História zadnými dverami 9

História zadnými dverami 9
Nezvyčajné príbehy zo slovenských a svetových dejín

Michálek Slavomír, ed.

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina

Počet strán

480

Rok vydania

2026

Hmotnosť

872,00g

Formát

160x240

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9788022421638

Deviaty zväzok edície Histórie zadnými dverami prináša takmer štyridsať pútavých príbehov z dejín Slovenska od najstarších čias až po koniec 20. storočia. Autori z Historického ...ústavu SAV v ňom približujú známe aj menej známe udalosti, osobnosti a súvislosti našej minulosti. Čitateľ sa dozvie viac o tajomstve strateného Wogastisburgu, kniežatách Veľkej Moravy či uhorských kráľoch. Kniha sa venuje aj osobnostiam novších dejín, medzi nimi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a Štefanovi Osuskému, ktorých životné osudy a názory sú zasadené do širšieho historického kontextu. Mimoriadne silný je príbeh Lídy Clementisovej, opernej speváčky a manželky Vladimíra Clementisa, ktorá čelila tragickým dôsledkom politických procesov 50. rokov. Publikácia ponúka nielen fakty, ale aj menej známe pohľady na dejiny, ktoré približujú minulosť živým a zrozumiteľným spôsobom širokej verejnosti.

Čítať viac...
24,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť späť do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možné použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.**

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícií, aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického, ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúcim z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko-politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.

Pod heslom integrity

Pod heslom integrity

Slovensko-maďarské vzťahy sa postupne od 19. storočia stali jedným z najčastejšie tematizovaných problémov v novodobom slovenskom politickom diskurze. Následkom zániku rakúsko-uhorskej monarchie a vznikom Československej republiky došlo k vymedzeniu Slovenska ako územno-právnej jednotky na politickej mape Európy. Tento fakt potvrdili zmluvy, ktoré vzišli z rokovaní Parížskej mierovej konferencie v rokoch 1919 – 1920. Rok 1918 predstavuje významný historický medzník v dejinách regiónu, následkom ktorého dochádza ku kanonizácii Slovenska v geopolitickom zmysle – ako územia medzi Tatrami a Dunajom, ktoré malo zároveň predstavovať etnický priestor Slovákov. Došlo k zásadným spoločenským, hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, ktoré v symbolickom jazyku charakterizuje pretvorenie dovtedy zaužívaných pomenovaní pre severné územia Uhorska – tzv. Hornej zeme (Felvidék) alebo Horniakov (Felföld) – na Slovensko. Napriek tomu, že spomenuté termíny nie sú historicky totožné so súčasným územím Slovenska a ani Slovensko nebolo a ani nie je len etnickým územím Slovákov, práve tieto názory sa začali v medzivojnovom období presadzovať. Fakt, že Slovensko v súčasnom zmysle slova „vzniklo“ v procese zániku štruktúr historického Uhorska, do veľkej miery zapríčinilo, že narástol význam problematiky slovensko-maďarských vzťahov. Nešlo o novú tému. Získala však na celospoločenskom význame. Netolerantná politika voči národnostiam v období dualizmu predstavovala jeden z významných argumentov československej strany legitimizujúci rozchod s monarchiou.

Obsah

Úvod

Historický prehľad písania názvu Československo   Slavomír Michálek

 

Naprieč storočiami stredoveku po koniec raného novoveku

(Lásky, lesky, poklesky a opilstvo, aféry a podvody, sobáše aj rozvody, študentský život)

     Vznik panovníckej moci   Ján Steinhübel

     ,,Kráľ Slovanov'' a stratený Wogastisburg.  Kupec Samo v kronike tzv. Fredegara alebo o čom hovorí ojedinelá správa o raných dejinách stredoeurópskych Slovanov   Matej Harvát

     Intrigy kombinované s diplomaciou. Dva súdne procesy z dejín 9. storočia: knieža Rastislav a arcibiskup Metod   Miroslav Lysý

     Tri, päť či osem, no dedič len jeden. Manželské a nemanželské deti Přemysla Otakara II.  Magdaléna Lukáč Kováčová

     Do Uhorského kráľovstva sa len tak ľahko nedostaneš. O krajine medzi horami, lesmi a riekami, o človeku, hraniciach a prírodnom prostredí v stredoveku   Pavol Hudáček

     Žobrákov, Židov, prostitútky či malomocných spoznáš podľa odevu. Oblečenie a stigma v období neskorého stredoveku a raného novoveku   Viliam Čičaj

     Ako presadiť nelegitímneho syna na trón? Kráľ Matej Korvín a jeho stratégie,ako sa mal Ján Korvín stať uhorským panovníkom   Tomáš Homoľa

     Ako sa stavia hrad. Fuggerovci a prestavba hradu Červený Kameň   Martin Neumann

     Vykonštruovaný prípad Forintos z roku 1561. Čarodejníctvo, prírodné kulty a vyvolávanie búrok v Käszegu (Kysaku)   MarekDruga

    Ako sa zo syna poddaného pravá ruka kráľa stala. Cisár Rudolf II. je v českom a slovenskom prostredí známy záľubou v umení, vo vede a predovšetkým v alchýmii   Ivan Chylák

    Študenti sa mali vyhýbať zhýralej spoločnosti a nepožičiavať peniaze. Ako sa dostať na univerzitu v ranom novoveku: podmienky a možnosti pre evanjelických študentov   Eva Kowalská

 

Krátke 18. a dlhé 19. storočie

(Voľby, korupcia, škandály, alkoholizmus, tragédie i vydierania, záľuby aj potreby)

     Život mníšok v uhorských ranonovovekých kláštoroch klarisiek – ideál verzus realita   Ingrid Kušniráková

    Od chederu po ješivu – večná túžba po vzdelávaní. V židovskom prostredí boli prioritou záujem o učenie a rozvoj kritického myslenia   Katarína Mešková Hradská

    Britský nadšenec v podzemí. Stredoslovenské banské mestá v roku 1815: pokračovanie cestopisu britského lekára Richarda Brighta   Oliver Zajac

    Agitačné praktiky či volebné podvody v Uhorsku.Voľby do uhorského parlamentu v Prešporku v období dualizmu: politické kluby a strany, voliči, kampane a poslanci   Jana Magdaléna Micháleková

    Štefánik: dokonalý vojenský vzhľad je len časť príbehu. Milan Rastislav Štefánik nebol len generál či diplomat, no aj milovník umenia, znalec prírody, fotografovania či tvorca básní. A nie vždy bol dôkladne oholený   Michal Kšiňan

    Ako sa zabávala aristokracia vo Vysokých Tatrách? Devätnáste storočie zažilo obrovský impulz v rozvoji turizmu a cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách vďaka solventným podnikateľom aj osvietenským vizionárom  Miroslav Sabol

     Škandál, ktorý otriasol dobovou spoločnosťou. Zabudnutá spisovateľka – príbeh Adrienny Csicseri Oroszovej   Štefan Gaučík

 

Dve veľké svetové  vojny a život medzi  nimi

(Politika, kultúra a ekonomika, deportácie, diplomacia, osobnosti a nepokojný svet)

     Obraz poddaného ľudu v učebniciach dejepisu   Ondrej Šály

     Úspešná banka vyvolávala konšpiračné podozrenia. Využili československí legionári v Rusku na založenie Banky československých légií časť zlatého pokladu Ruska?   Ľudovít Hallon

    ,,Na jedno nezabudnem ...''Parížska mierová konferencia, Štefan Osuský a Trianonská mierová zmluva   Slavomír Michálek

    Kto je teda akým rabínom? Peripetie v košickej židovskej náboženskej obci v prvých desaťročiach 20. storočia   Pavol Holý

    Výkladná skriňa ,,lepšieho nemeckého štátu''. Salzburský festival – jeden z kľúčových prvkov rakúskeho turizmu – v zrkadle kontaktov s Československom počas tridsiatych rokov 20. storočia  Jana Laslavíková

    Nominácia, ktorá nahnevala Slovensko. Prvý dvojzápas československých futbalistov na britskej pôde v závere roka 1937   Matej Hanula

     Slovensko optikou amerického diplomata tesne pred rozbitím ČSR.Dokument, ktorý v januári 1939 vypracoval americký diplomat George F. Kennan   Slavomír  Michálek

     Štyria poeti, štyri svety. Politická lyrika slovenských básnikov medzi vojnami   Lukáš Krajčír

     Prvá systematická  očkovacia akcia v Československu. Život a dielo profesora MUDr. Alojza Jána Churu – priekopníka detského a dorastového lekárstva na Slovensku  Anna Falisová

     Vojnový oheň v Bratislave. Hlavné mesto vojnovej Slovenskej republiky zažilo bombardovanie 16. júna 1944   Ľubica Kázmerová

 

Na vlnách studenej vojny

(Slovensko, Československo a ,,studený'' rozdelený svet, Východ vs. Západ – Západ vs. Východ)

    ,,Vše dobré. Franta.''Útek Františka Kříža z komunistického Československa v lete 1948   Slavomír  Michálek

    Nedokončená  kronika  Ludmily Clementisovej   Slavomír  Michálek

    Žena v kňazskom rúchu bola raritou.Životný príbeh prvej slovenskej farárky Dariny Bancíkovej   Peter Macho

     Vinnetou volá mládež do lesa. Hnutia výchovy v prírode v Československu od dvadsiatych rokov 20. storočia   Júlia Čížová

    Meniaca sa symbolika americkej ikony. Neprehliadnuteľný motocykel Harley-Davidson sa nestratil ani v Československu   Michal Ďurčo

     Tam, kde sa kalila oceľ. ,,Chruščovovské a brežnevovské'' šesťdesiate roky minulého storočia   Slavomír Michálek

     Čierno-biely symbol Číny, potomok psej kozmonautky i operený Willy Brandt. Mohli zvieratá ovplyvniť diplomaciu v období studenej vojny?   Veronika Pauková

     Aký bol vzťah náboženstva a národa? Pohľad na slovenský katolicizmus počas normalizácie   Agáta Šústová Drelová

 

Namiesto záveru

Prečo zaniklo Československo?   Miroslav Londák – Elena Londáková

 

Výber použitej literatúry