Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku
Radosti slávností, strasti každodennosti

Duchoňová Diana - Lengyelová Tünde

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina

Počet strán

320

Rok vydania

2016

Hmotnosť

878,00g

Formát

165x245

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9788022415385

Prestreté stoly s navareným jedlom, pri ktorých sa stretla šľachtická rodina s dvoranmi a úradníkmi, prípadne pozvanými hosťami, boli výsledkom celého komplexu činností, pomocou ktorých ...sa potraviny menili zo surovín na hotový pokrm. Táto kniha predstavuje celý tento zložitý proces a je v našej historiografii doposiaľ ojedinelým spracovaním témy šľachtického stravovania zachyteného v celej šírke témy.

Čítať viac...
20,50€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Úvod

 

Kuchyňa

   Kuchynské priestory hradov 

   Zásobenie vodou – studne, cisterny 

   Budova kuchyne 

   Malá a veľká kuchyňa 

   Vybavenie kuchyne 

   Pekáreň 

   Pivovar 

   Sklady, komory a pivnice 

   Záhrady a majery 

   Výsek – mäsiareň

 

Personál kuchyne

   Služobníctvo kuchyne na panovníckom dvore 

   Potraviny na ceste do kuchyne 

   Personál kuchyne na uhorských aristokratických dvoroch 

   Pomocné sily v kuchyni 

   Služobníci okolo stola

 

Stolovanie

   Na ceste k „civilizovanému" stravovaniu v. Uhorsku 

   Stolovanie na uhorských aristokratických dvoroch v Uhorsku

   V jedálni pri prestretom stole 

   Etiketa pri stole 

   Ritnál stolovania

 

Na tanieri a v pohári

   Uhorská kuchyňa a jej chýr vo vtedajšom svete 

   Chlieb, mäso a víno – tri piliere uhorskej kuchyne 

   Kravské (hovädzie) mäso

   Hydina a vtáky 

   Baranie, ovčie a jahňacie mäso 

   Bravčové mäso 

   Ryby 

   Divina 

   Množstvá skonzumovaného mäsa 

   Prílohy k mäsu – zelenina 

   Koreniny a ochucovadlá 

   Mlieko, mliečne výrobky a syry 

   Kaše 

   Cestoviny 

   Polievky 

   Chlieb 

   Nápoje – víno, pivo, pálenka, káva, čaj, čokoláda

 

Zaujímavosti zo šľachtickej kuchyne

   Obed pre pána / 243

   Jedálny lístok na thurzovskom a révayovskom dvore za mesiac január 

   Slávnostné stravovanie u Nádasdyovcov z polovice 17. storočia 

   Recepty z forgáchovského archívu z prvej polovice 17. storočia 

   Recepty

 

Summary

Pramene a literatúra

Zoznam obrázkov

Poďakovanie

O autorkách