně demokratické strany

     Malá vzpomínka na herce Waltera Tauba

     Osud Ludwiga Czecha

     V Ravensbrücku

     Smrt Mileny Jesenské

 

Češi a Němci proti Hitlerovi (Doma i za hranicemi)

     Od koho nacisté dostali seznamy odpůrců nacizmu?

     Akce Gitter čili Mříže

     Čeští policisté zatýkají česká rukojmí

     Dramatický útěk Wenzela Jaksche

     Edvard Beneš hovoří v Chicagu

 

Skály Herty Lindnerové

     O čem ví pamětní lipa?

     Mezi Drážďany a Teplicemi

     Dívka v roli kurýra

     Statečný starosta Leopold Pölzl

     Kdo byli Lipoví bratři?

     Překladatelka protinacistických letáků

     Rudí horolezci

     Malíř v dosahu gilotiny

     Dopis z cely smrti

 

Nevydařená pomsta (Jan Pardus před soudem)

     Z Habartova do Bohdanče

     Gestapo zasahuje

     Hrozba trestu smrti

     Záchrana v podobě užvaněných a chlubících se ordnerů

     Odvaha advokáta Pollaka

     Poválečné hledání spravedlnosti

     Jan Pardus se připojuje k žádosti o milost pro bývalé ordnery

 

Krvavá statistika

     Desítky milionů mrtvých

     Jakou vinu nesou mnichovské události a tehdejší politika našich spojenců?

     Předvídavost válečného dopisovatele: V roce 1945 začal „nebezpečný mír“

 

Historia, magistra vitae

     Poslední setkání (místo závěru)

 

Prameny

Jmenný rejstřík