História zadnými dverami 2

História zadnými dverami 2
Nezvyčajné príbehy zo slovenských a svetových dejín

Michálek Slavomír, ed.

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina

Počet strán

558

Rok vydania

2020

Hmotnosť

993,00g

Formát

165x245

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9788081598920

Publikácia ponúka netradičný pohľad na dejiny prostredníctvom každodennosti, zvykov a menej známych príbehov, ktoré odhaľujú život ľudí naprieč stáročiami. Druhý diel Histórie zadnými dverami, pripravený ...historikmi z Historický ústav SAV, približuje široké spektrum tém – od života šľachty, jej stravovania, odievania a spoločenských zvykov, až po menej známe aspekty života bežných ľudí v minulosti. Autori narúšajú stereotypné predstavy o minulosti, keď ukazujú, že ani Československá republika nebola ideálnym svetom a stredovek nebol iba „temným obdobím“. Čitateľ sa stretáva s kurióznymi liečiteľskými praktikami, výchovnými metódami na kráľovských dvoroch či bizarnými udalosťami zo života šľachtických rodov. Nechýbajú ani zaujímavé osobnosti a fenomény, ako putujúci mnísi, svetobežníci či bojovníci proti alkoholizmu. Publikácia zároveň presahuje do novších dejín – venuje sa obdobiu Slovenského štátu, vojnovým rokom aj realite komunistického režimu vrátane pokusov o útek z uzavretej spoločnosti. Vďaka pestrej tematike a pútavému spracovaniu ponúka dielo čitateľovi živý a mnohovrstevný obraz minulosti „zozadu“ – cez detaily, ktoré dejiny približujú ľudskejšie a autentickejšie.

Čítať viac...
23,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť späť do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možné použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.**

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícií, aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického, ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúcim z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko-politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.

Pod heslom integrity

Pod heslom integrity

Slovensko-maďarské vzťahy sa postupne od 19. storočia stali jedným z najčastejšie tematizovaných problémov v novodobom slovenskom politickom diskurze. Následkom zániku rakúsko-uhorskej monarchie a vznikom Československej republiky došlo k vymedzeniu Slovenska ako územno-právnej jednotky na politickej mape Európy. Tento fakt potvrdili zmluvy, ktoré vzišli z rokovaní Parížskej mierovej konferencie v rokoch 1919 – 1920. Rok 1918 predstavuje významný historický medzník v dejinách regiónu, následkom ktorého dochádza ku kanonizácii Slovenska v geopolitickom zmysle – ako územia medzi Tatrami a Dunajom, ktoré malo zároveň predstavovať etnický priestor Slovákov. Došlo k zásadným spoločenským, hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, ktoré v symbolickom jazyku charakterizuje pretvorenie dovtedy zaužívaných pomenovaní pre severné územia Uhorska – tzv. Hornej zeme (Felvidék) alebo Horniakov (Felföld) – na Slovensko. Napriek tomu, že spomenuté termíny nie sú historicky totožné so súčasným územím Slovenska a ani Slovensko nebolo a ani nie je len etnickým územím Slovákov, práve tieto názory sa začali v medzivojnovom období presadzovať. Fakt, že Slovensko v súčasnom zmysle slova „vzniklo“ v procese zániku štruktúr historického Uhorska, do veľkej miery zapríčinilo, že narástol význam problematiky slovensko-maďarských vzťahov. Nešlo o novú tému. Získala však na celospoločenskom význame. Netolerantná politika voči národnostiam v období dualizmu predstavovala jeden z významných argumentov československej strany legitimizujúci rozchod s monarchiou.

Obsah

Úvod

... a Stalin, ten sa smial...   Slavomír Michálek

 

DOBA KRONÍK A LETOPISOV

(O kresťanskej viere a jej pozemských posloch trochu inak. Spory, škandály a zločiny, podoby práva a život šľachty)

 

Hybridná viera   Ján Steinhübel 

 

Všetko, čo ste si mysleli, že viete o stredoveku, a mýlili ste sa. Najväčšie mýty o stredoveku   Dušan Zupka

 

,,Beda mi, zostal som sám ako cudzinec medzi cudzími ...'' Kráľovraždy, mrzačenia a vyhnania kráľov v 5. a 6. storočí   Peter Bystrický

 

Medicína v dobe temna. Obskúrne lekárske praktiky a bizarné postupy ranostredovekých liečiteľov   Matej Harvát

 

Prísaha na ľavý prsník – žena v stredovekom mestskom práve   Žofia Lysá

 

Stredoveký pulp fiction. Historky zo Šariša a násilie v živote stredovekého človeka   Pavol Hudáček

 

Úskalia dvoch ciest alebo O putovaní stredovekého mnícha   Marek Druga

 

A nebudú klerici bodkované tuniky nosiť. Módna polícia za Arpádovcov  Angelika Herucová

 

,,Nepovyšuj sa, nenafukuj sa a nebuď pyšný." Výchova na kráľovskom dvore   Miriam Hlavačková

 

Vladislav II. Jagelovský ako sobášny podvodník? Manželské peripetie uhorského a českého kráľa   Tomáš Homoľa

 

Kráľ v telocvični. Starostlivosť o telo na kráľovských dvoroch   Daniela Dvoráková

 

Vyčíňanie poltergeista pod Tatrami. Problémy zvládania rekatolizácie v polovici 17. storočia   Eva Kowalská

 

Prípad Freudenreich alebo „Len aby sme v hanbe neostali ..."   Milan Georgievski

 

Nevera po slovensky v ranom novoveku   Diana Duchoňová

 

Ach, tá láska nebeská... Ach, tie dôsledky...   Tünde Lengyelová

 

Casanova ako tajný agent štátu   Martin Štefánik

 

Odvrátená tvár rodinného života Daniela Révaya   Tomáš Janura

 

 

DLHÉ, ALE URČITE NIE NUDNÉ STOROČIE

(Zo života detí, žien a bohémov. Bankroty a škandály v službe politiky)

 

Život detí v prvých uhorských sirotincoch   Ingrid Kušniráková

 

Takto sa rodilo autorské právo   Ivona Kollárová

 

Tajomstvá Sacherovcov zahalené čokoládou a šľahačkou  Anna Fundárková

 

„Neslýchaná pod našimi Tatrami událost zemětřesení" z roku 1858   Peter Šoltés

 

,,Táto speváčka ani nespieva, ani nehrá..." Spoza opony Mestského divadla v Prešporku   Jana Láslavíková

 

Seriózni muži a ich bizarný svet prevrátených hodnôt. Prečo boli veselí šlarafovia podozriví?   Elena Mannová

 

Druhé Monte Carlo? Plán rekreačného strediska a „stredoeurópskeho" kasína na Margitinom ostrove (1912 – 1913)   Štefan Gaučík

 

 

OD JEDNEJ VEĽKEJ VOJNY K DRUHEJ

(Každodenný život v novej republike. Nový štát - (staro)nové problémy (1939 – 1945)

 

Protitalianska a protimaďarská hystéria v Československu v rokoch 1919 – 1920   Michal Kšiňan

 

Zaujímavé príbehy sociálno-zdravotných sestier z práce v teréne   Anna Falisová

 

Nízkotatranská turistika do stavby Štefánikovej chaty pod Ďumbierom   Michal Ďurčo

 

Sprcha na streche školy, záhrada v nemocnici. Výstavba sociálne prospešných budov v Trnave v medzivojnovom období   Linda Osyková

 

Alkoholizmus na Kysuciach v medzivojnovom období   Karol Hollý

 

,,Prečo bych nemohol aj ja s tej pody dostat? ... Bucte tak laskavi vyhovet mojej žiadosti." Uchádzači o židovskú pôdu v rokoch 1939 – 1945   Marina Fiamová

 

Arizácia „na výslovný súhlas p. predsedu vlády"alebo Ako sa z Augustina Morávka stal továrnik   Ján Hlavinka

 

Smiech cez slzy v slovenskom bankovníctve (v Slovenskej republike 1939 – 1945)   Ľudovít Hallon

 

Nie iba chlebom a soľou, ale aj päsťami a nadávkami. Cestovný ruch za Slovenského štátu   Miroslav Sabol

 

 

SO SOVIETSKYM ZVÄZOM NA VEČNÉ ČASY A NIKDY INAK...

(Proletári všetkých krajín, spojte sa! Kde udělali soudruzi chybu?)

 

Operácia „Hidden documents"   Slavomír Michálek

 

Bohémska Slovač v povojnovom Paríži   Vlasta Jaksicsová

 

Prípad Oatis, československý komunistický režim verzus dopisovateľ Associated Press   Slavomír Michálek

 

,,Enyky, benyky, kliky, bé"alebo „Príbeh“ Jána Hvastu z rokov 1948 – 1954   Slavomír Michálek

 

Viliam Široký – ,,vodca Slovenska". Politik strachu, ktorý sa bál   Jan Pešek

 

Najväčší „trapas" pražského komunistického režimu   Slavomír Michálek

 

Slovenské dobrodružstvá Romana Jakobsona   Marína Zavacká

 

Vedel, alebo nevedel? Alexander Dubček a invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR   Stanislav Sikora

 

Absurdity socialistického plánovaného hospodárstva v Československu   Miroslav Londák

 

Veľké plány v slovenských horách, sny a utópie socialistickej moderny   Peter Szalay

 

Od Leningradu po Samarkand: Pacem in terris na cestách   Agáta Šústová Drelová

 

Studená vojna v spálni   Martina Benčúriková

 

 

Výber použitej literatúry