Knihy

Kniha sa zaoberá zákonodarstvom a inštitucionálnymi zmenami v sirotskej agende, aj prechodom od súkromnej, spolkovej a cirkevnej dobročinnosti k sociálnej politike štátu. Jednotlivé kapitoly osvetľujú situáciu sirôt z aristokratických, poddanských, meštianskych aj robotníckych rodín. Dokumentujú, ako a prečo všetci pomáhajúci aktéri „bojovali“ o dieťa. Starali sa o siroty a sociálne odkázané deti spravidla v mene určitej skupiny alebo svetonázoru – kresťanského milosrdenstva, židovskej náboženskej spolupatričnosti, solidarity príslušníkov „slušných a usporiadaných“ meštianskych vrstiev, v mene národa, vlasti či štátu.

Životné príbehy zaujímavých postáv, ktoré pomerne významne, nie vždy len pozitívne vstúpili do dejín Slovenska v 19. storočí. Nepriazeň osudu a rôznorodé ľudské záujmy spôsobili, že ich mená a činy sa vytratili z historickej pamäti.

Práca sa usiluje podať ucelený obraz o základných otázkach súvisiacich so zahraničnou politikou a diplomaciou Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945, ako aj o okolnostiach, príčinách a dôsledkoch jej vzniku.

Dejiny ženskej emancipácie nemožno vnímať izolovane od iných fenoménov politických, sociálnych a intelektuálnych dejín. Je nesporné, že v období prelomu 19. a 20. storočia bol v strednej Európe dominujúcou ideológiou nacionalizmus. Toto tvrdenie platí ešte výraznejšie v rámci dejín jednotlivých národných hnutí v Rakúsko-Uhorsku. Myšlienky emancipácie žien a snahy o ich praktické napĺňanie v prostredí národoveckých komunít sa teda rozvíjali v rámci nacionalistického diskurzu. Bolo to celkom prirodzené, keďže „nacionalizmus znamenal pre rozvoj emancipácie žien výrazný impulz.“ Úzka súvislosť medzi dejinami ženskej emancipácie a dejinami nacionalizmu predstavuje základné východisko pri koncipovaní predkladanej publikácie.

Autor na regionálnom pôdoryse východoslovenského mesta i okresu Medzilaborce približuje osudy tamojšej židovskej komunity v čase autonómneho Slovenska a vojnovej Slovenskej republiky.

Jednou z najdôležitejších ciest spoznávania a prezentácie každodennosti v dejinách je analýza mestského práva. Mestské právo samo o sebe nie je obrazom reálnej skutočnosti. Je to len istá idea, súbor predstáv o tom, ako by mal mestský organizmus fungovať. V práci sa odzrkadľuje rozdiel i súvzťažnosť medzi želateľným, regulujúcim a deklarovaným na jednej strane a každodennou realitou na strane druhej.

Publikácia si nekladie za cieľ spracovať dejiny kriminality v mestskom prostredí na celom území Slovenska. Snaží sa podchytiť tému z lokálneho hľadiska. Ako konkrétne mesto riešilo trestnoprávny a kriminologický problém, ako aplikovalo právne normy do praxe a aká bola obsahová náplň zločinnosti v minulosti. Za modelové mesto si autori zvolili Pezinok.

Táto práca vyšla prvýkrát v roku 1949 v Londýne pod názvom The Making of Central and Eastern Europe a autor sa v nej zaoberá kultúrno-politickým zrodom priestoru nazývaného stredná a východná Európa v 10. a 11. storočí. Nadväzuje v nej na svoju prvú veľkú monografiu Les Slaves, Byzance et Rome au IXe siecle (Slovania, Byzancia a Rím v 9. storočí, Paríž 1926). Práve v ranom stredoveku, keď sa formoval český přemyslovský a poľský piastovský štát, mohla podľa Dvorníka v strednej Európe vzniknúť silná slovanská mocnosť, ktorá by sa stala protiváhou ríše rímskej budovanej Nemcami. Východiskom Dvorníkovho pohľadu však nie sú dejiny jednotlivých (neskôr národných) štátov, ale základné kultúrne konštanty – Rím, Byzancia, slovanský a germánsky prvok –, ktoré vo vzájomnom napätí zohrali ústrednú úlohu pri utváraní daných štátno-politických celkov. Dvorník zhromaždil a utriedil neuveriteľné množstvo historického materiálu týkajúceho sa cirkevného a politického vývoja Nemcov, Poliakov, Čechov, Maďarov, Rusov, Bulharov a ďalších národov, ktorý nám v knihe predkladá vo veľkolepej syntéze. Čitateľovi, zvyknutému zvyčajne na etnocentrické poňatie histórie, umožňuje nahliadnuť do vlastných dejín v oveľa širších kultúrnych, politických a geografických súvislostiach. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.