Knihy

Autori publikácie predstavujú slovenských učiteľov prostredníctvom ich individuálnych osudov a mnohostrannej činnosti v období od vydania Tolerančného patentu na konci 18. storočia až po druhú polovicu 20. storočia. Sústredili sa na pedagógov pôsobiacich na ľudových, cirkevných i štátnych školách, ktorých pedagogické a spoločenské pôsobenie nebolo doteraz systematicky spracované, alebo sa mu bádatelia venovali skôr v inom kontexte – ako národným aktivistom, spisovateľom, maliarom, skladateľom, folkloristom a podobne.

Témy, na ktoré sa autorka v publikácii sústreďuje, prinášajú veľké množstvo najrozličnejších otázok, načrtávajú prístup vedúcich politikov ČSR, Slovenska, Maďarska a Ruska k formovaniu zahraničnej politiky, vrátane vzťahov, v mimoriadne zložitom období. V situácii, keď sa nacistická mašinéria vydávala na pochod cez málo stabilnú a rozhádanú Európu, je mimoriadne zaujímavé sledovať názory, motiváciu a konanie vládnucich kruhov jednotlivých krajín, ale i reakcie rôznych politických strán a zoskupení. Krátka medzihra, za trvania diplomatických vzťahov medzi ľudáckou Bratislavou a komunistickou Moskvou, v období pred začiatkom druhej svetovej vojny, dlhé roky zatajovaná, ilustruje nielen politický pokus pod dozorom Berlína, ale aj vnútorné korene dobového slovenského rusofilstva. Pozornosť si zasluhujú zahraničnopolitické úvahy reprezentantov rôzneho názorového zamerania, ich protirečenia, predstavy, nádeje a sklamania. Všetky otvorené otázky z obdobia vojny sa od roku 1945, v mierne modifikovanej podobe, znova dostávali na diplomatickú scénu a podnecovali rozpory zainteresovaných štátov. Pre malé krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré sa napokon ocitli v područí Sovietskeho zväzu, ovládaného J. V. Stalinom, začala dlhá a strastiplná cesta k vzdialenej vidine slobody.

Autor chronologickej príručky vychádzal pri jej príprave z praxou overeného poznatku, že základné historické dáta samy osebe síce nemajú rozhodujúci význam pre poznanie minulosti, ale sú jeho nevyhnutným predpokladom. Navyše umožňujú poukázať na tie stránky minulého vývoja – v tomto prípade československej zahraničnej politiky v rokoch 1945 – 1992, ktoré v prácach zovšeobecňujúceho rázu (ale i v učebniciach dejepisu určených pre rôzne typy škôl) chýbajú, lebo ich štruktúra je nevyhnutne iná než vecné členenie a obsahová náplň chronologického prehľadu. Zatiaľ čo v syntetických prácach sa v korelácii so spracovávanou témou kladie dôraz na primeraný výber nosných faktov a čo najúplnejší popis súvislostí medzi nimi, cieľom publikácií zaoberajúcich sa „dejinami v dátumoch“ je priniesť čo najväčšie množstvo relevantných historických dát bez toho, aby sa pri každom uvedenom údaji obligátne poukazovalo na s ním spojené špecifické súvislosti.

Autor v publikácii skúma niektoré aspekty slovenského historického pohybu a ich reflexiu v historiografii i v laickom historickom povedomí v predchádzajúcich dvoch storočiach. Taktiež sa sústreďuje na politiku a niektoré politické osobnosti v prvom demokratickom režime, teda v prvej Československej republike.

Monografia zobrazuje vývoj vojnových udalostí na Slovensku v zornom uhle hospodárskych a čiastočne aj sociálnych dejín. Je zameraná osobitne na hodnotenie vojnových škôd a rekonštrukciu v hospodárstve, infraštruktúre a zdravotníctve.

Publikácia podáva krátky, no ucelený pohľad na život a dielo Milana Rastislava Štefánika. Je bohato ilustrovaná fotografiami z jeho života a fotografiami, ktoré urobil na cestách sám Štefánik.

Publikácia sa zameriava na výrazné osobnosti pôsobiace v politických stranách a vo verejnom živote, ktoré mali pedagogické zázemie – či už ako aktívni pedagógovia a učitelia, alebo ako osoby s učiteľským povolaním v minulosti, ktoré zanechali výraznú stopu v politicko-straníckom dianí. Pozornosť venuje aj osobnostiam, ktoré sa podieľali na zakladaní národných, regionálnych kultúrnych, osvetových, vzdelávacích a školských inštitúcií. Politické strany zohrávali významnú úlohu vo výchovno-vzdelávacom procese prostredníctvom učiteľov – straníkov, ktorí pôsobili v školstve, na ministerstvách, v odborových štruktúrach, a neraz aj vo vládnych funkciách.

Sociálna disciplinizácia predpokladá zavedenie špecifickej formy sociálneho poriadku, ktorý je vo všetkých svojich podsystémoch determinovaný vzťahom nadriadenosti a podriadenosti. Takáto forma sociálnej disciplinizácie sa neobjavuje vo všetkých mocenských systémoch, ale len v európskych krajinách, lebo len tu od 16. storočia zámerne zasahuje všetky vrstvy obyvateľstva.

Publikácia čitateľom približuje podiel kultúrnych a politických tradícií, ako aj vonkajších vplyvov na formovanie občianskeho a spoločenského vedomia na Slovensku v medzivojnovom období. Pokúsila sa prispieť k riešeniu otázky, ako sa slovenská spoločnosť vyrovnávala s tradíciami, ktoré si vytvárala po stáročia na pôde bývalej monarchie, a ako sa stotožnila s požiadavkami a cieľmi, ktoré pred ňu kládla nová nadchádzajúca etapa dejín. Kniha sa faktami, úvahami a analýzami pokúsila upozorniť na rôzne rozmery tohto fenoménu, ktoré môžu byť užitočné pri ďalšom výskume tejto problematiky.

Publikácia Leninova vláda (Rusko 1917 – 1924) prináša ucelený pohľad na dramatické obdobie ruských dejín, ktoré formovalo 20. storočie. Zachytáva prevratné udalosti od Októbrovej revolúcie, cez občiansku vojnu, až po konsolidáciu boľševickej moci pod vedením Vladimira Iľjiča Lenina. Autor analyzuje politické, hospodárske a spoločenské zmeny, ktoré vyústili do vzniku prvého komunistického štátu na svete, a zároveň poukazuje na vnútorné rozpory a represívne praktiky režimu. Publikácia je určená čitateľom so záujmom o moderné dejiny, politológiu a ideologické premeny 20. storočia.