Knihy

Katastrofy a rôzne nešťastia sprevádzali ľudské dejiny, mestské prostredie nevynímajúc, prakticky neustále. Tento jav nebol náhodný. Mesto, urbánny priestor, vo svojej podstate predstavuje okrem iného relatívne veľký zhluk obydlí s vyššou koncentráciou obyvateľstva. Už táto skutočnosť spôsobuje, že mestá a ich obyvatelia boli prirodzene „disponované“ – náchylnejšie stať sa dejiskom udalostí, ktoré často nadobúdali katastrofický charakter.

Predmetom publikácie sú sociálne a kultúrne dejiny v období 16. až 18. storočia prostredníctvom perspektívy individuálnych aktérov. Ide o obdobie, ktoré bolo vzhľadom na okolnosti spojené s vojnou s Osmanskou ríšou, ako aj protihabsburskými povstaniami nesmierne dynamické, až turbulentné. Po skončení povstaní došlo k pokusu o modernizáciu krajiny prostredníctvom habsburského panovníckeho dvora. V tak rozsiahlych témach, a predovšetkým štruktúrach spoločnosti, sa však jednotlivec ako aktér dejín trochu strácal, alebo sa anonymizoval v mase svojej society (poddaní, mešťania). Spracovatelia jednotlivých okruhov sa preto zamerali nielen na dlhšie časové úseky, ale aj na prípadové štúdie a sondy v rámci spoločenských štruktúr. Príspevky autorov sa venujú predstaviteľom moci v Uhorskom kráľovstve, inteligencii, obyvateľom miest a vidieka a mužskému a ženskému svetu. Jednotlivé štruktúry spoločnosti vykresľujú aj pomocou konania jednotlivcov – konkrétnych životných osudov. Kniha má svojim zameraním potenciál osloviť nielen odborníkov, ale aj širšiu verejnosť.

Predkladaná monografia sa snaží na jednom mieste priblížiť nielen odbornej verejnosti, ale aj nadšencom pamiatok a histórie obytnú šľachtickú architektúru niekdajšieho historického regiónu.

Siedmy zväzok Histórie zadnými dverami pripravili historici z Historického ústavu SAV, v. v. i. s odhodlaním opäť si „pocestovať“ našimi i svetovými dejinami. Od Veľkej Moravy cez „temný“ stredovek až po modernú dobu, studenú vojnu a koniec „atómového“ storočia. Inak povedané, prináša „zadnými dverami“ opäť niečo iné, nové a zaujímavé, napríklad o zdraví a hygiene v stredoveku, o hodovaní a obžerstve, či aj o balzamovaní kráľov, o kacíroch, bosorkách a kulte Lucifera, o divadelnom živote na prelome 18. a 19. storočia, o dopravnom prostriedku kedysi nazývanom „rýchlonôžka“, o nenaplnenej Štefánikovej „uhorskej“ láske k Emílii Chovanovej, o pražskom komunistickom prevrate v roku 1948, o Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Helsinkách v roku 1975, alebo o drogovej závislosti mládeže na Slovensku po roku 1989. Namiesto záveru ponúka niečo, čo by ste asi skutočne nečakali – ako vznikol Deň stromov.

Piata časť tejto série pokračuje v tradícii popularizácie histórie. Autori originálnym spôsobom približujú dejiny širokej verejnosti z "iného uhla pohľadu".

Publikácia ponúka netradičný pohľad na dejiny prostredníctvom každodennosti, zvykov a menej známych príbehov, ktoré odhaľujú život ľudí naprieč stáročiami. Druhý diel Histórie zadnými dverami, pripravený historikmi z Historický ústav SAV, približuje široké spektrum tém – od života šľachty, jej stravovania, odievania a spoločenských zvykov, až po menej známe aspekty života bežných ľudí v minulosti. Autori narúšajú stereotypné predstavy o minulosti, keď ukazujú, že ani Československá republika nebola ideálnym svetom a stredovek nebol iba „temným obdobím“. Čitateľ sa stretáva s kurióznymi liečiteľskými praktikami, výchovnými metódami na kráľovských dvoroch či bizarnými udalosťami zo života šľachtických rodov. Nechýbajú ani zaujímavé osobnosti a fenomény, ako putujúci mnísi, svetobežníci či bojovníci proti alkoholizmu. Publikácia zároveň presahuje do novších dejín – venuje sa obdobiu Slovenského štátu, vojnovým rokom aj realite komunistického režimu vrátane pokusov o útek z uzavretej spoločnosti. Vďaka pestrej tematike a pútavému spracovaniu ponúka dielo čitateľovi živý a mnohovrstevný obraz minulosti „zozadu“ – cez detaily, ktoré dejiny približujú ľudskejšie a autentickejšie.

Autori sa usilujú predstaviť dejiny domu tretej probácie Spoločnosti Ježišovej v Telči, založeného v polovici 17. storočia, v širokom kontexte. Najširší rámec mu poskytujú úvodné texty venované jezuitskému rádu a architektúre, ktorú zanechal na českom a moravskom území, užší rámec potom tvoria dejiny mesta a panstva. Rehoľný dom fungoval v prostredí telčských mešťanov, členov šľachtických rodov, ktorí vlastnili mesto a okolité panstvo v priebehu 16. – 18. storočia, miestnych farárov a mníchov z iných rehoľných rádov. Všetky tieto skupiny ovplyvňovali život rehoľnej komunity, rovnako ako ona zasahovala do ich životov. Nejde o napínavý príbeh plný dramatických udalostí, ale skôr o detailný pohľad na pomerne pokojné dejiny mesta, panstva a jezuitského domu v priebehu dvoch storočí. Priamy pohľad do spoločenstva mníchov obývajúcich dom tretej probácie poskytuje čitateľovi fiktívne rozprávanie jedného z nich, rehoľného historika Joanna Millera. Vďaka tomuto rozprávaniu sa čitateľovi odkrýva plastický a živý historický obraz 16. – 18. storočia, zobrazujúci malý výsek dejín duchovného spoločenstva, ktoré priamo formovalo život mesta Telč na juhozápade Moravy. Zároveň mu to umožní lepšie pochopiť dejiny početnej provincie Spoločnosti Ježišovej, ktorá pôsobila na celom území krajín Českej koruny.

Praktická prehľadová príručka, ktorá čitateľovi pomôže zorientovať sa v dejinách českých krajín od praveku po 20. storočie, zapamätať si dôležité dátumy a zaradiť si významné osobnosti a udalosti. Praktické chronológie, vďaka ktorým možno sledovať miestne udalosti na pozadí svetových dejín, sa striedajú s tematickými kapitolami a podrobnejšími rozbormi.

Deviaty zväzok edície Histórie zadnými dverami prináša takmer štyridsať pútavých príbehov z dejín Slovenska od najstarších čias až po koniec 20. storočia. Autori z Historického ústavu SAV v ňom približujú známe aj menej známe udalosti, osobnosti a súvislosti našej minulosti. Čitateľ sa dozvie viac o tajomstve strateného Wogastisburgu, kniežatách Veľkej Moravy či uhorských kráľoch. Kniha sa venuje aj osobnostiam novších dejín, medzi nimi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a Štefanovi Osuskému, ktorých životné osudy a názory sú zasadené do širšieho historického kontextu. Mimoriadne silný je príbeh Lídy Clementisovej, opernej speváčky a manželky Vladimíra Clementisa, ktorá čelila tragickým dôsledkom politických procesov 50. rokov. Publikácia ponúka nielen fakty, ale aj menej známe pohľady na dejiny, ktoré približujú minulosť živým a zrozumiteľným spôsobom širokej verejnosti.

Krajiny strednej Európy prešli medzi 10. a 12. storočím obdobím zásadných zmien. Táto transformácia sa nevyhla ani oblasti výkonu moci, kde sa naplno prejavila úzka spolupráca vojensko-politických a duchovných elít. Symbióza kresťanskej viery a vojny sa prejavila v bohatom komplexe náboženského vojenstva. Ten zahŕňal špecifické rituály, symboly a rétoriku, ktoré postupne formovali idey svätej vojny a križiackych výprav. Táto kniha ponúka prvé komparatívne spracovanie vzájomného pôsobenia výkonu moci arpádovských, přemyslovských a piastovských panovníkov a náboženského vojenstva na prelome raného a vrcholného stredoveku. Na základe analýzy dobových prameňov je možné sledovať, že kresťanské vojenstvo slúžilo na sakralizáciu a legitimizáciu moci, ako aj na hlbšiu integráciu stredoeurópskych dynastií a ich krajín do sveta latinského kresťanstva, čím prispievali k vytváraniu ich spoločnej identity.