Knihy

Odborn?ci z r?znych oblast? b?dania zo Slovenska, ?eskej republiky, Rak?ska, Ukrajiny a Ruskej feder?cie sa pok?sili objasni? pr??iny a d?sledky hav?rie nielen z poh?adu ?al?ieho v?voja jadrovej energetiky, ale aj z h?adiska ochrany ?udsk?ho zdravia a pr?rodn?ho prostredia. Tretia ?as? publik?cie m? n?zov ?ernoby? a pam??.

Publikácia sa usiluje novým spôsobom prispieť k poznaniu dejín výrazne sledovaného 20. storočia na Slovensku. Úlohou autorského kolektívu nebolo rekonštruovať politické, ekonomické či iné spoločenské štruktúry fungujúce v tomto období, ale priblížiť ho prostredníctvom osudov jednotlivcov. Zámerom pritom nebolo priniesť iba jednoduché biografické skeče, ktoré by mohli pôsobiť jednostranne – buď prehnane pozitívne, alebo naopak, nekriticky negatívne. Cieľom bolo zachytiť vybraných ľudí a skupiny v interakcii so spoločnosťou, v ktorej počas svojich životov pôsobili. Autori a autorky sa preto zamerali na vysvetlenie toho, ako sa jednotlivé osobnosti či spoločenské skupiny dokázali prispôsobovať politickým režimom, ktoré na Slovensku od začiatku až po záver 20. storočia panovali, alebo im naopak vzdorovali. Vďaka tomuto prístupu má publikácia potenciál osloviť nielen odborníkov z oblasti spoločenských a humanitných vied, ale aj širšiu verejnosť.

Hoci sa Kamenec najsústavnejšie zaoberá problémom slovenského holokaustu, vždy vnímal dejiny v širokých súvislostiach. Venoval sa kultúre, literatúre, najmä svojim obľúbeným autorom, ako napríklad Alexandrovi Matuškovi, kľúčovým fenoménom slovenskej historiografie, úskaliam i stereotypom moderných slovenských dejín. Jednoducho „hľadal“ a „blúdil“ v slovenských dejinách a nastavoval slovenskej spoločnosti „pokri­vené zrkadlo“ jej dejín, čo nikdy nebýva vďačné ani ľahké. Je to však erudovaný, filozoficky a koncepčne premýšľajúci autor s hlbokým osobným ponorom, no zároveň aj pochybujúci, intelektuálne kritický a s veľkou dávkou autorskej pokory.

Kniha prináša nové pohľady na minulosť nášho regiónu v 19. a 20. storočí z pera renomovaných zahraničných expertov na dejiny habsburskej monarchie a strednej Európy. V spolupráci so slovenskými autormi odhaľujú, ako sa v jednotlivých politických režimoch deformovali obrazy minulosti a hodnotenia osobností, a ako to ovplyvnilo písanie dejín Slovenska. Využívajú pritom aj menej tradičné pramene, napríklad politické karikatúry či predmety a pozostalosti v múzeách. Inšpirovaní prácou historičky Eleny Mannovej, ktorej je kniha venovaná, okrem toho predstavujú sondy o fungovaní spolkov (napr. Sokola na Slovensku pred a po druhej svetovej vojne), o živote meštianskych rodín a etnickom spolužití na Slovensku, osobitne v Bratislave.

Publikované dokumenty prinášajú nielen informácie o priebehu náboru, o pracovných a životných podmienkach slovenských robotníkov v ríši, o počtoch naverbovaných občanov SR, ale pomáhajú tiež dotvárať obraz o jednotlivých aspektoch politicko-ekonomických vzťahov medzi Slovenským štátom a „ochrannou“ mocnosťou.

Publikácia Sýr a červi patrí medzi najväčšie skvosty modernej historickej literatúry. Jej hrdinom je „neznámy“ furlandský mlynár, ktorý sa vďaka svojim neortodoxným náboženským predstavám dostal na konci 16. storočia do stretu s pápežskou inkvizíciou. Vo svojej mysli si skonštruoval špecifické teologické predstavy, ktoré reflektovali tak stvorenie sveta, ako aj pôsobenie Krista na pozemské bytie. Autor vo svojom texte použil úplne nový spôsob stvárňovania a písania historiografie, ktorý spolu so svojimi kolegami nazval mikrohistóriou.

Devätnásť štúdií sa venuje problematike meštianskosti a občianskosti na Slovensku z pohľadu historiografie, právnej vedy, filozofie, sociológie, etnografie a literárnej vedy. Jednotlivé príspevky analyzujú úlohu meštianskych vrstiev v agrárnej spoločnosti, kontext sídelného vývoja, premeny elít, politické myslenie, chápanie právneho štátu i volebné správanie obyvateľstva. Literárnovedné štúdie sa zameriavajú na topos mesta a spoločenský život mešťanov, pričom pozornosť sústreďujú na vybrané znakové systémy danej doby. Kultúrno-antropologická časť publikácie (venovaná Židom, ženám, obrazu vyšších vrstiev vo folklóre a ústnej tradícii v rodinách inteligencie) poukazuje na pluralitu rovín, prvkov a kódov materiálnej i duchovnej kultúry meštianskych zoskupení. Príspevky o bývaní a kultúre odievania zdôrazňujú, že Slovensko sa nevyčleňovalo zo stredoeurópskeho kontextu. Spolky ako významné inštitúcie meštianskeho a občianskeho života sú predmetom štúdií zameraných na ženské, branné, telocvičné a športové dobrovoľné združenia.

V Uhorsku v „dlhom 19. storočí“ fenomén viacnásobnej národnej identity nebol vôbec zriedkavý. V mnohých prípadoch, aj u viacerých významných osobností, bolo prirodzené, že mali zároveň uhorskú štátnu, maďarskú politickú, slovenskú jazykovú i národnú identitu. V knihe Józsefa Demmela spoznáme skutočný svet zabudnutej uhorsko-slovenskej šľachty, ktorý bol inšpiráciou aj pre dej známeho románu Jána Kalinčiaka Reštavrácia. Dozvieme sa, či Lajos Kossuth ako dieťa naozaj padol do hnojnice a kedy strávil prázdniny u slovenských príbuzných v Košútoch. Zistíme, prečo sa Ľudovít Haan, slovenský farár z Békešskej Čaby, začiatkom 70. rokov 19. storočia spriatelil s Jozefom Miloslavom Hurbanom a prečo sa po roku 1874 snažil vymazať na to všetky spomienky. Autor čitateľovi objasní, prečo a ako zničil Alexander Wrchovský, bývalý hrdina a mentor Ľudovíta Štúra, najvýznamnejšiu slovenskú evanjelickú spoločnosť v Uhorsku, a nakoniec sa dozvieme, prečo sa mladý Milan Rastislav Štefánik v železničnom kupé takmer pobil s dvojmetrovým maďarským politikom.

Kniha Rozhovory s katom prináša jedinečné svedectvo o fungovaní nacistického režimu prostredníctvom rozhovorov medzi poľským novinárom a odbojovým pracovníkom Kazimierzom Moczarským a generálom SS Jürgenom Stroopom, zodpovedným za likvidáciu varšavského geta. Dielo vzniklo na základe ich spoločného pobytu vo väznici Mokotów po druhej svetovej vojne. Autor prostredníctvom autentických výpovedí približuje osobnosť jedného z významných predstaviteľov nacistického režimu, jeho ideologické presvedčenie a pohľad na vlastné činy. Kniha predstavuje mimoriadne hodnotný historický dokument, ktorý odhaľuje mechanizmy totalitného myslenia, podstatu nacistickej ideológie a morálne dôsledky zla zakoreneného v spoločnosti.

Dejiny nie sú len sledom veľkých udalostí, ale aj priestorom plným paradoxov, prekvapivých súvislostí a pútavých detailov. Tretí zväzok série História zadnými dverami, pripravený historikmi z Historický ústav SAV, prináša výber menej známych, no o to zaujímavejších príbehov z minulosti. Publikácia približuje rôznorodé témy – od kurióznych predstáv stredoveku, keď bol bobor zaraďovaný medzi ryby, až po osudy ľudí, ako bola pestúnka spisovateľa Stefana Zweiga, reprezentujúca početnú skupinu slovenských žien pracujúcich vo Viedeň na prelome 19. a 20. storočia. Nechýbajú ani pohľady na známe historické rody, napríklad Borgiovcov, zbavené stereotypov a mýtov. Autori sa venujú aj novším dejinám – približujú život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, vznik prvého filmu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, menej známe kapitoly studenej vojny či portréty prvých dám stojacich po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Výsledkom je pútavé a tematicky pestré čítanie, ktoré približuje dejiny „zozadu“ – cez detaily, príbehy a súvislosti, ktoré ich robia živými a ľudskejšími.