?ensk? emancip?cia

?ensk? emancip?cia
Diskurz slovensk?ho n?rodn?ho hnutia na prelome 19. a 20. storo?ia

Hollý Karol

Vydavateľstvo

Prodama

Jazyk

slovenčina

Počet strán

180

Rok vydania

2011

Hmotnosť

321,00g

Formát

165x245

Dodávateľ

Historický ústav SAV

EAN

9788089396160

Dejiny ?enskej emancip?cie nemo?no vn?ma? izolovane od in?ch fenom?nov politick?ch, soci?lnych a intelektu?lnych dej?n. Je nesporn?, ?e v obdob? prelomu 19. a 20. storo?ia bol ...v strednej Eur?pe dominuj?cou ideol?giou nacionalizmus. Toto tvrdenie plat? e?te v?raznej?ie v r?mci dej?n jednotliv?ch n?rodn?ch hnut? v Rak?sko-Uhorsku. My?lienky emancip?cie ?ien a snahy o ich praktick? nap??anie v prostred? n?rodoveck?ch komun?t sa teda rozv?jali v r?mci nacionalistick?ho diskurzu. Bolo to celkom prirodzen?, ke??e ?nacionalizmus znamenal pre rozvoj emancip?cie ?ien v?razn? impulz.? ?zka s?vislos? medzi dejinami ?enskej emancip?cie a dejinami nacionalizmu predstavuje z?kladn? v?chodisko pri koncipovan? predkladanej publik?cie.

Čítať viac...
10,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

?tef?nik

Milan Rastislav ?tef?nik ako symbol

Kniha nie je prim?rne zameran? na osobu sl?vneho ko?arisk?ho rod?ka, na jeho autentick? ?ivotn? pr?beh. Z?ujemca sa v nej do??ta o formovan? posmrtn?ho ?tef?nikovho kultu, o tom ako sa z astron?ma, letca a diplomata, spoluzakladate?a ?eskoslovenskej republiky postupne st?val n?rodn? hrdina.
Zbo?n? fund?cie

Piae fundationes

Ranonovovek? ?t?t sa prakticky nepodie?al na budovan? cirkevn?ch, ?kolsk?ch a charitat?vnych in?tit?ci? a nepoznal in?tit?t ?t?tneho rozpo?tu s vy?lenen?mi kapitolami na financovanie uveden?ch oblast? spolo?ensk?ho ?ivota. R?zne cirkevn? in?tit?cie, v?etky typy ?k?l a soci?lnych ?stavov mohli vznikn?? a p?sobi? len v?aka dostato?ne stabiln?m a v?nosn?m z?kladin?m, ktor? zakladali cirkevn? a svetsk? elity vtedaj?ej spolo?nosti. Pr?ca je chronologicky vymedzen? obdob?m 17. a 18. storo?ia, konkr?tne ?asov?m ?sekom, ktor? sa za?al n?stupom Petra P?zm?nya na stolec ostrihomsk?ho arcibiskupa v roku 1616 a skon?il smr?ou Leopolda II. v roku 1792.
Studen? vojna

M??niky studenej vojny a ich vplyv na ?eskoslovensko

Autori v publik?cii vyu?ili svoje dlhoro?n? v?skumy z obdobia studenej vojny. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej anal?zy politiky ve?moc? s kontextu?lnym dopadom na ?eskoslovensko a jeho miesto v r?mci sovietskeho bloku. Pr?ca opieraj?ca sa o obsiahly pramenn? materi?l slovenskej, ?eskej, americkej a ruskej proveniencie prin??a pln?? poh?ad, ktor? nesporne obohat? poznanie studenej vojny, tvoriacej z?kladn? vzorec svetov?ch, eur?pskych i ?esko-slovensk?ch dej?n druhej polovice dvadsiateho storo?ia.
Obchodn? vojna

Obchodn? vojna kr??a ?igmunda proti Ben?tkam

Za?iatkom 15. storo?ia sa cis?r ?igmund Luxembursk? pok?sil o hospod?rsku blok?du Ben?tskej republiky. Z poz?cie vl?dcu kr??ovstiev zalo?en?ch na feud?lnej trad?cii chcel zni?i? stelesnenie prosperity a modernosti, pragmatick? a kapitalisticky mysliacu Republiku sv?t?ho Marka. V postupnom uskuto??ovan? t?chto pl?nov malo ma? svoje miesto aj ?zemie dne?n?ho Slovenska.
Historiografia

O historiografii a spolo?nosti

Uva?ovanie o dejin?ch je nevyhnutn? pre historikov samotn?ch. Nem??u kona? svoju pr?cu bez toho, aby vn?mali sp?sob ak?m dejiny ?tuduj? a ak?m o nich p??u. Ak sa pova?uj? za vedcov, musia si odpoveda? pre?o, ak nie, aj vtedy si to potrebuj? zd?vodni?. Historik mus? pri svojej pr?ci vedie?, ?o h?ad? a ?o sk?ma. V s??asnosti sa historici vyh?baj? pojmom "pravda", "objektivita". Je to prirodzen?, preto?e tieto pojmy sa ?a?ko definuj?. Ale napriek tomu mus? ka?d? historik smerova? k nie?omu o ?om je presved?en?, ?e d?va jeho pr?ci zmysel.
Zlo?in v meste

Zlo?in v meste

Publik?cia si nekladie za cie? spracova? dejiny kriminality v mestskom prostred? na celom ?zem? Slovenska. Sna?? sa podchyti? t?mu z lok?lneho h?adiska. Ako konkr?tne mesto rie?ilo rie?ilo trestopr?vny a kriminologick? probl?m, ako aplikovalo pr?vne normy do praxe a ak? bola obsahov? n?pl? zlo?innosti v minulosti. Za modelov? mesto si autori zvolili Pezinok.
Cesty a dia?nice

Cesty a dia?nice na Slovensku v medzivojnovom obdob?

Publik?cia si kladie za cie? vysvetli? transform?ciu cestnej siete na Slovensku v medzivojnovom obdob? v stanovenom kontexte. Na jednej strane bol jej kvalitat?vny a kvantitat?vny rozvoj podmienen? moderniz?ciou cestnej dopravy a n?stupom motoriz?cie, na druhej strane potrebou prisp?sobenia sa novovzniknut?m podmienkam medzivojnovej ?eskoslovenskej republiky.
?tef?nik a zahrani?n? vojsko

Milan Rastislav ?tef?nik a ?esko-slovensk? zahrani?n? vojsko (l?gie)

Jednou z ciest k vytvoreniu spolo?n?ho ?esko-slovensk?ho ?t?tu bolo vojsko utvoren? z legion?rov v zahrani??. Pri jeho formovan? zohral ?pecifick? a nezastupite?n? ?lohu Milan Rastislav ?tef?nik.
Podoby nemecko-slovensk?ho "ochrann?ho priate?stva"

Podoby nemecko-slovensk?ho "ochrann?ho priate?stva"

Cie?om predlo?enej pr?ce je posun?? stav poznania problematiky n?boru a nasadenia pracovn?ch s?l do Nemeckej r??e. Publikovan? dokumenty prin??aj? nielen inform?cie o priebehu n?boru, o pracovn?ch a ?ivotn?ch podmienkach slovensk?ch robotn?kov v r??i, o po?te naverbovan?ch ob?anov, ale pom?haj? tie? dotv?ra? obraz o jednotliv?ch aspektoch politicko-ekonomick?ch vz?ahov medzi slovensk?m ?t?tom a ?ochrannou? mocnos?ou. Fenom?n n?boru pracovn?ch s?l vn?ma ako ekonomick? migr?ciu, ktor?ho katalyz?torom bola nepochybne vysok? nezamestnanos? na Slovensku v rokoch 1939/1940 a neporovnate?ne lep?ie mzdov? podmienky v Nemeckej r??i. To vysvet?uje po?iato?n? ve?k? dopyt produkt?vneho obyvate?stva po z?skan? pracovn?ho miesta v Nemecku. Prin??a tie? nov? poznatky o donucovac?ch form?ch a met?dach n?boru nacion?lno-socialistick?ch vojensko-bezpe?nostn?ch org?nov po vypuknut? SNP, resp. po prechode frontu cez ?zemie Slovenska na prelome rokov 1944/45, ?i o okolnostiach kompenz?cie nevyplaten?ch miezd v povojnovom obdob?.
Tri jazyky, ?tyri konfesie

Tri jazyky, ?tyri konfesie

Autor v publik?cii poukazuje na okolnosti, ktor? viedli k sformovaniu v?raznej konfesion?lnej a etnickej heterogenity na severov?chode Uhorska, ako aj na faktory v?aka ktor?m sa t?to pestros? r?zne dlh? dobu udr?ala.
Elektrifik?cia Slovenska

Elektrifik?cia v hospod?rskom a spolo?enskom ?ivote Slovenska 1938 - 1948

Elektr?renstvo bolo hnac?m motorom slovensk?ho hospod?rstva v obdob? 1938 - 1948 a ovplyvnilo progres?vne zmeny vo v?etk?ch sf?rach ?ivota spolo?nosti.
Jozef Tiso. Prejavy

Jozef Tiso

Pre mnoh?ch autorov spomedzi historikov, b?date?ov z rozli?n?ch oblast?, ale aj radov?ch ?itate?ov sa hodnotenie osobnosti Jozefa Tisa st?va krit?riom vz?ahu k n?rodu, ?t?tu, fa?izmu, demokracii ?i totalite. Tak?to pr?stup vytv?ra ide?lne podmienky pre vznik rozli?n?ch legiend, m?tov a antim?tov, ktor? t?to osobnos? bu? legendarizuj?, alebo d?monizuj?, ??m sa s?a?uje objekt?vne pozn?vanie ?ivota a p?sobenie tohto politika v r?znych etap?ch v?voja slovenskej spolo?nosti. Najschodnej?ia cesta k objektiviz?cii a racionaliz?cii v?skumu v?etk?ch oblast? dej?n ?t?tu, n?roda a jeho reprezentantov, spo??va v publikovan? dobov?ch dokumentov. Pr?ve z toho d?vodu vy?iel aj tret? zv?zok dokumentov o publicistickej ?innosti Jozefa Tisa.
Milan Hod?a

Milan Hod?a na vrchole politickej kari?ry

Mimoriadne rozsiahla a bezpochyby ve?mi in?pirat?vna Hod?ova pr?ca patr? k z?kladn?m prame?om na?ej politickej kult?ry a n??ho politick?ho myslenia. Z?rove? ukazuje, ?e mnoh? s??asn? probl?my z?aleka nie s? nov?, a poskytuje ve?a podnetov na pochopenie dne?n?ho spolo?ensko-politick?ho ?ivota Slovenska.
Storo?ie ?kand?lov

Storo?ie ?kand?lov

Cie?om publik?cie nie je ?kandalizova?, ale v ?ir??ch spolo?ensk?ch s?vislostiach pribl??i? na?e dejiny cez prirodzen? str?nky ?udskej povahy, na ktor? by sme ani pri v?znamn?ch osobnostiach na?ich dej?n nemali zab?da?.
Slovensko-nemeck? vz?ahy 1938 - 1941 (Slowakisch-deutsche Beziehungen)

Slovensko-nemeck? vz?ahy 1938 - 1941 v dokumentoch I (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1938-1941 in Dokumenten I.)

Publik?cia pribli?uje ?itate?om slovensko-nemeck? vz?ahy z obdobia 1938 - 1945 prostredn?ctvom z?kladn?ch politick?ch, hospod?rskych a vojensk?ch dokumentov. Verejnos? tak z?ska lep?iu predstavu o slovensko-nemeck?ch vz?ahoch v danom obdob?. Ed?cia vych?dza predov?etk?m z prame?ov nemeckej proveniencie. To je dan? najm? zachovanos?ou historick?ch prame?ov v arch?voch.
Slovensko-nemeck? vz?ahy 1941 - 1945 (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1941 - 1945)

Slovensko-nemeck? vz?ahy 1941 - 1945 v dokumentoch II. (Slowakisch-deutsche Beziehungen 1941 - 1945 in Dokumenten II.)

Publik?cia pribli?uje ?itate?om slovensko-nemeck? vz?ahy z obdobia 1938 - 1945 prostredn?ctvom z?kladn?ch politick?ch, hospod?rskych a vojensk?ch dokumentov. Verejnos? tak z?ska lep?iu predstavu o slovensko-nemeck?ch vz?ahoch v danom obdob?. Ed?cia vych?dza predov?etk?m z prame?ov nemeckej proveniencie. To je dan? najm? zachovanos?ou historick?ch prame?ov v arch?voch.
Vzostup a p?d hospod?rskeho v?voja Slovenska 1942 - 1945

Vzostup a p?d hospod?rskeho v?voja Slovenska 1942 - 1945

Publik?cia prin??a prv? komplexnej?? poh?ad na hospod?rske pomery v obdob? 1942 - 1945 na pozad? ?ir??ch soci?lno-ekonomick?ch a medzin?rodn?ch hospod?rsko-politick?ch s?vislost?. Autori hodnotia pr??iny konjunktur?lneho rastu hospod?rstva Slovenska v rokoch 1942 - 1943 a postupnej de?trukcie hospod?rskych v?sledkov vojnovej konjunkt?ry po?as rokov 1944 - 1945.
?t?tna moc a spolo?nos?

?t?tna moc a spolo?nos? na Slovensku 1945 - 1948 - 1989

Vo febru?ri 1948 sa uskuto?nilo v celo?t?tnom meradle rozhoduj?ce mocensk? stretnutie medzi silami demokracie totality. Febru?rov?m prevratom sa za?alo obdobie komunistickej diktat?ry a Slovensko ako s??as? povojnov?ho obnoven?ho ?eskoslovenska sa definit?vne za?lenilo do sovietskeho mocensk?ho bloku.
Za br?nami sirotincov

Za br?nami sirotincov

Kniha o po?iatkoch ?stavnej starostlivosti o osirel? deti v Uhorsku je najm? o dejin?ch sirotincov, o ich zakladate?och, v?chovno-vzdel?vac?ch a konfesion?lnych cie?och, zamestnancoch a finan?nom zabezpe?en?. Samotn?m sirot?m, chovancom t?chto ?stavov a ich ka?dodenn?mu ?ivotu, je venovan? men?? priestor, akoby si zasl??ili. D?vodom je, ?e chovanci ?stavov, ?rove? ich zaopatrenia a sp?sob zaobch?dzania s nimi, ost?vali v?dy na okraji z?ujmu ich spr?vcov, dobrodincov i ?t?tnej moci.
Slovensko na ceste k demokracii

Slovensko na ceste k demokracii

Vznik ?eskoslovenska bol ofici?lne potvrden? 28. a 30. okt?bra 1918 dvomi ?t?topr?vnymi aktami - prijat?m Vyhl?senia n?rodn?ho v?boru ?eskoslovensk?ho v Prahe a Deklar?ciou slovensk?ho n?roda v Martine. Realiz?cia ?eskoslovenskej ?t?tnej suverenity na ?zem? Slovenska si v?ak vy?iadala e?te takmer dvojro?n? konsolida?n? obdobie, ktor? bolo zav??en? prijat?m Trianonskej mierovej zmluvy v j?ni 1920. Obdobie medzi t?mito medzn?kmi bolo pre Slovensko a jeho politick? elity mimoriadne n?ro?n?.
Bo??evizmus

Bo??evizmus medzi V?chodom a Z?padom

Publik?cia sa venuje obdobiu, v ktorom vznikali k???ov? ideologick? a organiza?n? princ?py komunistick?ho hnutia. V centre pozornosti autora stoj? politick? doktr?na rusk?ch bo??evikov. V??ma si ju od jej vzniku na okraji rusk?ho politick?ho ?ivota a? po jej ideologick? a politick? presadenie sa na p?de revolu?ne orientovanej medzin?rodnej organiz?cie - Tretej (komunistickej) internacion?ly - po prvej svetovej vojne.
Historik na cest?ch

Historik na cest?ch

Pr?ca vznikla pri pr?le?itosti v?znamn?ho jubilea Viliama ?i?aja
Vojak medzi civilmi, civil medzi vojakmi

Vojak medzi civilmi, civil medzi vojakmi

Pocta Vojtechovi Danglovi
Key Issues of Slovak and Hungarian History

Key Issues of Slovak and Hungarian History

K???ov? ot?zky slovensk?ch a ma?arsk?ch dej?n z poh?adu slovensk?ch historikov.
Ob?an, spolo?nos?, n?rod

Ob?an, spolo?nos?, n?rod

Autor v publik?cii sk?ma niektor? aspekty slovensk?ho historick?ho pohybu a ich reflexiu v historiografii i v laickom historickom povedom? v predch?dzaj?cich dvoch storo?iach. Taktie? sa s?stre?uje na politiku a niektor? politick? osobnosti v prvom demokratickom re?ime, teda v prvej ?eskoslovenskej republike.
Elity a kontraelity

Elity a kontraelity na Slovensku v 19. a 20. storo??

Pri poh?ade na slovensk? dejiny 19. a 20. storo?ia dominuje presved?enie o v?razn?ch person?lnych, in?titucion?lnych a soci?lnych diskontinuit?ch, ktor? pravidelne postihovali ?zku vrstvu "n?rodn?ch el?t". Platnos? tejto hypot?zy overuj? autori/ky knihy na osudoch konkr?tnych v?znamn?ch osobnost? a jednotliv?ch typologick?ch skup?n el?t. Spochyb?uj? zakorenen? predstavy o radik?lnych kari?rnych zlomoch, ktor? ?asto neobstoja v konfront?cii s empirick?mi d?tami.
Pod z?stavou cis?ra a kr??a

Pod z?stavou cis?ra a kr??a

Predlo?en? pr?ca je v?berom v chronologickom slede na seba nadv?zuj?cich kapitol, ak?chsi h?bkov?ch sond do vojenskohistorickej problematiky na?ich dej?n od revol?cie 1848 do za?iatkov prvej svetovej vojny.
Putovanie dejinami

Putovanie dejinami

Autori v publik?cii pribli?uj? r?zne fenom?ny v?voja regi?nu Orava i jeho obyvate?stva od stredoveku a? po polovicu 20. storo?ia.
Orbis Helveticorum

Orbis Helveticorum

Po vyn?jden? kn?htla?e prevzala tla?en? kniha ako nov? informa?n? m?dium d?le?it? ?lohu vo vtedaj?ej spolo?nosti. V stredoeur?pskom priestore tvorili Helvetica (publik?cie ?vaj?iarskych autorov spolu s knihami tla?en?mi vo ?vaj?iarsku) na prelome 15. a 16. storo?ia podstatn? ?as? in?titucion?lnych kni?n?c ako aj s?kromn?ch kni?n?c ??achty a silnej?ceho me?tianstva v strednej Eur?pe. Jednotliv? ?t?die sk?maj? intenzitu a podoby, ktor?mi "helv?tska kniha" formovala a ovplyv?ovala spolo?ensk? a kult?rny v?voj v strednej Eur?pe v 16. - 18. storo??.
Juraj zo Sch?nbergu

Juraj zo Sch?nbergu

Mo?no by sme v stredoveku v cirkevnom hodnost?rovi o?ak?vali ask?tu a mu?a kontempl?cie, ?ij?ceho v ?stran? od ruchu okolit?ho sveta. Miesto toho n?m pred o?ami vystupuje pragmatick? diplomat, uzn?van? vo vysok?ch politick?ch a cirkevn?ch kruhoch, ktor? str?vil ve?k? ?as? ?ivota na cest?ch. Pohyboval sa najm? v st?le viac Turkami zasahovanom Uhorskom kr??ovstve, vo ve?nom meste R?me, rodnom Rak?sku, R?msko-nemeckej r??i i ?vaj?iarsku, a? nakoniec na?iel odpo?inok v bratislavskom D?me sv. Martina.
Ekonomick? reformy v ?eskoslovensku

Ekonomick? reformy v ?eskoslovensku v 50. a 60. rokoch 20. storo?ia a slovensk? ekonomika

Publik?cia prin??a pr?beh pl?novan?ho hospod?rstva v ?eskoslovensku v obdob? po skon?en? druhej svetovej vojny, s jeho reformami i vplyvmi na slovensk? ekonomiku.
Obraz a odraz osobnosti modernej doby

Obraz a odraz osobnosti modernej doby

K "70" historikov Jana Pe?ka a Stanislava Sikoru
Za ro?n?ka, p?du a republiku

Za ro?n?ka, p?du a republiku

Cie?om pr?ce bolo na?rtn?? z?kladn? poh?ad na ?innos? slovenskej ?asti jednej z najvplyvnej??ch politick?ch str?n medzivojnov?ho ?eskoslovenska a jej popredn?ch predstavite?ov.
Rok 1968 a ?eskoslovensko

Rok 1968 a ?eskoslovensko

Inv?zia vojsk Var?avskej zmluvy do ?eskoslovenska roku 1968 bola iba jedn?m z mnoh?ch vojensk?ch dobrodru?stiev v minulom storo??. To v?ak nespochyb?uje fakt, ?e v modern?ch dejin?ch Eur?py, pod?a hodnotenia vojensk?ch historikov, i?lo o najv???iu vojensk? oper?ciu od skon?enia druhej svetovej vojny.
Juraj Sl?vik Neresnick?

Juraj Sl?vik Neresnick?

Juraj Sl?vik Neresnick? patril medzi nemnoh?ch slovensk?ch politikov, ktor? z?skali v?estrann? vzdelanie, eur?psku rozh?adenos? a na?li sebavedomie vst?pi? do akt?vnej politiky. Jeho ?ivot, dielo, osud je typick? pre t? ?as? slovensk?ch politikov, vzdelancov a inteligencie, ktor? videli a boli presved?en?, ?e slovensk? n?rod m??e zabezpe?i? svoju existenciu, rozvoj a rozkvet v spolo?nom ?t?te s ?esk?m n?rodom.
Za hranicou sloboda 1948 - 1953

Za hranicou sloboda 1948 - 1953

Publik?cia sa zameriava nielen na osvetlenie ?tekov za slobodou, ale objas?uje aj n?sledn? kroky ?t?tnej bezpe?nosti, ?stiace do s?rie politicky motivovan?ch procesov , v?znenia pr?buzn?ch ?i zn?mych akt?rov ?nosov.
Politik s du?ou filozofa

Politik s du?ou filozofa

Publik?cia o prvom ?eskoslovenskom prezidentovi T. G. Masarykovi
Antisemitizmus v Uhorsku

Antisemitizmus v Uhorsku v 80. rokoch 19. storo?ia

Na rozdiel od nenaplnen?ch kolekt?vnych pr?v etnick?ch men??n sa ?idom podarilo dosiahnu? emancip?ciu. Po dlhotrvaj?com z?pase im bola priznan? aj rovnopr?vnos? s r?mskymi katol?kmi a protestantmi. Aj napriek vzostupu antisemitizmu ?idia a? do sklonku monarchie za??vali svoje "zlat? ?asy". Celkovo bola ich ?ivotn? ?rove? vy??ia ne? u zvy?ku obyvate?stva, ?o v?ak neznamen?, ?e by tis?ce z nich neroz?irovali rady chudoby a nezv?dzali svoj ka?dodenn? boj o pre?itie.
Slovensk? kult?ra

Slovensk? kult?ra v rokoch 1968 - 1970

Monografia zachyt?va v?voj a ?lohu kult?ry v demokratiz?cii ?eskoslovenskej spolo?nosti v obdob? rokov 1968 - 1970 s d?razom na slovensk? re?lie.
Premeny osvety

Premeny osvety a vybran?ch ?kolsk?ch v?chovno-vzdel?vac?ch prostriedkov na Slovensku (1918 - 1939)

V priebehu rokov 1918 - 1939 do?lo na Slovensku k neb?val?mu rozvoju osvety a vzdel?vania, roz?irovania siete ?k?l a vyu??vania nov?ch v?chovno-vzdel?vac?ch prostriedkov v osvete a ?kolskej praxi.
Slovensk? pov?le?n? exil

Slovensk? pov?le?n? exil a jeho aktivity 1945 - 1970

Autori publik?cie si klad? za cie? prispie? k diskusii o povojnovom a pofebru?rovom v?voji slovenskej spolo?nosti, obohati? doteraj?ie poznanie a poskytn?? impulzy pre ?al?? v?skum tejto mimoriadne zauj?mavej peri?dy novodob?ch dej?n.
Thurzovci

Thurzovci a ich historick? v?znam

Rod Thurzovcov pre?il len ?tyri gener?cie medzi aristokraciou, no za t?ch sto rokov dal Uhorsku dvoch palat?nov a jedn?ho kr??ovsk?ho miestodr?ite?a. T?to mnohostrannos? a v?nimo?nos? predstavuje odbornej, ale i laickej verejnosti pr?ve t?to publik?cia.
Pre?porsk? pitaval

Pre?porsk? pitaval

Autor v publik?cii pribli?uje atmosf?ru stredovek?ho mesta, na?rt?va z?sady uhorsk?ho trestn?ho pr?va a opisuje jednotliv? krimin?lne a s?dne pr?pady aj trestanie previnilcov.
Brann? organiz?cie v ?eskoslovensku

Brann? organiz?cie v ?eskoslovensku 1918 - 1939

Autor monografie sa v jednotliv?ch kapitol?ch s?stre?uje na p?sobenie v?hradne ?eskoslovensk?ch, resp. slovensk?ch vojensk?ch stavovsk?ch, ob?ianskych polovojensk?ch a telov?chovn?ch organiz?ci? brann?ho charakteru, ako aj na rie?enie ot?zok s?visiacich s brannou v?chovou obyvate?stva v medzivojnovom ?eskoslovensku.
Slovensko v medzivojnovom obdob?

T??by, projekty a realita

Publikovan? s?bor 15 ?t?di? venovan?ch dejin?m medzivojnovej ?SR je v?sledkom takmer 50 ro?n?ho v?skumu autorky, ktor? vykonala v arch?voch a kni?niciach doma i v zahrani??.
Palat?n Mikul?? Esterh?zy

Palat?n Mikul?? Esterh?zy a jeho dvor

Panovn?cke a aristokratick? dvory po st?ro?ia formovali charakter spolo?nosti, boli nielen mocensk?mi a politick?mi centrami, ale aj priestorom umenia, mecenat?ry, ok?zal?m javiskom reprezent?cie a v neposlednom rade tie? v?chovnou ?kolou poskytuj?cou vzory spr?vania i dobov?ch noriem. T?mou predkladanej pr?ce je soci?lne prostredie dvora palat?na Mikul??a Esterh?zyho.
Hrady a hradn? panstv? na Slovensku

Hrady a hradn? panstv? na Slovensku

Kolekt?vna monografia m? za cie? doplni? poznatky o minulosti na?ich hradov, s prihliadnut?m na sk?manie t?my z viacer?ch h?ad?sk: z oblasti hist?rie, pr?vnej hist?rie ako aj geografie.
Milan Rastislav ?tef?nik

Milan Rastislav ?tef?nik

Publik?cia pod?va kr?tky, no ucelen? poh?ad na ?ivot a dielo Milana Rastislava ?tef?nika. Je bohato ilustrovan? fotografiami z jeho ?ivota a fotografiami, ktor? urobil na cest?ch s?m ?tef?nik.
Slovensko a ?eskoslovensko v XX. storo??

Slovensko a ?eskoslovensko v XX. storo??

Historick? ?stav SAV sa sa rozhodol pripomen?? slovenskej historickej obci 70 rokov, ktor? uplynuli od narodenia Dagmar ?iernej-Lantayovej. Pam?tn? kolekt?vna monografia je venovan? t?mam, ktor? jej svoj?m odborn?m zameran?m boli a s? bl?zke.
Starostlivos? o osirel? deti

"Zabr?ni? bahnu mor?lneho rozkladu"

Kniha sa zaober? z?konodarstvom a in?titucion?lnymi zmenami v sirotskej agende, aj prechodom od s?kromnej, spolkovej a cirkevnej dobro?innosti k soci?lnej politike ?t?tu. Jednotliv? kapitoly osvet?uj? situ?ciu sir?t z aristokratick?ch, poddansk?ch, me?tianskych aj robotn?ckych rod?n. Dokumentuj?, ako a pre?o v?etci pom?haj?ci akt?ri ?bojovali? o die?a. Starali sa o siroty a soci?lne odk?zan? deti spravidla v mene ur?itej skupiny alebo sveton?zoru ? kres?ansk?ho milosrdenstva, ?idovskej n?bo?enskej spolupatri?nosti, solidarity pr?slu?n?kov ?slu?n?ch a usporiadan?ch? me?tianskych vrstiev, v mene n?roda, vlasti ?i ?t?tu.
Ariz?cia pozemkov?ho vlastn?ctva

"Slovensk? zem patr? do slovensk?ch r?k"

Prenasledovanie ?idovskej komunity na Slovensku v rokoch 1939 ? 1945, vych?dzaj?ce z presved?enia vtedaj?ieho vl?dnuceho re?imu, ?e jej pr?slu?n?ci s? nepriate?mi slovensk?ho n?roda, vy?stilo do obludn?ho syst?mu z?konov a nariaden?. Na jeho konci st?la pauperizovan? masa ?ud? zbaven? politick?ch, soci?lnych, ob?ianskych i z?kladn?ch ?udsk?ch pr?v. V hospod?rskej oblasti siahol ?t?t na v?etok majetok v ich ruk?ch. Predkladan? pr?ca sleduje ?as? tohto procesu ? arizovanie, resp. nacionalizovanie ?idovsk?ho pozemkov?ho majetku, ktor? sa malo realizova? ako s??as? novej pozemkovej reformy. Jej hlavn?m z?merom, prezentovan?m verejnosti, bolo vyformovanie siln?ho ro?n?ckeho stavu, "elity a chrbtovej kosti" n?roda. Ve?kolep? ciele sa v?ak naplni? nepodarilo.
Utekl jsem z Osv?timi

Utekl jsem z Osv?timi

Druh? vydanie publik?cie, v ktorej autor spracoval z??itky z koncentra?n?ch t?borov a okolnosti ?teku z Osvien?imu.
?ivot v ?iline

?ivot v ?iline v zrkadle jej mestskej knihy

Jednou z najd?le?itej??ch ciest spozn?vania a prezent?cie ka?dodennosti v dejin?ch je anal?za mestsk?ho pr?va. Mestsk? pr?vo samo o sebe nie je obrazom re?lnej skuto?nosti. Je to len ist? idea, s?bor predst?v o tom, ako by mal mestsk? organizmus fungova?. V pr?ci sa odzrkad?uje rozdiel i s?vz?a?nos? medzi ?elate?n?m, reguluj?cim a deklarovan?m na jednej strane a ka?dodennou realitou na strane druhej.
Auton?mia: v??azstvo alebo prehra?

Auton?mia: v??azstvo alebo prehra?

Pr?ca sa s?stre?uje na p?sobenie HS?S na ?eskoslovenskej vn?tropolitickej sc?ne - na jej rokovania s vl?dou a prezidentom, kooper?ciu s opozi?n?mi politick?mi stranami n?rodnostn?ch men??n, ale aj na jej zahrani?nopolitick? aktivity vr?tane kontaktov radik?lneho kr?dla s iredentistick?mi kruhmi. Ke??e k???ov?m obdob?m na presadenie z?kladnej po?iadavky HS?S bola druh? polovica tridsiatych rokov 20. storo?ia, autor sa s?stredil na podrobn? rozbor udalost? vymedzen?ch rokmi 1935 - 1938.
Kulak ? triedny nepriate?

Kulak ? triedny nepriate?

Pr?ca zachyt?va situ?ciu na slovenskej dedine a z?rove? sa pok??a zhrn?? poznatky o problematike kulakov a bohat?ch vrstiev dediny v kontexte ?truktur?lnych zmien v spolo?nosti. V?pove?ami ilustruje individu?lne pre??vanie t?chto zmien vo vedom? pam?tn?kov a rodinn?ch pr?slu?n?kov ods?den?ch kulakov.
Moja pam?? ? ?iv? kniha

Moja pam?? ? ?iv? kniha

?eskoslovensko-po?sk? vz?ahy boli v medzivojnovom obdob? poznamenan? tak sporom o hranice v oblasti T???nska, ako aj ?al??mi diplomatick?mi konfliktmi, v ktor?ch v?znamn? ?lohu hralo po?sk? obvi?ovanie ?eskoslovenska z podporovania komunistick?ho hnutia. Situ?cia sa e?te zhor?ila po n?stupe tzv. sana?n?ho re?imu. Vz?p?t? sa aj Sl?vik, ktor? zast?val vo?i Poliakom ?stretov? a priate?sk? stanovisk?, dostal do probl?mov, ke? napr?klad jeho s?kromn? cestu do Moskvy v m?ji 1937 po?sk? diplomacia prostredn?ctvom tla?e propagandisticky zneu?ila. Sl?vikove memo?re sa v?ak net?kaj? len v?lu?ne ?eskoslovensko-po?sk?ch vz?ahov, aj ke? najm? situ?cia na T???nsku, ktor? bolo ohniskom n?rodnostn?ch konfliktov, rezonuje v jeho spr?vach po?as cel?ho tohto obdobia. Jeho spom?nanie na podklade politick?ch spr?v a telegramov, ktor? posielal z Var?avy, pribli?uje tie? zlo?it? po?sk? vn?tropolitick? i zahrani?nopolitick? situ?ciu t?ch rokov.
Prv? svetov? vojna 1914 ? 1918

Prv? svetov? vojna 1914 ? 1918

Druh? zv?zok syntetick?ho diela Slovensko v 20. storo?? je venovan? prvej svetovej vojne, teda rokom 1914 ? 1918. Ide o pomerne kr?tke obdobie, ktor? trvalo iba o nie?o viac ako ?tyri roky, je v?ak pln? vn?tornej dynamiky a prevratn?ch zmien. Slovensk? historiografia obdobia prvej svetovej vojny sa v minulosti viac s?stre?ovala na vojensk? a politick? dejiny. K tomu, aby autori mohli v syntetickej podobe predlo?i? verejnosti poh?ad na slovensk? spolo?nos? a jej v?voj vo v?etk?ch eur?pskych a hlavne stredoeur?pskych s?vislostiach, bolo treba podstatn?m sp?sobom roz??ri? v?skum najm? v oblasti hospod?rskych a soci?lnych dej?n, vr?tane ka?dodenn?ho ?ivota. Pok?sili sa teda stv?rni? ?o najplastickej?? obraz vtedaj?ej spolo?nosti.
V medzivojnovom ?eskoslovensku 1918 ? 1939

V medzivojnovom ?eskoslovensku 1918 ? 1939

Tret? diel Slovenska v 20. storo?? sa zaober? mimoriadne d?le?it?m historick?m prelomom v roku 1918 a nasleduj?cimi dvoma desa?ro?iami v dejin?ch Slovenska. Bola to historick? epocha, o ktorej mo?no v retrospekt?vnom poh?ade bez zveli?enia poveda?, ?e mala v slovensk?ch dejin?ch jedine?n?, nezastupite?n? v?znam.
?as Herodes alebo ??astn? vek?

?as Herodes alebo ??astn? vek?

V historicky ve?mi kr?tkom ?ase sto rokov nieko?ko gener?ci? Slov?kov muselo rie?i? a rozhodova? o veciach, ktor? in? ve?k? eur?pske krajiny rie?ili prinajmen?om vy?e dvesto rokov. A tu pramen? aj hlavn? pr??ina n??ho povestn?ho ?zaost?vania a ve?n?ho dobiehania?, ktor? v podstate trv? dodnes a nikdy sa neskon??.
Rok 1968 a jeho miesto v na?ich dejin?ch

Rok 1968 a jeho miesto v na?ich dejin?ch

Rok 1968 je v?znamn?m medzn?kom nielen slovensk?ch ?i ?eskoslovensk?ch povojnov?ch dej?n, no je medzn?kom i vo v?voji totalitn?ho komunistick?ho syst?mu ako celku. V?sledkom ?silia o reformu socializmu sovietskeho typu, ktor? sp?jame s rokom 1968, je koniec koncov kon?tatovanie o nereformovate?nosti tohto syst?mu. Hoci bola okup?cia ?eskoslovenska z vojensk?ho h?adiska pre Moskvu ?spe?nou akciou, v skuto?nosti sa ?ou za??na p?d komunizmu v celej strednej a v?chodnej Eur?pe.
?ikova ekonomick? reforma a Slovensko

?ikova ekonomick? reforma a Slovensko

Pr?beh ?ikovej reformy sa stal procesom, ktor? zasiahol h?dam v?etky s??asti spolo?ensk?ho v?voja v ?eskoslovensku 60. rokov 20. storo?ia ? mal dosah nielen na v?voj hospod?rstva, ale aj na sf?ru politick? i soci?lnu.
Uhorsk? raps?dia

Uhorsk? raps?dia

Hlavn?m z?merom , pre ktor? vznikol text tejto publik?cie, bolo h?adanie a na?rtnutie objekt?vneho historick?ho obrazu mimoriadnej osobnosti mimoriadnej doby, ktor? m? dne?ku nielen ?o poveda?, ale ho aj priamo pripravovala. Potvrdilo sa, ?e ani vzdialenej?ia minulos? nezanik? bez st?p. ?lohou historikov je tieto stopy odkr?va? spod n?nosov ?asu a zab?dania.
Chronol?gia dej?n Slovenska a Slov?kov

Chronol?gia dej?n Slovenska a Slov?kov

Vyd?vanie historick?ch chronol?gi? s vyu?it?m najmodernej??ch met?d pr?ce je v s??asnom obdob? jednou z prior?t v b?date?skej a publika?nej ?innosti historick?ch vedeck?ch pracov?sk v zahrani??. Slovensk? historiografia m? oproti n?m sklz, ktor? sa sna?? vyrovna? pr?ve touto publik?ciou.
Na ?alek?ch cest?ch, v cudz?ch krajin?ch

Na ?alek?ch cest?ch, v cudz?ch krajin?ch

Ran? novovek, v eur?pskej historiografii v?eobecne vn?man? ako obdobie 16. a? konca 18. storo?ia, je fascinuj?cim obdob?m. Slovensk? historick? veda mu v?ak dlho nevedela doslova pr?s? na meno. Autorka v publik?cii siaha po probl?moch, ktor? nie s? ?notoricky zn?me? a m??u pom?c? pochopi? korene procesov, ktor?mi ?ije aj s??asnos?.
S??ov a jeho nem? svedkovia d?vnych ?ias

S??ov a jeho nem? svedkovia d?vnych ?ias ...

Publik?cia sa zmie?uje o v?nimo?nosti tohto ?zemia z h?adiska pr?rodn?ch kr?s. Predov?etk?m sa v?ak sna?? pribl??i? ?itate?ovi hist?riu vz?cnych stavebn?ch pamiatok nach?dzaj?cich sa v S??ove-Hradnej. Za m?rmi t?chto nem?ch svedkov minul?ch a nen?vratne za?l?ch ?ias sa skr?vaj? ?ivotn? osudy na?ich predkov.
Firma Pittel a Brausewetter

Firma Pittel a Brausewetter v dejin?ch Slovenska

Firemn? dejiny s? d?le?itou s??as?ou n?rodn?ch aj svetov?ch dej?n. Odr??aj? nielen hospod?rsky, ale aj hospod?rsko-politick?, n?rodn? a soci?lny v?voj jednotliv?ch kraj?n a cel?ch regi?nov sveta. Z?rove? prin??aj? osobn? pr?behy v?znamn?ch post?v hospod?rskeho a spolo?ensk?ho ?ivota na region?lnej, n?rodnej , ?t?tnej, ako aj medzin?rodnej ?rovni. Sledovan? podnik m? v?znamn? miesto v hospod?rskych dejin?ch a osobitne v dejin?ch stavebn?ctva na Slovensku a v celej strednej Eur?pe najm? ako priekopn?k bet?nov?ho stavite?stva.
S?dnictvo a s?dna prax v mest?ch Pentapolitany v 16. storo??

S?dnictvo a s?dna prax v mest?ch Pentapolitany v 16. storo??

S?dnictvo a s?dna prax patria na Slovensku k m?lo preb?dan?m oblastiam hist?rie. Monografia je postaven? na arch?vnom v?skume v piatich v?chodoslovensk?ch, kedysi hornouhorsk?ch mest?ch v obdob? 16. storo?ia. I?lo o mest? zdru?en? do region?lneho spolo?enstva zn?meho pod menom Pentapolitana, medzi ktor? patrili Ko?ice, Levo?a, Bardejov, Pre?ov a Sabinov. Autorka sk?ma charakter mestsk?ho s?dnictva a jeho fungovanie v praxi a na konkr?tnych pr?padoch rozober? typick? delikty i udelen? tresty.
Mat?? ??k Tren?iansky

Mat?? ??k Tren?iansky

Osobnos? Mat??a ??ka je v povedom? Slov?kov zap?san? ve?mi v?razne. Treba poveda?, ?e sa o to nezasl??ili ani tak historici, ale sk?r liter?ti u? od ?ias ?t?rovcov. V ?asoch n?rodn?ho obrodenia Slov?ci h?adali v d?vnej minulosti deje a osobnosti, ktor? pod?a nich prispeli k budovaniu svojbytnosti etnick?ho spolo?enstva ?ij?ceho v naddunajskom priestore Karpatskej kotliny. Okrem ve?komoravskej (sv?toplukovskej) a cyrilo-metodovskej trad?cie sa up?li aj na v?razn? postavu uhorsk?ch dej?n Mat??a ??ka Tren?ianskeho, ktor?ho pova?ovali nielen za p?na V?hu a Tatier, ale aj nekorunovan?ho kr??a ?zemia dne?n?ho Slovenska. Tento n?h?ad v slovensk?ch vzdelaneck?ch kruhoch pretrval a? do za?iatku 20. storo?ia a ur?it? reminiscencie mo?no n?js? aj v s??asnosti.
Slovensko a Eur?pa medzi demokraciou a totalitou

Slovensko a Eur?pa medzi demokraciou a totalitou

Kapitoly publik?cie, ktor? vych?dza pri pr?le?itosti ?ivotn?ho jubilea Bohumily Feren?uhovej, reflektuj? politick?, kult?rny, soci?lny v?voj, ale tie? aj moderniza?n? posuny, ku ktor?m na Slovensku prich?dzalo v 20. storo?? po?as striedaj?cich sa re?imov.
Andrej Kme? a slovensk? n?rodn? hnutie

Andrej Kme? a slovensk? n?rodn? hnutie

Autor sleduje ak? predstavu mal Andrej Kme? o v?zname roly n?rodovca a ako ju nap??al v praxi. V jeho ?ivote identifikoval tri f?zy: stoto?nenie sa s n?rodn?m hnut?m, osvetov? pr?cu a vedeck? pr?cu so snahou o in?titucionaliz?ciu vedy v slovenskom n?rodnom hnut?. Okrem toho si v??ma jeho postoj k r?znym frakci?m v slovenskom n?rodnom hnut? (Nov? ?kola, martinsk? centrum SNS, hlasisti, skupina okolo F. R. Osvalda). Obraz Kme?a vhodne dop??a i anal?za jeho "posmrtn?ch osudov".
?idovsk? komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938 ? 1945

?idovsk? komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938 ? 1945

Autor na region?lnom p?doryse v?chodoslovensk?ho mesta i okresu Medzilaborce pribli?uje osudy tamoj?ej ?idovskej komunity v ?ase auton?mneho Slovenska a vojnovej Slovenskej republiky.
?ernoby? 1986 minulos?, d?sledky, v?chodisk?

?ernoby? 1986 minulos?, d?sledky, v?chodisk?

Odborn?ci z r?znych oblast? b?dania zo Slovenska, ?eskej republiky, Rak?ska, Ukrajiny a Ruskej feder?cie sa pok?sili objasni? pr??iny a d?sledky hav?rie nielen z poh?adu ?al?ieho v?voja jadrovej energetiky, ale aj z h?adiska ochrany ?udsk?ho zdravia a pr?rodn?ho prostredia. Tretia ?as? publik?cie m? n?zov ?ernoby? a pam??.
Slovensko a slovensk? ot?zka

Slovensko a slovensk? ot?zka v po?sk?ch a ma?arsk?ch diplomatick?ch dokumentoch v rokoch 1938 ? 1939

Hlavnou nosite?kou po?iadavky auton?mneho Slovenska v ?eskoslovensku bola Hlinkova slovensk? ?udov? strana. Jej popredn? predstavitelia po?as kr?zy na jese? 1938 rozm???ali aj o in?ch form?ch ?t?topr?vneho usporiadania Slovenska ako v r?mci ?eskoslovenska, resp. ?esko-Slovenska. Po?sko a Ma?arsko preto zohr?vali d?le?it? ?lohu v h?adan? politick?ch alternat?v slovensk?ch politikov v roku 1938. ?zemn? straty Slovenska v prospech Ma?arska a Po?ska priniesli v tomto smere korekt?ru vo vn?man? t?chto ?t?tov slovensk?mi politikmi. Vyjadren?m tohto n?zorov?ho prelomu boli okolnosti vzniku Slovensk?ho ?t?tu a ?loha, ktor? pri tejto udalosti zohralo Nemecko.
Revol?cia 1848/49 a historick? pam??

Revol?cia 1848/49 a historick? pam??

Na dne?nom ?zem? Slovenska sa od druhej polovice 19. storo?ia pestovali a rozv?jali dva z?kladn? pr?behy revol?cie 1848/49: pr?beh uhorsk?ch/ma?arsk?ch osema?tyridsiatnikov, ktor? bojovali po boku Lajosa Kossutha (medzi nimi aj po?etn?ch Slov?kov), a pr?beh slovensk?ch osema?tyridsiatnikov, ktor? bojovali pod hurbanovskou z?stavou. V ma?arskom prostred? sa kultu revl?cie uj?mali r?zne politick? a soci?lne skupiny, od opozi?n?ch politikov a? po kalv?nsku cirkev, ktor? t?m manifestovala odpor vo?i katol?ckym Habsburgovcom. Por??ka pri Viedni a n?sledn? repres?lie prispeli k m?tiz?cii revol?cie a jej hrdinov. Slovensk? strana nemohla vzh?adom na m?lopo?etnos? n?rodn?ch aktivistov a ich politick? slabos? konkurova? v tomto smere ma?arskej dominancii.
Jozef Miloslav Hurban

Jozef Miloslav Hurban

Predlo?en? publik?cia vy?la pri pr?le?itosti 200. v?ro?ia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. Autori sa sna?ia postihn?? ?irok? ?k?lu Hurbanov?ch aktiv?t, reperto?r jeho v?razov?ch prostriedkov, umeleck?ch ??nrov, agita?n?ch a mobiliza?n?ch strat?gi?, ktor? cielene uplat?oval v n?rodnom hnut?. Jozef Miloslav Hurban tak pred nami vystupuje ako mu?-bojovn?k, hlava po?etnej rodiny, ktor? celo?ivotne prekra?oval hranice svojho s?kromia a anga?oval sa v tak?ch sf?rach ako je literat?ra a divadlo, cirkev a teol?gia, n?rod a politika. V jeho ch?pan? ne?lo o samo??eln? a navz?jom izolovan? aktivity, ale reflektoval ich v duchu dobovej predstavy o preb?dzan? n?roda ako s??asti n?rodotvorn?ho procesu.
Krize evropsk? demokracie a ?eskoslovensko 30. let 20. stolet?

Krize evropsk? demokracie a ?eskoslovensko 30. let 20. stolet?

Krit?ri? pre hodnotenie kvality politick?ho syst?mu ani pre posudzovanie ka?d?ho historick?ho javu sa nedaj? stanovi? absol?tne. ?iadna historick? skuto?nos? v?ak neexistuje vo vzduchopr?zdne, vznik? a prejavuje sa v najr?znej??ch dobov?ch a priestorov?ch kontextoch, na ktor? treba bra? zrete?. Historick? komparistika tak prinajmen?om pon?ka zre?lnenie poh?adu na konkr?tne prostredie a dobu, no v ?eskej historiografii m? zatia? len okrajov? poz?cie. Publik?cia je jedn?m z pokusov o za?lenenie medzivojnov?ho ?eskoslovenska do eur?pskych dej?n.
?istky v Komunistick? stran? ?eskoslovenska 1969?1970

?istky v Komunistick? stran? ?eskoslovenska v letech 1969?1970

Dub?ekovo vedenie KS? lav?rovalo, ustupovalo a nakoniec v apr?li 1969 uvo?nilo poz?cie a bolo vystriedan? novou garnit?rou v ?ele s Hus?kom. T? za?ala presadzova? sovietske pon?manie "normaliz?cie" predov?etk?m v samotnej komunistickej strane, no ?oskoro ho vn?tilo celej spolo?nosti
Vzbura slovensk?ch vojakov v Kragujevci

Vzbura slovensk?ch vojakov v Kragujevci

Kragujevsk? vzbura vypukla pred koncom prvej svetovej vojny. Patr? k najv????m prejavom odporu vojakov rak?sko-uhorskej arm?dy proti vojne, ?tlaku a hladu. Stav publik?cie: ob?lka mierne opotrebovan?, vystrihnut? venovanie, vn?tro vo v?bornom stave.
V?clav Chaloupeck?

V?clav Chaloupeck?

Autor sa na pozad? ?ivotnej dr?hy V?clava Chaloupeck?ho sna?? zachyti? nielen premeny ?esk?ho, respekt?ve ?eskoslovensk?ho dejepisectva prvej polovice 20. storo?ia, ale v ?ir?om kontexte i peripetia vz?ahu ?echov a Slov?kov v danom obdob?. Stav publik?cie: ob?lka mierne opotrebovan?, vn?tro vo v?bornom stave
"Pre blaho n??ho ?udu, v?etk?ch na?ich kr??ovstiev a provinci?"

"Pre blaho n??ho ?udu, v?etk?ch na?ich kr??ovstiev a provinci?"

Panovanie M?rie Ter?zie sa pod?a zvolen?ch prior?t a rozsahu reforiem zvy?ajne del? na dve ?asti. Prv? sa za??na n?stupom na tr?n a kon?? sa spolu s rak?sko-prusk?mi vojnami v roku 1763, druh? je vymedzen? rokmi 1763 ? 1780. V prvom obdob? sa realizovali reformn? opatrenia, ktor? mali vzh?adom na prebiehaj?cu vojnu prinies? okam?it? finan?n? zisk. Tie sa v?ak vz?ahovali len na rak?ske a ?esk? krajiny, Uhorska sa v podstate nedotkli. Po roku 1763 prist?pila viedensk? vl?da k radik?lnym a z?sadn?m reform?m, ktor? pravdepodobne zasiahli do v?etk?ch oblast? spolo?ensk?ho ?ivota aj v uhorskej ?asti monarchie. V historiografii sa prioritne spom?na ?prava poddanskej ot?zky, reforma s?dnictva, katol?ckej cirkvi a ?kolstva. Menej sa u? reflektuje skuto?nos?, ?e pod vplyvom kameralizmu a populacionistick?ho u?enia sa popul?cia za?ala vn?ma? ako z?klad bohatstva ?t?tu a po?etn? opatrenia smerovali nielen k jej zv??eniu, ale aj ?skvalitneniu?. S t?m ?zko s?visela reforma zdravotn?ctva, soci?lnej starostlivosti i po?etn? nariadenia o ochrane zdravia a ?udsk?ch ?ivotov.
Palat?n Mikul?? Esterh?zy

Palat?n Mikul?? Esterh?zy

Dvor palat?na Mikul??a Esterh?zyho (1583 ? 1645) predstavoval v Uhorsku mocensk? a politick? centrum. Bol priestorom umenia, mecenat?ry a ok?zal?m javiskom reprezent?cie. Neodmyslite?nou s??as?ou dvorskej spolo?nosti boli okrem famili?rov, ml?dencov a ??achtick?ch u??ov aj osoby, ktor? mali na starosti bezprobl?mov? chod dvora. Zabezpe?ovali duchovn? vy?itie, komfort, pohodlie, ale aj z?kladn? z?le?itosti, medzi ktor? patrilo stravovanie, hygiena ?i odievanie. Na dvore, mieste prel?nania dvoch svetov, priv?tneho i verejn?ho, sa odohr?vali v?etky procesy a ritu?ly ka?dodenn?ho ?ivota ? ?i to bolo be?n? ?radovanie a riadenie politick?ch vec?, organiz?cia vojensk?ch v?prav, kore?pondencia s ostatn?mi aristokratmi a rodinn?mi pr?slu?n?kmi, spolo?n? obedy, pohostenia n?v?tev, cirkevn? obrady, rie?enie probl?mov s majetkami a ?al?ie opakuj?ce sa prvky zlo?itej a komplikovanej ka?dodennosti aristokrata. V?nimku tvorili len ob?asn? vytrhnutia zo za?it?ho stereotypu v podobe rodov?ch festiv?t, narodenia potomkov, smr? pr?buzn?ch alebo tr?venie vo?n?ho ?asu na po?ova?k?ch ?i v k?pe?och...
Rok 1968 na Slovensku a v ?eskoslovensku

Rok 1968 na Slovensku a v ?eskoslovensku

Chronol?gia udalost? spolu s ?vodnou ?t?diou, ktor? hovor? o tom, ?o predch?dzalo roku 1968 v ?eskoslovensku, umo??uje vytvori? si v nadv?znosti na in? historick? pr?ce pln?? obraz o ned?vnej minulosti slovensk?ho a ?esk?ho n?roda, o roku, ktor? akoby potvrdzoval, ?e tradi?n? ?osmi?ky? mali v na?ej spolo?nej minulosti nielen n?dejepln?, ale neraz i tragick? obraz. Publik?cia vo v?bornom stave.
Rok 1968

Rok 1968

?es?desiate roky predznamenali nov? ?ru v dovtedy pr?sne totalitnej, ideol?giou zviazanej ?eskoslovenskej spolo?nosti. Po desa?ro??, ktor? sa nieslo v znamen? zinscenovan?ch procesov, zat?kania politick?ch oponentov, h?adania a nach?dzania nepriate?ov vo vlastn?ch radoch, po prvej kr?ze komunistick?ho re?imu pri?lo obdobie, ktor? prin??alo zmenu. Preb?dzala sa slovensk? kult?ra, ktor? vstupovala do jedn?ho zo svojich najplodnej??ch obdob?.
S ?udom a pre ?ud

S ?udom a pre ?ud

Publik?cia odha?uje kontinuitu v demokratiza?nom v?voji. Poukazuje na impulzy i brzdy v sprievodnej politiz?cii spolo?nosti za monarchie a republiky. Z tejto ?ir?ej perspekt?vy sa venuje aj demokratickej revol?cii v rokoch 1918 a? 1920. Ukazuje, ?e demokratiz?cia sa sp?ja viac s evol?ciou ako s revol?ciou. Od roz??renia demokratick?ch ide? vedie dlh? cesta k ich zakotveniu v legislat?ve a e?te dlh?ia cesta k tomu, aby sa stali ka?dodennou hodnotou v ?ivote a myslen? ?ud?.
Vidiecke ??achtick? s?dla v Spi?skej stolici

Vidiecke ??achtick? s?dla v Spi?skej stolici

Predkladan? monografia sa sna?? na jednom mieste pribl??i? nielen odbornej verejnosti, ale aj nad?encom pamiatok a hist?rie obytn? ??achtick? architekt?ru niekdaj?ieho historick?ho regi?nu.
Historik a dejiny

Historik a dejiny

Hoci sa Kamenec najs?stavnej?ie zaober? probl?mom slovensk?ho holokaustu, v?dy vn?mal dejiny v ?irok?ch s?vislostiach. Venoval sa kult?re, literat?re, najm? svojim ob??ben?m autorom, napr. Alexandrovi Matu?kovi, k???ov?m fenom?nom slovenskej historiografie, ?skaliam i stereotypom modern?ch slovensk?ch dej?n. Jednoducho ?h?adal" a ?bl?dil" v slovensk?ch dejin?ch a nastavoval slovenskej spolo?nosti ?pokriven? zrkadlo" jej dej?n, ?o nikdy neb?va v?a?n?, ani ?ahk?. Je to v?ak erudovan?, filozoficky a koncep?ne prem???av? autor s hlbok?m osobn?m ponorom, no z?rove? i pochybuj?ci, intelektu?lne kritick? s ve?kou d?vkou autorskej pokory. Ob?lka i vn?tro knihy s? vo v?bornom stave.
Rok 1968 a ekonomick? realita Slovenska

Rok 1968 a ekonomick? realita Slovenska

Publik?cia Rok 1968 a ekonomick? realita Slovenska je zalo?en? predov?etk?m na arch?vnych prame?och deponovan?ch v Slovenskom n?rodnom arch?ve, resp. v N?rodnom arch?ve ?eskej republiky v Prahe. ?tatistick? ?daje autor ?erpal najm? z Historickej ?tatistickej ro?enky ?SSR, ktor? vy?la kni?ne roku 1985. Takisto pou?il niektor? u? publikovan? pramene, dobov? i ?al?iu odborn? literat?ru.
Hradn? kuchyne a ??achtick? stravovanie v ranom novoveku

Hradn? kuchyne a ??achtick? stravovanie v ranom novoveku

Prestret? stoly s navaren?m jedlom, pri ktor?ch sa stretla ??achtick? rodina s dvoranmi a ?radn?kmi, pr?padne pozvan?mi hos?ami, boli v?sledkom cel?ho komplexu ?innost?, pomocou ktor?ch sa potraviny menili zo surov?n na hotov? pokrm. T?to kniha predstavuje cel? tento zlo?it? proces a je v na?ej historiografii doposia? ojedinel?m spracovan?m t?my ??achtick?ho stravovania zachyten?ho v celej ??rke t?my.
Vyjdeme v noci

"Vyjdeme v noci vo fak?ovom sprievode a rozsvietime svet"

Verejn?mi sl?vnos?ami sa spolo?nos? reprezentuje, ale aj kon?tituuje ? preto?e inscenuj?, kto je ?n??? a kto ?cudz??, kto sa akt?vne alebo pas?vne z??ast?uje osl?v alebo na druhej strane kto sa demon?trat?vne nez??ast?uje ?i podujatie naru?uje. Za monarchie sa ??astn?ci mali stoto??ova? s dynastiou, v totalitn?ch re?imoch s vl?dnucou stranou, v demokratick?ch spolo?nostiach zv???a s historick?mi zakladate?sk?mi osobnos?ami a udalos?ami (so zalo?en?m ?t?tu, s povstan?m proti predo?l?mu ?t?tu, prijat?m ?stavy a pod.). Religi?zne a svetsk? prvky sa ?asto prevrstvovali, tak?e historici hovoria o sekulariz?cii n?bo?ensk?ch sl?vnost? a sakraliz?cii politick?ch osl?v.
Stredoveké mesto a jeho obyvatelia

Stredoveké mesto a jeho obyvatelia

Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.
S?ahovanie n?rodov (454 - 568)

S?ahovanie n?rodov (454 - 568)

Autor publik?cie opisuje hist?riu kme?ov s?dliacich v Karpatskej kotline po vyhnan? Hunov. Nikto z nich nezostal v strednej Eur?pe a v?etci, v??azi aj porazen?, ?plne alebo ?iasto?ne, odi?li do Talianska. Z?rove? sleduje osudy kr??ov, ktor? zaujali miesto po Attilovi. V???ina z nich zostala v jeho tieni. Kmene ktor? porazili Hunov a zalo?ili svoje r??e na ?zem? ohrani?enom Karpatmi, Alpami a riekou S?vou, okrem jednej, zanikli sk?r ako k Dunaju pri?li Avari.
Gr?nwald

"?udo?r?t" v Hornom Uhorsku

B?la Gr?nwald, s ktor?ho menom sa sp?ja zatvorenie troch slovensk?ch gymn?zi? a Matice slovenskej, sa stal najnegat?vnej?ou postavou slovenskej n?rodnej pam?ti. ?o ho motivovalo, ako sa d? jeho konanie vysvetli?? D? sa jeho protislovensk? vystupovanie vysvetli? jeho osobn?m ?ivotn?m pr?behom?
Spolo?nos? na Slovensku v dlhom 19. storo??

Spolo?nos? na Slovensku v dlhom 19. storo??

Dlho sme si mysleli, ?e o 19. storo??, jeho revol?ci?ch, reform?ch, o nacionalizme a o my?lienke n?rodn?ho ?t?tu vieme dos?, vlastne takmer v?etko. Historici z Historick?ho ?stavu SAV a ?al??ch slovensk?ch in?tit?ci? v?ak po h?bkovom v?skume prich?dzaj? s publik?ciou, v ktorej ?itate? n?jde ve?a nov?ho, azda aj prekvapiv?ho o ?loveku a spolo?nosti na Slovensku v tomto dlhom storo??, o jeho soci?lnom postaven?, o jeho my?lienkovom svete, o zlo?it?ch premen?ch v kult?rnom a politickom svete el?t i oby?ajn?ho ?loveka. Ob?lka i vn?tro knihy vo v?bornom stave.
Barbora Celjsk? - ?ierna kr??ovn?

Barbora Celjsk? - ?ierna kr??ovn?

Barbora Celjsk? uhorsk?, r?msko-nemeck? a ?esk? kr??ovn?, patr? k najv?znamnej??m stredovek?m kr??ovn?m. Napriek tomu zost?va v tieni svojho sl?vneho man?ela cis?ra ?igmunda Luxembursk?ho. Sk?r podivn? liter?rna postava, opraden? m?tami a legendami, ako skuto?n? historick? osobnos?. Hoci bola uhorskou kr??ovnou bezm?la pol storo?ia a pol druha desa?ro?ia ovl?dala ve?k? ?as? ?zemia dne?n?ho Slovenska, zost?vala dlho mimo pozornosti historikov. Predkladan? kniha je prvou monografiou venovanou tejto nepochybne pozoruhodnej ?ene ? kr??ovnej. Ob?lka i vn?tro knihy s? vo v?bornom stave.
Od symbolu k slovu

Od symbolu k slovu

Kolekt?v slovensk?ch a ?esk?ch historikov pribli?uje ?itate?om tejto knihy rozmanit? podoby komunik?cie stredovek?ch ?ud?. V ?om sa podobalo a v ?om bolo ?plne odli?n? dorozumievanie vtedy a dnes? Ak? inform?cie sa ??rili alebo utajovali, ak? bola ich v?povedn? hodnota a ak? vzdialenosti ?i prek??ky bolo potrebn? prekon?va? pri odovzd?van? posolstva? Nezap?sobili obrazov? symboly, ritu?ly a gest? ove?a ??innej?ie ako hovoren? slovo? Pri h?adan? odpoved? na tieto, ale aj viacer? in? ot?zky autori z?rove? ?itate?ovi pon?kaj? poh?ad na svet, v ktorom ka?dodenn? priebeh ?ivota sprev?dzal zvuk zvonov, naj?alej sa dovidelo z hradnej ?i mestskej ve?e a d?le?it? spr?vy oznamoval hl?snik.
Kult?ra v dejin?ch dejiny v kult?re

Kult?ra v dejin?ch dejiny v kult?re

Publik?cia so svojimi interdisciplin?rnymi pr?stupmi prin??a do slovenskej historiografie nov? poh?ady a podnety na v?voj slovensk?ho kult?rneho ?ivota v prvej polovici 20. storo?ia. Autorka sleduje dynamick? a ?asto protire?iv? osudy popredn?ch reprezentantov slovenskej kult?ry z rozdielnych ideologick?ch t?borov. Sna?? sa pochopi? ich umeleck? postoje, resp. ich spolo?ensk? aktivity v politick?ch syst?moch, v ktor?ch ?ili a p?sobili.
Volebn? kampane politick?ch str?n na Slovensku po?as 1. ?SR

Volebn? kampane politick?ch str?n na Slovensku po?as 1. ?SR

Cie?om tejto publik?cie je zachyti? charakter volebnej kampane ?tyroch najsilnej??ch politick?ch str?n na Slovensku ? ?udovej, agr?rnej, soci?lnodemokratickej a komunistickej ? pred parlamentn?mi vo?bami po?as prvej ?eskoslovenskej republiky (1. ?SR), konkr?tne v rokoch 1920, 1925, 1929 a 1935. V?ber str?n vystihuje dve podstatn? h?adisk? ? politick? silu str?n na Slovensku, ako aj ?irok? politick? spektrum, od konzervat?vnej pravicovej strany cez tradi?n?, ale aj centralisticky zameran?, umiernene ?avicov? a? po krajne ?avicov?. Autorka sa s?stredila na parlamentn? vo?by, ktor? s? indik?torom politick?ho ?ivota v krajine.
Idea ?eskoslovensk?ho ?t?tu na Slovensku 1918 ? 1939

Idea ?eskoslovensk?ho ?t?tu na Slovensku 1918 ? 1939

?Idea ?eskoslovensk?ho ?t?tu jednotn?ho ?eskoslovensk?ho n?roda? je pre slovensk?ho i ?esk?ho historika t?mou provokuj?cou a kontroverznou. Napriek ve?kej produkcii k dejin?m medzivojnov?ho ?eskoslovenska vych?dzaj?cej po r. 1990 na oboch stran?ch rieky Moravy, aj napriek pokra?uj?cemu zbli?ovaniu poh?adov, nedospejeme pravdepodobne nikdy k jednotn?mu stanovisku. Pre oba na?e n?rody toti? t?to ?t?totvorn? koncepcia zohrala rozdielnu ?lohu a jej sk?manie m? ? paradoxne ? azda v???? v?znam pre Slov?kov, ktor? ju vo v???ine odmietli, ako pre ?echov, ktor? ju dok?zali bez v????ch probl?mov akceptova?.
?eskoslovensk? zahrani?n? politika 1945 ? 1992

?eskoslovensk? zahrani?n? politika 1945 ? 1992

Autor chronologickej pr?ru?ky vych?dzal pri jej pr?prave z praxou overen?ho poznatku, ?e z?kladn? historick? d?ta sam? osebe s?ce nemaj? rozhoduj?ci v?znam pre poznanie minulosti, ale s? jeho nevyhnutn?m predpokladom. Navy?e umo??uj? pouk?za? na tie str?nky minul?ho v?voja ? v tomto pr?pade ?eskoslovenskej zahrani?nej politiky v rokoch 1945 ? 1992, ktor? v pr?cach zov?eobec?uj?ceho r?zu (ale i v u?ebniciach dejepisu ur?en?ch pre rozli?n? typy ?k?l) ch?baj?, lebo ich ?trukt?ra je nevyhnutne in? ne? vecn? ?lenenie a obsahov? n?pl? chronologick?ho preh?adu. Zatia? ?o v syntetick?ch pr?cach sa v korel?cii so sprac?vanou t?mou kladie d?raz na primeran? v?ber nosn?ch faktov a ?o naj?plnej?? popis s?vislost? medzi nimi, cie?om publik?ci? zaoberaj?cich sa ?dejinami v d?tumoch? je prinies? ?o najv???ie mno?stvo relevantn?ch historick?ch d?t bez toho, aby sa pri ka?dom uvedenom ?daji oblig?tne poukazovalo na s n?m spojen? ?pecifick? s?vislosti.
Z dej?n demokratick?ch a totalitn?ch re?imov na Slovensku a v ?eskoslovensku v 20. storo??

Z dej?n demokratick?ch a totalitn?ch re?imov na Slovensku a v ?eskoslovensku v 20. storo??

Autormi jednotliv?ch pr?spevkov v publik?cii s? renomovan? odborn?ci z Historick?ho ?stavu SAV a z vedeck?ch akademick?ch a univerzitn?ch pracov?sk na Slovensku a v ?eskej republike. Je ur?en? v?etk?m z?ujemcom o dejiny Slovenska v 20. storo??, osobitne odbornej verejnosti, u?ite?om dejepisu v?etk?ch stup?ov, ?tudentom stredn?ch a vysok?ch ?k?l a zainteresovanej verejnosti. Predov?etk?m je v?ak skromn?m, no ?primn?m darom kolegovi a priate?ovi Ivanovi Kamencovi.
Slovensko a svet v 20. storo??

Slovensko a svet v 20. storo??

Kapitoly z dej?n 20. storo?ia, ktor? tvoria t?to knihu, predstavuj? d?le?it? momenty hist?rie modern?ho Slovenska v meniacom sa svete. Autori ? kolegovia, priatelia a ?iaci PhDr. Valeri?na Bystrick?ho, DrSc. v nich ?itate?om pon?kaj? v?sledky svojho v?skumu.
Komunistick? strana Slovenska 1.

Komunistick? strana Slovenska 1.

T?to pr?ca je pokusom o ur?it? zosumarizovanie poznatkov a poskytnutie relat?vne ucelen?ho poh?adu na vn?torn? v?voj Komunistickej strany Slovenska, imanentne spojen? s dejinami Slovenska po druhej svetovej vojne, a to a? do tak?ho historick?ho medzn?ka, ak?m bola okup?cia ?eskoslovenska v auguste 1968.
Najpolitickej?ia veda

Najpolitickej?ia veda

Adam Hudek, PhD. (1979), od roku 2003 pracuje v Oddelen? dej?n vied a techniky Historick?ho ?stavu Slovenskej akad?mie vied v Bratislave. Venuje sa predov?etk?m dejin?m a te?ri? historiografie so zameran?m na ?esk? a slovensk? v?voj v 20. storo??. Sk?ma problematiku kon?truovania obrazu n?rodn?ch dej?n a dej?n vedecko-v?skumn?ch in?tit?ci? v stredoeur?pskom regi?ne.
M?ty na?e slovensk?

M?ty na?e slovensk?

Kniha rozober? z?kladn? kamene slovenskej mytol?gie od Ve?kej Moravy, cez Mat??a ??ka, J?no??ka, ?t?ra, ?tef?nika, Hlinku, Tisa a? po Hus?ka a m?ty obdobia komunizmu. Autori (archeol?govia, jazykovedci, etnol?govia, historici, publicisti) upozor?uj?, v ?om sa obsahy m?tov rozch?dzaj? s v?sledkami v?skumov. Porovn?vaj? m?tick? pr?behy r?znych etn?k a prich?dzaj? k z?veru, ?e Slov?ci s? rovnak?mi ?m?tomaniakmi? ako v?etci ostatn?, preto?e rovnako ako v?etci ostatn? sn?vaj? o ?ivote bez ?tlaku a n?silia.
Kres?anstvo v dejin?ch Slovenska

Kres?anstvo v dejin?ch Slovenska

V d?och 27. ? 29. j?na 2000 usporiadali Historick? ?stav Slovenskej akad?mie vied v Bratislave a Slovensk? historick? spolo?nos? pri SAV vedeck? konferenciu s n?zvom Kres?anstvo v dejin?ch Slovenska. Konferencia sa konala v priestoroch Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komensk?ho v Bratislave. Uveden? zborn?k obsahuje vedeck? ?t?die, ktor? vznikli po rozpracovan? pr?spevkov z konferencie.
Milan Rastislav ?tef?nik

Milan Rastislav ?tef?nik v hlav?ch a srdciach

Publik?cia sa venuje ?tef?nikovej pamiatke a ?tef?nikovmu posmrtn?mu kultu v slovenskej spolo?nosti, resp. obrazu/obrazom ?tef?nika v historickej pam?ti Slov?kov. Nevypoved? o samotnej osobe ?tef?nika, ale sk?r o spolo?nosti, o jednotlivcoch, skupin?ch a vrstv?ch obyvate?stva, ktor? si ?tef?nika osvojovali, stoto??ovali sa s n?m alebo ho naopak, odmietali.
Rok 1968

Rok 1968

Augustov? inv?zia vojsk Var?avskej zmluvy do ?eskoslovenska v roku 1968 patr? k najdramatickej??m udalostiam modernej hist?rie ?echov i Slov?kov. V plnej nahote odhalila ideologick? vypr?zdnenos? a agres?vno-repres?vnu podstatu socializmu sovietsko-stalinsk?ho typu, ktor? tragicky zdeformoval viac ne? ?tyri desa?ro?ia na?ich spolo?n?ch dej?n.
Franc?zsko a slovensk? ot?zka 1789 ? 1989

Franc?zsko a slovensk? ot?zka 1789 ? 1989

Autorka v monografii sumarizuje to najd?le?itej?ie, ?o na t?mu Franc?zsko a slovensk? ot?zka na z?klade vlastn?ho v?skumu v arch?voch na Slovensku, v ?eskej republike a vo Franc?zsku nap?sala. Tematiku tejto publik?cie ohrani?uj? dva symbolick? d?tumy: p?d Bastily 14. j?la 1789 vo Franc?zku a z?sah pol?cie proti ?tudentom na pra?skej N?rodn? t??d? 17. novembra 1989 s n?sledn?m p?dom totality v ?eskoslovensku.
K???ov? probl?my modern?ch slovensk?ch dej?n

K???ov? probl?my modern?ch slovensk?ch dej?n

Predlo?en? publik?cia poskytuje h?bkov? a na dlhodobom ?t?diu postaven? poh?ad na obdobia a udalosti, ktor? z?sadn?m sp?sobom formovali s??asn? podobu slovenskej spolo?nosti.
Slovensko na za?iatku 20. storo?ia

Slovensko na za?iatku 20. storo?ia

Zborn?k ?t?di? vznikol na z?klade dvoch vedeck?ch konferenci?, ktor? usporiadal Historick? ?stav SAV. Prv? podujatie pod n?zvom Slovensko na prelome 19. a 20. storo?ia (Spolo?nos?, ?t?t a n?rod v s?radniciach doby) sa uskuto?nilo 14. ? 16. novembra 1995 a druh? na t?mu Slovensk? spolo?nos? za prvej svetovej vojny (1914 ? 1918) sa konalo 19. ? 21. novembra 1996. Obidve konferencie sa uskuto?nili v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Svojou obsahovou koncepciou patria do s?rie vedeck?ch podujat?, ktor? Historick? ?stav SA V venoval od roku 1990 k???ov?m probl?mom a t?mam v jednotliv?ch obdobiach slovensk?ch dej?n v 20. storo??.
Ob?ianska spolo?nos? a politick? kult?ra

Ob?ianska spolo?nos? a politick? kult?ra

Publik?cia ?itate?om pribli?uje podiel kult?rnych a politick?ch trad?ci?, ako aj vonkaj??ch vplyvov na formovanie ob?ianskeho a spolo?ensk?ho vedomia na Slovensku v medzivojnovom obdob?. Pok?sila sa prispie? k rie?eniu ot?zky, ako sa slovensk? spolo?nos? vyrovn?vala s trad?ciami, ktor? si vytv?rala po st?ro?ia na p?de b?va lej monarchie a ako sa stoto?nila s po?iadavkami a cie?mi, ktor? pred nich kl?dla nov? nadch?dzaj?ca etapa dej?n. Kniha sa faktami, ?vahami a anal?zami pok?sila upozorni? na rozli?n? rozmery tohto fenom?nu, ktor? m??u by? u?ito?n? pri ?al?om v?skume tejto problematiky.
Kapitula pri D?me sv. Martina

Kapitula pri D?me sv. Martina

Bratislavsk? kapitula pri D?me sv. Martina bola v stredovekom Uhorsku d?le?it?m cirkevn?m, ale aj intelektu?lnym strediskom, so ?kolou podliehaj?cou rektorovi a s vlastnou kni?nicou. Pritom jej ?lenovia ? prepo?ti a kanonici ? v?aka univerzitn?m ?t?di?m, praxi z?skanej v kancel?rii arcibiskupa alebo v R?mskej k?rii poskytovali panovn?kom odborn? z?zemie pri spravovan? kr??ovstva. Dejiny kapituly s? tak z?rove? dejinami konkr?tnych os?b, ktor? na jednej strane plnili sakr?lne funkcie vypl?vaj?ce z ich ?radu, na druhej strane sa z titulu svojho diplomatick?ho poverenia suver?nne pohybovali v p?pe?skej k?rii alebo na dvoroch panovn?kov. Kr??ovi nielen?e sprostredkovali sob??, mierov? rokovania, ale niektor? z nich mu vo funkcii dvorsk?ho lek?ra predpisovali vhodn? medic?nu a prostriedky ?ivotospr?vy.
?eskoslovensk? menov? zlato

?eskoslovensk? menov? zlato

?eskoslovensk? menov? zlato za?alo p?sa? svoju pohnut? hist?riu koncom tridsiatych rokov 20. storo?ia v ?ase oklie?tenia a rozbitia ?eskoslovenskej republiky. Vtedy bolo n?silne a bezpr?vne ukoristen? nacistick?m Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americk? arm?da v so?n?ch baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlh?ch takmer 37 rokov s??as?ou komplikovan?ch ?eskoslovensko-americk?ch vz?ahov a hospod?rsko-obchodn?ch i politicko-ideologick?ch medzin?rodn?ch sporov a konfliktov. A? vo febru?ri 1982 sa jeho adekv?tna ?as? o hmotnosti 18,4 tony op?? vr?tila do trezora ?t?tnej banky ?eskoslovenskej v Prahe.
?trukt?ry moci na Slovensku

?trukt?ry moci na Slovensku

Publik?cia ?trukt?ry moci na Slovensku 1948 : 1989 nadv?zuje na tituly Zlo?iny komunizmu na Slovensku 1948: 1989 a Akt?ri jednej ?ry na Slovensku 1948 : 1989 Personifik?cia politick?ho v?voja. S ur?itou mierou zjednodu?enia mo?no poveda?, ?e prv? uveden? pr?ca sa venuje politick?m represi?m komunistick?ho re?imu a druh? jej akt?vnym protagonistom, respekt?ve s?be?com re?imu, ktor? represie uskuto??oval. ?trukt?ry moci na Slovensku 1948: 1989 dop??aj? tieto pr?ce n??rtom mechanizmu vl?dnutia, pri?om samotn? moc mala v z?sade perzeku?n? charakter, a to po?as celej existencie komunistick?ho re?imu v ?eskoslovensku. Pr?ca je s??as?ou pozn?vania na?ej ned?vnej minulosti; bez jej poznania nie je mo?n? sa s ?ou vyrovna?.
Rok 1918 a potom ...

Rok 1918 a potom ...

Vznik ?eskoslovenskej republiky a s n?m spojen? z?nik Rak?sko-Uhorska nepochybne patr? medzi zlomov? momenty na?ich dej?n. Z?sadne ovplyvnil v?voj v celej strednej Eur?pe a taktie? aj spolo?nos? v slovenskej ?asti krajiny. Z ostrakizovanej ?asti popul?cie, ktorej elity ?asto nar??ali na nemo?nos? napr. pracovn?ho postupu, sa stali s??as?ou jednotn?ho ?t?totvorn?ho n?roda. V?znam tejto udalosti si prim?rne uvedomujeme pri okr?hlych v?ro?iach vzniku republiky, av?ak ?asto si neuvedomujeme rozsah zmien, ktor? s? spojen? s touto udalos?ou.
Slovensko v labyrinte modern?ch eur?pskych dej?n

Slovensko v labyrinte modern?ch eur?pskych dej?n

Kniha Slovensko v labyrinte modern?ch eur?pskych dej?n sa v jednotliv?ch kapitol?ch koncentruje na dynamick? 20. storo?ie, teda na obdobie, ktor?mu sa historik Milan Zemko profesion?lne venoval predov?etk?m, a o ktorom bol presved?en?, ?e bolo aj na??m ?slovensk?m" storo??m. Ke??e ide o texty tematicky r?znorod?, zostavovate? pri vn?tornom ?lenen? knihy zvolil chronologick? postup.
Pohromy, katastrofy a ne??astia

Pohromy, katastrofy a ne??astia

Katastrofy a r?zne ne??astia sprev?dzali ?udsk? dejiny, mestsk? prostredie nevyn?maj?c, prakticky neust?le. Tento jav nebol n?hodn?. Mesto, urb?nny priestor, toti? vo svojej prapodstate, okrem in?ho, predstavuje relat?vne ve?k? zhluk obydl? s vy??ou koncentr?ciou obyvate?stva. U? t?to skuto?nos? m? za n?sledok, ?e mest? spolu so svoj?m obyvate?stvom boli prirodzene ?disponovan??, n?chylnej?ie, aby sa st?vali dejiskom udalost? ?asto maj?cich katastrofick? charakter.
Rozpravy k slovensk?m dejin?m

Rozpravy k slovensk?m dejin?m

Zborn?k pr?spevkov je vyjadren?m obdivu k dielu a ?ivotu Pavla Horv?tha
Dub?ek

Dub?ek

Symbol v?dy prerastie toho, kto ho zosob?uje, preto il?zie spojen? s r?znymi reform?tormi a akt?rmi revol?ci?, ktor? sa st?vaj? ?ij?cimi legendami, m??u by? zav?dzaj?ce, lebo ?udia o?ak?vaj? v?dy viac, ne? ?o im m??e ich kladn? hrdina prinies?. To bol aj pr?pad Alexandra Dub?eka, charizmatick?ho vodcu, ktor? sa stal politick?m symbolom pam?tn?ho roku 1968.
Slovensko v 20. storo?? , 4. zv.

Slovensko v 20. storo?? , 4. zv.

Amb?ciou predkladanej synt?zy z obdobia dej?n Slovenskej republiky (1939 ? 1945) je nielen za?leni? v?voj slovenskej spolo?nosti do celkov?ho kontextu n?rodn?ch dej?n 20. storo?ia, ale aj poskytn?? poznatky o celom tomto komplikovanom obdob?. Konfront?cia s udalos?ami prebiehaj?cimi nielen v stredoeur?pskom priestore m? by? snahou zaradi? slovensk? dejiny do ?ir??ch eur?pskych s?vislost? a nadviaza? tak na predch?dzaj?ce zv?zky ed?cie Slovensko v 20. storo??.
Gust?v Hus?k

Gust?v Hus?k

V s??asnej spolo?enskej reflexii v?znamn?ch osobnost? na?ich modern?ch dej?n minul?ho storo?ia sa niektor? jednotlivci ocitli v ?sieni sl?vy", in? ?na lavici ob?alovan?ch". Z polo?era na?ej komunistickej minulosti v?ak zv???a vystupuj? aj ?postavi?ky" ?ed?ho priemeru, ktor?ch bolo v komunistickej totalite v???ina. Gust?vovi Hus?kovi sa ?u?la" t? lavica ob?alovan?ch, v mnohom opr?vnene a nespochybnite?ne. Jeho storo?nica sa stala vhodnou pr?le?itos?ou nielen pre historikov, ale aj pre z?ujemcov o hist?riu hlb?ie sa zamyslie? nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.
?lovek vo vojne

?lovek vo vojne

Cie?om tejto knihy je charakterizova? najd?le?itej?ie soci?lne d?sledky prvej svetovej vojny na ?zem? Slovenska ako s??asti ?ir?ieho kontextu Uhorska a habsburskej monarchie. S?stre?uje sa na d?le?it? faktory a javy, ktor? prv? svetov? vojny sp?sobila, posilnila alebo ur?chlila. Nie je to kniha o bojov?ch oper?ci?ch, ani o diplomatick?ch aktivit?ch ?i zahrani?nom odboji, ktor? s? u? pomerne dobre spracovan?. Pri charakteristike podmienok v?nimo?n?ho vojnov?ho re?imu a jeho dosahu na spolo?nos? prin??a sondy do doteraz na Slovensku m?lo presk?man?ch soci?lnych a kult?rnych aspektov Ve?kej vojny z poh?adu jej radov?ch ??astn?kov v z?zem? a na fronte.
Kapitolami najnov??ch slovensk?ch dej?n

Kapitolami najnov??ch slovensk?ch dej?n

Publik?cia Kapitolami najnov??ch slovensk?ch dej?n je zameran? na k???ov? momenty tohto obdobia slovenskej hist?rie. Neobsahuje, pochopite?ne, v?etky, av?ak tie, ktor? s? v nej zaraden?, bezpochyby prelomov?mi alebo prinajmen?om d?le?it?mi boli. Zvolen? koncepcia, to znamen? spojenie problematiky najnov??ch slovensk?ch dej?n s charakterom vedeckov?skumn?ho zamerania Michala Barnovsk?ho, ur?ila aj zlo?enie autorsk?ho kolekt?vu. Z?kladom publik?cie s? kapitoly autorov ? historikov z oddelenia najnov??ch dej?n Historick?ho ?stavu SAV a dop??aj? ju kapitoly autorov z ?al??ch historick?ch pracov?sk zo Slovenska a taktie? aj kolegov ? historikov z ?eskej republiky.
Slovensko v 20. storo??

Slovensko v 20. storo??

Dvadsiate storo?ie sa uzavrelo, vst?pilo cel?m svoj?m objemom ?do dej?n". To bol vonkaj?? podnet pre slovensk?ch historikov, aby sa k procesom, ktor? v tomto storo?? prebiehali, vr?tili, aby sa ich pok?sili zhodnoti? a predlo?i? ?itate?ovi fundovan? odborn? dielo. Vznikla my?lienka nap?sa? synt?zu slovensk?ch dej?n v dvadsiatom storo?? v siedmich zv?zkoch. Prv? zv?zok predklad?me verejnosti.
Dejinn? premeny 20. storo?ia

Dejinn? premeny 20. storo?ia

Publik?cia Dejinn? premeny 20. storo?ia je ur?en? v?etk?m z?ujemcom o vedeck? spracovanie najnov??ch dej?n. Je ?primn?m prejavom ?cty a v?aky i darom profesorovi Pavlovi Petrufovi.
November ?89

November ?89

Jadrom publik?cie je chronologick? preh?ad udalost?, spojen?ch s Novembrom '89, ktor? sa via?u predov?etk?m na Slovensko, pochopite?ne v celo?eskoslovenskom kontexte. Preh?ad je ?lenen? do dvoch ?asovo vymedzen?ch celkov. Prv? za??na svie?kovou manifest?ciou 25. marca 1988, ktor? sa stala jedn?m z najv?znamnej??ch prejavov odporu proti komunistick?mu re?imu. Kon?? 16. novembrom 1989, predve?erom udalost?, ktor? mali vo svojich d?sledkoch z?sadn? v?znam pre ?al?? v?voj slovenskej a ?eskej spolo?nosti. Druh? za??na 17. novembrom 1989 a pokra?uje a? do parlamentn?ch volieb 8. - 9. j?na 1990, resp. do volieb ?stavn?ch ?inite?ov a zostavenia feder?lnej a n?rodn?ch vl?d. Publik?cia obsahuje aj ?vodn? ?t?diu, pribli?uj?cu ?itate?ovi historick? kontext novembrov?ch udalost?, a v?berov? bibliografiu. Jej autormi s? vedeck? pracovn?ci Historick?ho ?stavu SAV v Bratislave.
Premeny v ?kolstve a vzdel?van? na Slovensku (1918 ? 1945)

Premeny v ?kolstve a vzdel?van? na Slovensku (1918 ? 1945)

Vzdel?vanie a ?kolstvo s? v?znamnou s??as?ou kult?ry ka?d?ho n?roda a dosiahnut? ?rove? je priamym ukazovate?om vyspelosti ka?dej spolo?nosti. Vo vzdel?van? a v ?kolskom syst?me sa v koncentrovanej podobe prejavila v???ina probl?mov, s ktor?mi z?pasila, resp. sa vyrovn?vala spolo?nos? v rokoch 1918 ? 1945. Kolekt?v autorov v prim?rnych a sekund?rnych prame?och zachytil a ?itate?om spr?stupnil tie poznatky, ktor? sa pri historickej anal?ze javili ako dominantn? svojou v?povednou hodnotou o kult?re, osvete, vzdel?van? a ?kolstve. Pr?ca Premeny vo vzdel?van? a v ?kolstve na Slovensku v rokoch 1918 ? 1945 poskytuje inform?cie nielen o vzdel?van? a ?kolstve. V kontexte doby hovor? o konkr?tnych probl?moch, ktor?mi ?ila spolo?nos? na Slovensku.
Stredovek? hrady na Slovensku

Stredovek? hrady na Slovensku

Publik?cia Stredovek? hrady na Slovensku. ?ivot, kult?ra, spolo?nos? m? amb?ciu polo?i? z?klady v?skumu hradnej problematiky. Jednotliv? kapitoly si v??maj? ?lohu hradu v stredovekej spolo?nosti z r?znych aspektov s cie?om poskytn?? ?o najkomplexnej?? poh?ad na hrad ako kult?rno-spolo?ensk? fenom?n. Zameriavaj? sa nielen na mocensk?, ?i vojensk? podstatu hradov, ale aj ich reprezentat?vnu a symbolick? ?lohu, sp?sob ich spr?vy, fungovania, na pr?slu?enstv? hradov, na hradn? pos?dky, ka?dodenn? ?ivot, zbo?nos? na hradoch, hygienu, hradn? kuchyne a stravovanie, na zariadenie hradov a kvalitu b?vania.
Odvr?ten? tv?r totality

Odvr?ten? tv?r totality

Nastolen?m komunistick?ho monopolu moci vo febru?ri 1948 sa za?alo obdobie z?sadnej transform?cie slovenskej a ?eskej spolo?nosti pod?a sch?m komunistickej ideol?gie. Trvalo v podstate do roku 1953 a v historickej literat?re sa charakterizuje ako ?zakladate?sk? obdobie totalitn?ho re?imu" alebo aj ako ?hor?ca f?za totalit?rneho procesu". Menil sa politick? syst?m, ekonomick? vz?ahy i soci?lna ?trukt?ra, doslova v?etky str?nky ?ivota spolo?nosti i ka?d?ho jednotliv?ho ob?ana. Vl?dnuce komunistick? ?trukt?ry sa neuspokojili s monopolom moci, ale kl?dli si za cie? tot?lnu etatiz?ciu spolo?nosti vr?tane ovl?dnutia duchovnej sf?ry i osobn?ho ?ivota ka?d?ho jednotlivca. Tento proces sprev?dzali masov? perzek?cie, n?silie a nez?konnos?, respekt?ve pr?ve ich ?irok? pou?itie podmie?ovalo ?spe?nos? realiz?cie cie?ov komunistickej diktat?ry.
Chronol?gia star??ch slovensk?ch dej?n

Chronol?gia star??ch slovensk?ch dej?n

Amb?ciou predkladanej knihy je poda? ?itate?ovi reprezentat?vny s?bor z?kladn?ch inform?ci? zo star??ch slovensk?ch dej?n. Pod star??mi dejinami rozumieme hist?riu ?zemia dne?n?ho Slovenska od praveku a? do polovice 19. storo?ia, ke? v?aka revolu?n?m pohybom definit?vne kon?i pomerne dlh? epocha v dejin?ch ?udstva tradi?ne naz?van? feudalizmus. Dlh? sled jednotliv?ch udalosti je chronologicky roz?lenen? pod?a zau??van?ho ?asov?ho ?lenenia slovensk?ch dej?n.
Medzi provinciou a metropolou

Medzi provinciou a metropolou

Imid? mesta sa sp?ja s procesmi symbolick?ho privlast?ovania mesta. Komu patr? Bratislava? Bratislav?anom alebo Slovensku a Slov?kom? M? by? modernou ?i postmodernou ?metropolou? a z?rove? v?razom n?rodnej prest??e? Ako sa v minulosti menili ment?lne obrazy mesta s r?znymi n?zvami? Kniha zachyt?va premeny reprezent?ci? mesta od 17. a 18. storo?ia, ke? plnilo funkciu hlavn?ho centra Uhorsk?ho kr??ovstva a ke? o ?ivote skup?n obyvate?ov nerozhodovala nacion?lna, ale konfesion?lna identita. S nacionaliz?ciou spolo?nosti v 19. storo?? a so z?sadn?mi politick?mi premenami v 20. storo?? sa ment?lne predstavy o meste a jeho ?lohe v?razne menili. Hoci obraz mesta je len fikciou, ofici?lne predstavy o ma?arskej Po?oni, slovenskej Bratislave ?i robotn?ckom centre mali dopad na realitu. Publik?cia prin??a tie? text ?ubom?ra Lipt?ka ? uverejnen? prv?kr?t v slovenskom jazyku ? o akceptovan? Bratislavy ako hlavn?ho mesta Slovenska.
Po jari krut? zima

Po jari krut? zima

?asov? z?ber predkladanej pr?ce je vymedzen? rokmi 1968 a 1971 a tvoria ju tri z?kladn? kapitoly. V prvej sa autor zaober? ?rozbehom" demokratiza?n?ho procesu, t. j. reformy socializmu sovietskeho typu po janu?rov?ch zasadaniach ?V KS? a ?V KSS v roku 1968, niektor?mi rozhodnutiami predsedn?ctva ?V KS? na prelome febru?ra a marca toho ist?ho roku, ktor? viedli k obrovsk?mu v?buchu slobodnej ?urnalistiky, takej charakteristickej pre rok 1968. Nosnou ?as?ou tejto kapitoly je ?as? nazvan? ?Pra?sk? jar" na Slovensku, v ktorej sa stru?ne rozoberaj? historicko-psychologick? pr??iny do ur?itej miery odli?n?ho priebehu demokratiza?n?ho procesu na Slovensku v porovnan? s v?vojom v ?eskej ?asti ?SSR, ako aj konkr?tne prejavy tejto odli?nosti. V druhej kapitole poukazuje na to, ?e reformn? sily na ?ele s Dub?ekom kl?dli po auguste 1968 e?te ur?it? ?as odpor nastupuj?cej garnit?re normaliz?torov v snahe zachr?ni? aspo? najz?kladnej?ie postul?ty reformy. Tvrd? n?por sovietskeho vedenia a jeho ?piatej kol?ny" v KS? v?ak viedol ve?mi r?chlo nielen k legaliz?cii okup?cie, ale aj k presadeniu mnoh?ch pr?vnych noriem, vych?dzaj?cich z ustanoven? Moskovsk?ho protokolu z 26. augusta 1968. To je obsahom tretej kapitoly.
Hungary betwen Two Empires

Hungary betwen Two Empires

Publik?cia pokr?va dve storo?ia hist?rie Uhorska, ktor? zdrvuj?ca por??ka v bitke pri Moh??i roku 1526 rozdelila na tri ?asti. Nadv?zuje na monografiu P?la Engela (2005), The Realm oj St. Stephen: A History of Medieval Hungary, 895?1526. ?itate?a na ?al?ie ?t?dium nab?da v?berov? bibliografia (pribli?ne 470 polo?iek ? monografi? a s?born?ch ?t?di?).
?o Dante nevidel

?o Dante nevidel

Wetzlerova publik?cia nesie v sebe mor?lne posolstvo o odvahe ?loveka postavi? sa proti zlu aj v naj?a???ch ?i navonok bezn?dejn?ch situ?ci?ch. A obsahuje e?te jedno nad?asov? poznanie: Holokaust sa neza?al a? vtedy, ke? jeho obete hnali do dobyt??ch vag?nov deporta?n?ch vlakov, ani vtedy, ke? sa ocitli pred br?nami vyhladzovac?ch t?borov, resp. plynov?ch kom?r. To bolo ?iba" vy?stenie procesu, ktor? sa za??nal verb?lnymi ?tokmi, ostrakizovan?m a perzekvovan?m ur?itej skupiny ob?anov, ktor? boli vz?p?t? ozna?en? za nepriate?a n?roda, ?t?tu a cel?ho ?udstva.
My a t? druh? v modernej spolo?nosti

My a t? druh? v modernej spolo?nosti

Fenom?n kolekt?vnej identity a identifik?cie patr? v eur?pskom priestore a ?peci?lne v oblasti strednej Eur?py k st?le aktu?lnym a pr??a?liv?m t?mam pre viacer? oblasti b?dania o ?loveku, spolo?nosti a kult?re. Zlo?it? vz?ahy, vz?jomn? prel?nanie politick?ch, etnick?ch, n?rodn?ch, jazykov?ch, konfesion?lnych a kult?rnych hran?c a s?vislost? v jednotliv?ch historick?ch ?asov?ch ?sekoch i v pr?tomnosti sk?man?ho geografick?ho priestoru nab?daj? k opatrnosti pri jednozna?nom formulovan? ?ir??ch zov?eobecnen?. Z?rove? priam provokuj? v?skumn?kov k h?bkov?mu prenikaniu do konkr?tnych probl?mov a k ich sk?maniu v jednotliv?ch presne vymedzen?ch tematick?ch, ?asov?ch a priestorov?ch ?sekoch a s?vislostiach.
Hist?ria zadn?mi dverami 4

Hist?ria zadn?mi dverami 4

Ka?d? historik pre?ije ve?k? ?as? ?ivota v arch?ve. Niekedy je jeho pr?ca odmenen? hodnotn?mi dokumentami, inokedy sa mus? ?prehr?z?? mno?stvom balastu. Samozrejme, plat? to najm? o ned?vnych dejin?ch, preto?e k star??m dob?m minul?m je t?ch prame?ov poskromnej?ie. Dejiny s? pln? paradoxov, prekvapiv?ch zvratov a, na??astie, aj kurioz?t a zauj?mavost?. Dejiny s? nie?o ?o sa d? niekedy ?a?ko pochopi? ? neriadia sa logikou, neplyn? pokojn?mi riekami a historici ich ?sleduj?? a vysvet?uj? ?asto pr?li? komplikovane. Samozrejme, nikto ?itate?ov nen?ti prija? v?etko, ?o nap??u.
Bratislava na ceste k privilégiu 1291

Bratislava na ceste k privilégiu 1291

V priebehu 13. storo?ia pre?la Bratislava v?vojom, na konci ktor?ho nach?dzame stredovek? v?sadn? mesto vystavan? ?z kame?a? a predov?etk?m z ??ud?? ? me??anov.
Osvietensk? ?kolstvo (1771 ? 1815)

Osvietensk? ?kolstvo (1771 ? 1815)

Obdobie prelomu 18. a 19. storo?ia je do istej miery na okraji pozornosti s??asnej slovenskej historiografie. Obdobie, ktor? za?alo niekedy a? hor??kovit?m zav?dzan?m reforiem a kon?ilo rovnako ?pornou snahou o konsolid?ciu pomerov, je v?ak zauj?mav?m po?om pre historika usiluj?ceho sa n?js? kontexty, v ktor?ch sa odohr?val h?dam najviac ?tudovan? fenom?n slovensk?ch dej?n, proces n?rodn?ho hnutia. S n?m je spojen? ?asto opakovanie kli?? o roz?iruj?cej sa z?kladni - rast?com po?te ??astn?kov aktiv?t, ktor?mi v?ak boli pri poh?ade zbl?zka takmer v?lu?ne pr?slu?n?ci lok?lnych el?t: ?lenovia magistr?tov, drobn? ?i nanajv?? stredn? ??achta (viden? optikou v??ky majetku a politick?ho dosahu), pr?slu?n?ci inteligencie. V?etko ?udia, ktor? pre?li uhorsk?m vzdel?vac?m syst?mom, ktor? napriek svojim obmedzeniam poskytoval prekvapivo sol?dne vzdelanie. Kniha m? amb?ciu poopravi? hodnotenia spojen? so syst?mom vzdel?vania zaveden?m ?kolsk?mi reformami. Ob?lka i vn?tro knihy s? vo v?bornom stave.
Od m?ta k M?tu

Od m?ta k M?tu

Predkladan? monografia so symbolick?m n?zvom Od m?ta k M?tu zachyt?va mizn?ci a v mnoh?ch pr?padoch aj d?vno zabudnut? svet niekdaj??ch obyvate?ov obce.
Od konfliktu ku zlo?inu

Od konfliktu ku zlo?inu

Kniha prin??a najnov?? v?skum slovenskej a ?eskej historiografie na ?irok? spektrum t?m t?kaj?cich sa kriminality a s?dnictva. Sk?ma fungovanie s?dnej praxe i konkr?tne krimin?lne pr?pady na ?rovni r?znych s?dnych in?tanci?, ak?mi boli mest?, stolice, odvolac? s?d (apela?n? s?d pre ?esk? mest?) i ?tatari?lne s?dy, ktor? zria?ovali panovn?ci ako mimoriadny pr?vny prostriedok na potrestanie akt?rov ??achtick?ch, konfesion?lnych ?i sedliackych nepokojov a povstan?. Nieko?ko ?t?di? je zameran?ch i na oblas? ni??ej s?dnej pr?vomoci na r?znych in?titucion?lnych mikro?rovniach, na ktor?ch boli konflikty a prehre?ky rie?en? v prvopo?iatkoch. Obsiahnut? s? aj vybran? ot?zky pr?vnej klasifik?cie a te?rie, pr?klady vyu?itia matr?k ako prame?a pri sk?man? kriminality, anal?za soci?lneho pozadia p?chate?ov, ?pecifick? typy deliktov v obdob? osmansk?ho susedstva, v?znam a symbolika zneuc?uj?cich trestov a problematika ?ien v ?lohe p?chateliek i obet?.
Panovn?cka moc v stredoveku

Panovn?cka moc v stredoveku

Usporiadanos? spolo?nosti v stredoveku zabezpe?oval panovn?k (vladyka, knie?a, kr??) s pomocou svojich pr?vr?encov, p?vodne dru?iny bojovn?kov, z ktor?ch sa vyvinula privilegovan? ??achtick? vrstva podie?aj?ca sa na moci. Ve?k? Morava e?te nebola plne vyvinut?m stredovek?m ?t?tom, disponovala v?ak u? jeho z?kladn?mi atrib?tmi. ?pln? monarchick? moc pod?a nemeck?ho vzoru dobudoval s pomocou d?sledne koncipovanej cirkevnej organiz?cie a kristianiz?cie zakladate? Uhorsk?ho kr??ovstva ?tefan I. Peripetie v?voja a praktick?ho uplat?ovania panovn?ckej moci mo?no sledova? na nieko?k?ch charakteristick?ch parametroch: vlastn?ctvo hradov, organiz?cia arm?dy a kr??ovsk? majetky a pr?jmy. Od 13. st. sa za?al patrimoni?lny uhorsk? ?t?t postupne premie?a? na volen? stavovsk? monarchiu. Panovn?k sa rozsiahlymi don?ciami a ude?ovan?m ?radov sna?il zabezpe?i? si podporu ve?mo?ov, ktor? pre?ho predstavovali ?oraz v???ie ohrozenie. S??asne sa zmen?oval jeho majetok. Schopnos? lav?rovania medzi r?znorod?mi z?ujmami si vy?adovala talentovan?, charizmatick? a s??asne pragmaticky mysliacu osobnos?. Schopn? panovn?ci dok?zali tento v?voj do?asne zvr?ti?, h?adali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovan?ch cudzincov alebo pov??en?ch ni???ch ??achticov, budovali profesion?lny ?radn?cky apar?t a v z?ujme zvy?ovania pr?jmu podporovali rast miest. K oslabeniam ?strednej moci doch?dzalo obvykle po vymret? dynastie alebo pri absencii siln?ho legit?mneho n?sledn?ka.
Emil Stodola a samospr?va Slovenska (1918 ? 1938)

Emil Stodola a samospr?va Slovenska (1918 ? 1938)

Publik?cia sa venuje jednej z najdiskutovanej??ch t?m medzivojnov?ho obdobia ? ?t?topr?vnemu a verejnospr?vnemu postaveniu Slovenska v prvej ?eskoslovenskej republike, a to o?ami pr?vnika a politika Emila Stodolu (1862 ? 1945). Aj ke? v historiografii nejde o nezn?mu t?mu, predsa len doposia? ch?bal obsiahlej?? rozbor jeho modelov, na tvorbu ktor?ch malo vplyv rodinn?, n?bo?ensk?, vzdel?vacie, pracovn? a kult?rno-spolo?ensk? prostredie. Monografia prin??a plastick? obraz o Stodolov?ch koncepci?ch samospr?vy, cez in?pir?cie v zahrani?n?ch modeloch, presadzovanie na stran?ckom f?re a reakcie politick?ch, vedeck?ch, ?i kult?rnych ?inite?ov doma i v zahrani??. Osobitn? miesto je venovan? Stodolovmu pr?stupu k ?ud?ckemu autonomizmu, vo?i ktor?mu ako presved?iv? demokrat zast?val kritick? stanovisko.
Benedikt?nske kl??tory a ich don?tori v arp?dovskom Uhorsku

Benedikt?nske kl??tory a ich don?tori v arp?dovskom Uhorsku

So stredovek?m benedikt?nskym mn??stvom sa v s??asnosti sp?ja predov?etk?m predstava komun?t reho?n?kov, ktor? sa uzatv?rali pred vonkaj??m svetom za m?rmi kl??torov a ktor?ch duchovn?m spojivom bola Regula sv. Benedikta. Benedikt?nske kl??tory z?rove? vn?mame ako v?znamn? centr? duchovnej kult?ry ran?ho a vrcholn?ho stredoveku. Benedikt?ni v?ak boli tie? neoddelite?nou s??as?ou stredovekej spolo?nosti laikov. Preva?ne panovn?ci alebo fund?tori z radov stredovekej ??achty kl??tory nielen zakladali, ale za n?dej na dosiahnutie sp?sy ich aj bohato obdarov?vali. V?znamn? op?tstva mali povinnos? hosti? po?etn? sprievody kr??ov, knie?at ?i biskupov a kl??torn? kostoly sl??ili ako miesta posledn?ho odpo?inku zakladate?ov a patr?nov. Op?ti s??asne vstupovali do politick?ch, diplomatick?ch a nezriedka aj vojensk?ch slu?ieb panovn?ckych dvorov. Kniha Benedikt?nske kl??tory a ich don?tori v arp?dovskom Uhorsku pon?ka podrobn? poh?ad na koexistenciu a interakciu benedikt?nskych kl??torov a ich zakladate?ov, patr?nov ?i ?al??ch don?torov v Uhorsku za vl?dy arp?dovsk?ch kr??ov v 11. a? 13. storo??.
Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publik?cia prin??a sondy do v?voja spolo?nosti na Slovensku v pomerne dlhom obdob?: od konca 19. storo?ia a? po koniec druhej svetovej vojny. Otv?ra viacer? nov? t?my a nov? poh?ady na t?my u? predt?m spracovan?. Pomerne dlh? ?asov? obdobie, ktor? autori spracov?vaj?, je potrebn? na to, aby sledovali v?voj spolo?nosti ako postupn? evolu?n? proces a nie iba v kr?tkych, dynamick?ch obdobiach tzv. historick?ch m??nikov: revol?ci?, prevratov, povstan?. V?etky tieto m??niky s? v historiografii pomerne dobre spracovan? a stali sa s??as?ou slovensk?ho n?rodn?ho ?master? narat?vu. Je nepochybn?, ?e tieto udalosti mali pre v?vin spolo?nosti na Slovensku z?sadn? v?znam. Neprejavili sa v?ak okam?ite. Napr?klad vznik ?eskoslovenskej republiky v roku 1918 mal z?sadn? v?znam pre doformovanie sa Slov?kov ako modern?ho n?roda, ale tento proces sa zav??il a? v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovensk?ch podmienkach aj postupn? moderniz?cia, industrializ?cia a urbaniz?cia. V spolo?nosti, a nielen v slovenskej, p?sobia spravidla retarda?n?, konzervat?vne sily, ktor? sp?sobuj?, ?e aj revolu?n? udalosti po svojom ?v?buchu? obvykle maj? tendenciu po ?ase vraca? spolo?nos? spa? do star?ho koryta. Na prechod spolo?nosti od totalitn?ch ?i autoritat?vnych re?imov k demokracii, ktor? prebiehal v niektor?ch juhoeur?pskych a juhoamerick?ch krajin?ch, sa v svetovej politol?gii a historiografii od 60. rokov minul?ho storo?ia zau??val term?n ?tranz?cia?. Tento term?n je v?ak mo?ne pou?i? aj na podobne, postupne prebiehaj?ce procesy v ?al??ch krajin?ch a r?znych historick?ch obdobiach. Takouto tranz?ciou pre?la aj spolo?nos? na Slovensku. Najprv to bola tranz?cia z konzervat?vnej, iba ?iasto?ne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prin??a v?sledky v?skumu k takejto tranz?cii spolo?nosti na pr?klade Slovenska od konca 19. storo?ia po rok 1945.
?t?t s dvoma tv?rami

?t?t s dvoma tv?rami

?zemie dne?n?ho Slovenka malo ove?a v???? hospod?rsky v?znam ako hospod?rske aktivity Slovensk?ho obyvate?stva. Nerastn? bohatstvo a bohat? trad?cie ?elezorudn?ho ban?ctva, rozsiahle lesn? plochy a oblasti s vyspelou agrikult?rou ? to v?etko robilo zo severn?ho Uhorska ekonomicky jednu z najd?le?itej??ch oblast? ?t?tu. Ban?cke trad?cie, cel? rad parametrov ako ?a?ba drah?ch kovov, ?a?ba a spracovanie ?eleza, ale i produkcia repn?ho cukru, fenom?ny ako exportn? ?slovensk? sladov? ja?me??, ?slovensk? ?elezo?, ?kom?nov? aristokracia?, Rimamur?nsky koncern a podobne, vytv?rali zo Slovenska na uhorsk? a v?chodoeur?pske pomery mimoriadne zauj?mav? regi?n. Hoci v porovnan? s najvyspelej??mi ?as?ami Rak?ska (?echy a severn? Morava), nehovoriac o z?padnej Eur?pe, tvoril hospod?rsku perif?riu, v porovnan? so zvy?kom Uhorska a Balk?nom sa hrdil viacer?mi presved?iv?mi prvenstvami. Tieto dve tv?re Slovenska zostali charakteristick? pre krajinu hlboko do 20. storo?ia.
Barokov? aristokrat

Barokov? aristokrat

Uhorsk? aristokrat Pavol P?lffy (1592 ? 1653) bol jedn?m z najv?znamnej??ch politikov Uhorsk?ho kr??ovstva v prvej polovici 17. storo?ia. Syn ?r?bskeho hrdinu? Mikul??a P?lffyho a M?rie Fuggerovej ?tudoval vo Viedni, v Ingolstadte, v Olomouci a absolvoval Kavalierstour v Taliansku. Zast?val najd?le?itej?ie krajinsk? ?rady v Uhorskom kr??ovstve: takmer dve desa?ro?ia bol predsedom Uhorskej komory, n?sledne sa stal krajinsk?m sudcom a na vrchole kari?ry bol zvolen? za uhorsk?ho palat?na. Na viedenskom panovn?ckom dvore sa mu ako jedin?mu predstavite?ovi uhorskej politickej elity podarilo sta? sa ?lenom Tajnej rady, najd?le?itej?ieho poradn?ho org?nu panovn?ka. Pavol P?lffy mal vlastn? politick? zoskupenie a zv?dzal mocensk? a politick? s?boje s palat?nom Mikul??om Esterh?zym a ostrihomsk?m arcibiskupom Jurajom Lippayom. O kari?re v?znamn?ho ?t?tnika nepod?vaj? svedectvo iba arch?vne pramene, ale aj stavby a umeleck? artefakty na ?zem? kraj?n b?valej habsburskej monarchie. Nes? stopy P?lffyho intenz?vneho z?ujmu o stavebn? projekty a jeho umeleck?ho vkusu.
Palat?ni arp?dovsk?ch kr??ov

Palat?ni arp?dovsk?ch kr??ov

Na v?voji hodnosti palat?na je mo?n? sledova? cel? dejiny Uhorsk?ho kr??ovstva. V obdob? vl?dy Arp?dovcov boli palat?ni vysoko postaven? kr??ovsk? hodnost?ri, vyberan? spomedzi najvy??ej ??achty. Boli s??as?ou politick?ho diania. Z??ast?ovali sa vojensk?ch v?prav, mierov?ch rokovan?, ako sudcovia rie?ili najm? lok?lne probl?my v kr??ovstve. Hodnos? palat?na sa vyskytovala na dvoroch v celej stredovekej Eur?pe. V priebehu prv?ch troch storo?? existencie Uhorsk?ho kr??ovstva pre?la zna?n?m v?vojom, na ktor?ho konci bol ?rad uhorsk?ho palat?na ??pecifickou a unik?tnou in?tit?ciou?. T?to kniha je venovan? v?skumu palat?nov v dejin?ch Uhorsk?ho kr??ovstva v stredoeur?pskom kontexte pribli?ne v obdob? rokov 1000 a? 1301. Jej cie?om je pribl??i? na konkr?tnych pr?kladoch a anal?ze zmienok v prame?och r?zne aspekty toho, kto bol palat?n z h?adiska zachovan?ch z?konov a kr??ovsk?ch nariaden?, jeho s?dnej moci, ??asti na politickom dian? v kr??ovstve aj mimo neho.
Politick? korupcia

Politick? korupcia

Autori sa v ?trn?stich kapitol?ch zamerali na sk?manie r?znych aspektov politickej, ofici?lnej, syst?movej a organizovanej korupcie v Uhorsku, na Slovensku a v ?eskoslovensku v 19. a 20. storo??. S?stredili sa na tri tematick? oblasti: volebn? korupciu, ??ierne? financovanie politick?ch str?n a ?t?tny, resp. re?imov? klientelizmus a protekcionizmus. Medzi najd?le?itej?ie v?sledky anal?z patr? zistenie, ?e politick? korupcia vo svojich r?znych podob?ch spo?iatku prispievala etablovaniu a stabiliz?cii politick?ho re?imu a ?t?tu ? bez oh?adu na charakter re?imu (kon?titu?n? monarchiu, parlamentn? demokraciu, autorit?rsky/totalit?rny), v stredno- a dlhodobom re?ime v?ak p?sobila destabilizuj?co a dezintegra?ne
V supermarkete dej?n

V supermarkete dej?n

Kniha prin??a nov? poh?ady na minulos? n??ho regi?nu v 19. a 20. storo?? z pera renomovan?ch zahrani?n?ch expertov na dejiny habsburskej monarchie a strednej Eur?py. V spolupr?ci so slovensk?mi autormi odha?uj?, ako sa v jednotliv?ch politick?ch re?imoch deformovali obrazy minulosti a hodnotenia osobnost?, a ako to ovplyvnilo p?sanie dej?n Slovenska. Vyu??vaj? pritom aj menej tradi?n? pramene, napr?klad politick? karikat?ry ?i predmety a pozostalosti v m?ze?ch. In?pirovan? pr?cou histori?ky Eleny Mannovej, ktorej je kniha venovan?, okrem toho predstavuj? sondy o fungovan? spolkov (napr. Sokola na Slovensku pred a po druhej svetovej vojne), o ?ivote me?tianskych rod?n a etnickom spolu?it? na Slovensku, osobitne v Bratislave.
Korunov?cie a pohreby

Korunov?cie a pohreby

V?skum symbolickej komunik?cie, mocenskej reprezent?cie, cerem?ni? a ritu?lov pre??va po celom svete obdobie svojho rozkvetu. Poukazuj? na to v?znamn? v?skumn? programy, ve?kolep? konferencie a mno?iace sa diela, venuj?ce sa dan?m t?mam. Aj t?to publik?cia, ako v?sledok slovensko-ma?arskej odbornej spolupr?ce, chce prispie? k tomuto trendu. Zo ?irok?ho tematick?ho z?beru sa ?t?die, opieraj?ce sa o najnov?ie arch?vne a umeleckohistorick? poznatky, venuj? najm? dvom oblastiam. B?datelia s?stredili svoju pozornos? na bratislavsk? korunov?cie kr??ov a kr??ovien v 16. ? 19. storo??, ako aj na korunova?n? snemy, korunova?n? sprievody a ich vplyv na ?ivot v meste. Druh? tematick? okruh ?t?di? prezentuje v?sledky nov?ch v?skumov o pohrebn?ch zvykoch, snah?ch o reprezent?ciu a pohrebn?ch miestach t?ch ??achtick?ch rodov, ktor? vlastnili majetky na ?zem? dne?n?ho Slovenska ? Esterh?zyovcov, P?lfyovcov, Sz?kelyovcov a Thurzovcov. ?t?die vych?dzaj? v jednej z prv?ch publik?ci? novej ed?cie Kor/ridor knihy, ktorej cie?om je vytvori? skuto?n? koridor medzi vedeck?m ?ivotom a verejnos?ou oboch kraj?n. Sme toti? presved?en?, ?e na?u spolo?n?, st?ro?ia trvaj?cu hist?riu m??eme pochopi? len t?mto sp?sobom a takto ju vieme objekt?vnej?ie, z?rove? aj ?spe?nej?ie sk?ma?.
Minulos? ako supermarket?

Minulos? ako supermarket?

S internetom a soci?lnymi sie?ami sa zmenil svet aj poh?ad na hist?riu. Hist?ria u? nie je len, slovami historika ?ubom?ra Lipt?ka, akousi samoobsluhou, z ktorej si ka?d? vyber?, ?o sa mu hod?. Bola pov??en? na zvl??tny supermarket, v ktorom si ka?d? m??e n?js? ?ubovo?n? historick? argument alebo predsudok, aby podporil svoju interpret?ciu sveta a vz?p?t? s ?ou obozn?mil ostatn?ch. T?to kniha je o spom?nan?, reprezentovan? predst?v o minulosti a vrstven? spomienok na dejiny na dne?nom ?zem? Slovenska. Sna?? sa uk?za?, ?e minulos? je zlo?it?, komplexn? a mnohotv?rna, no pam?? je v?dy redukovan?. ?asto z?merne.
Pracovali v Tretej r??i

Pracovali v Tretej r??i

Publikovan? dokumenty prin??aj? nielen inform?cie o priebehu n?boru, o pracovn?ch a ?ivotn?ch podmienkach slovensk?ch robotn?kov v r??i, o po?toch naverbovan?ch ob?anov SR, ale pom?haj? tie? dotv?ra? obraz o jednotliv?ch aspektoch politicko-ekonomick?ch vz?ahov medzi Slovensk?m ?t?tom a ?ochrannou? mocnos?ou.
Od den?ra k euru

Od den?ra k euru

V publik?cii sa nach?dza viacero ?t?di? venovan?ch vybran?m t?mam z oblasti hospod?rskych dej?n a ?lohe pe?az? v minulosti Slovenska. V ?asti venovanej star??m dejin?m stredoveku a ran?ho novoveku sa ?itate? dozvie viac o podob?ch ranostredovekej ekonomickej v?meny na strednom Dunaji pred pou??van?m minc?, o den?roch a polden?roch kr??a ?tefana I., ?i don?cii bansk?ho regi?nu a kremnickej mincovej komory kr??ovnej Barbore v r. 1424 ? 1427. Hospod?rsky vzostup ??achtick?ch rodov je prezentovan? na pr?klade rodov Cobor a Szent-Iv?ny, mimo z?ujem nezost?va ani soci?lna oblas? a starostlivos? o odk?zan? osoby, ktor? ilustruje financovanie ?stavnej starostlivosti o osirel? deti v Uhorsku. Druh? ?as? kolekt?vnej monografie sleduje v?voj fenom?nu pe?az? v 19. a 20. storo??, teda v obdob? postupn?ho rozmachu modernej spolo?nosti zalo?enej na trhovej ekonomike s n?stupom novodob?ch monet?rnych, da?ov?ch a mzdov?ch syst?mov, s rozvojom komer?n?ho pe?a?n?ctva a centr?lneho bankovn?ctva, s formovan?m modern?ch centr?lnych, region?lnych a miestnych rozpo?tov. Autori sa postupne venuj? r?znorod?m t?mam, ako diferenci?cii a ?pecializ?cii b?nk v Pre?porku v 60. a 70. rokoch 19. storo?ia, lek?rskym honor?rom na Slovensku v rokoch 1919 ? 1938, podielu Tatra banky na financovan? priemyslu Slovenska 1939 ? 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom ?eskoslovensku s d?razom na Slovensko. Z obdobia 20. storo?ia s? aj pr?spevky o nemeckom dru?stevn?ctve na Slovensku po?as druhej svetovej vojny, financovan? britsk?ch spravodajsk?ch slu?ieb v ?eskoslovensku, ekonomicko-soci?lnom stave Slovenska na konci ?eskoslovensk?ho komunistick?ho re?imu a o ekonomick?ch aspektoch podpory vedy a v?skumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storo?ia.
?lovek ran?ho novoveku

?lovek ran?ho novoveku

Predmetom publik?cie s? soci?lne a kult?rne dejiny v obdob? 16. a? 18. storo?ia prostredn?ctvom perspekt?vy individu?lnych akt?rov. Ide o obdobie, ktor? bolo vzh?adom na okolnosti spojen? s vojnou s Osmanskou r??ou, ako aj protihabsbursk?mi povstaniami nesmierne dynamick?, a? turbulentn?. Po skon?en? povstan? do?lo k pokusu o moderniz?ciu krajiny prostredn?ctvom habsbursk?ho panovn?ckeho dvora. V tak rozsiahlych t?mach, a predov?etk?m ?trukt?rach spolo?nosti, sa v?ak jednotlivec ako akt?r dej?n trochu str?cal, alebo sa anonymizoval v mase svojej society (poddan?, me??ania). Spracovatelia jednotliv?ch okruhov sa preto zamerali nielen na dlh?ie ?asov? ?seky, ale aj na pr?padov? ?t?die a sondy v r?mci spolo?ensk?ch ?trukt?r. Pr?spevky autorov sa venuj? predstavite?om moci v Uhorskom kr??ovstve, inteligencii, obyvate?om miest a vidieka a mu?sk?mu a ?ensk?mu svetu. Jednotliv? ?trukt?ry spolo?nosti vykres?uj? aj pomocou konania jednotlivcov ? konkr?tnych ?ivotn?ch osudov. Kniha m? svojim zameran?m potenci?l oslovi? nielen odborn?kov, ale aj ?ir?iu verejnos?.
Milan Rastislav ?tef?nik a Maurice Janin

Milan Rastislav ?tef?nik a Maurice Janin

Milana Rastislava ?tef?nika pozn? na Slovensku ka?d?. Na druhej strane je franc?zsky gener?l Maurice Janin na Slovensku osobou nezn?mou. Ke? sledujeme pozorne ?tef?nikove ?ivotn? osudy v ?ase prvej svetovej vojny, zist?me, ?e bez poznania, ?o v?etko tento franc?zsky gener?l znamenal pre ?tef?nika, pre jeho vojensk? i diplomatick? kari?ru, ost?va aj na?e poznanie ?tef?nika ne?pln? a ?asto aj ve?mi nepresn?. ?tef?nik a Janin boli ve?mi rozdielni ako ?udia. ?tef?nik nepokojn? klbko nervov, neust?le kmitaj?ci od jednej ?a?kej ?lohy k druhej. Janin pokojn?, o gener?ciu star??, rozv??ny a sk?r pomal?. A predsa medzi t?mito rozdielnymi mu?mi vzniklo bl?zke a hlbok? priate?stvo. Priate?stvo, ak?ch v dejin?ch ve?a nepozn?me. Priate?stvo, ktor? pokra?ovalo aj po ?tef?nikovej smrti. Janin, ktor? ?tef?nika poznal d?verne, br?nil jeho pamiatku proti pokusom vykres?ova? jeho charakter v negat?vnom zmysle a zni?ova? jeho z?sluhy. Mauriceovi Janinovi je slovensk? historick? veda ve?a dl?n?. T?to kniha, ktor? prin??a okrem ?vodnej eseje v?etko, ?o Janin o ?tef?nikovi nap?sal, i dokumenty, ktor? Janin zhroma?dil, je pokusom splati? aspo? ?iasto?ne tento dlh. Nemus?me so v?etk?m, ?o Janin o ?tef?nikovi i o jeho smrti nap?sal, s?hlasi?. Jeho svedectvo by sme v?ak mali bra? v??ne. Bol to ?lovek, ktor? ?tef?nika poznal najlep?ie zo v?etk?ch s??asn?kov.
Slovensko ? po?sk? vz?ahy 1918 ? 1945 o?ami diplomatov

Slovensko ? po?sk? vz?ahy 1918 ? 1945 o?ami diplomatov

Publik?cia sa zaober? vz?ahmi medzi Slovenskom a Po?skom v obdob? od roku 1918 do roku 1945, a to prostredn?ctvom poh?adu diplomatov. Je venovan? 100. v?ro?iu narodenia prof. Henryka Batowsk?ho, ktor? bol v?znamn?m po?sk?m historikom a odborn?kom na slovensko-po?sk? vz?ahy. Obsahuje pr?spevky autorov, ktor? sa zameriavaj? na r?zne aspekty vz?ahov medzi Slovenskom a Po?skom. Jednotliv? state s? zalo?en? na dokumentoch z arch?vov a obsahuj? anal?zy diplomatick?ch vz?ahov a rokovan? medzi Slovenskom a Po?skom v danom obdob?. Publik?cia m? v?znam pre slovensk? a po?sk? hist?riu a politiku, preto?e sa zameriava na d?le?it? historick? moment, ktor? ovplyvnil vz?ahy medzi t?mito dvoma krajinami.
Org?ny ?t?tnej spr?vy

Formovanie a ?innos? ?stredn?ch org?nov ?t?tnej spr?vy na auton?mnom Slovensku

Publik?cia sa zameriava na vznik, formovanie a ?innos? z?kladn?ch zlo?iek ?strednej ?t?tnej spr?vy - vl?dy a ministerstiev Slovenskej krajiny. Sleduje gen?zu, ?trukt?ru a kompetencie org?nov ?t?tnej moci nielen na ?rovni jednotliv?ch auton?mnych ?radov, ale aj v rovine vz?ahov s centr?lnym apar?tom ?t?tnej spr?vy v Prahe.
Od predjaria k normaliz?cii

Od predjaria k normaliz?cii

Vo?n? pokra?ovanie publik?cie Predjarie. Pod?va syntetizuj?ci poh?ad na diskontinuitn? obdobie rokov 1968 ? 1971 na Slovensku, v ?eskoslovensk?ch s?vislostiach. T?to etapa v?voja rozhodla o smere v?voja v ?al??ch dvoch desa?ro?iach na?ich dej?n.
Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.
Dejiny dopravy na Slovensku 1938 – 1948 (1950)

Dejiny dopravy na Slovensku 1938 – 1948 (1950)

Autor publikácie sa zaoberá problematikou železničnej, cestnej, lodnej a leteckej dopravy na Slovensku v období 1938 – 1948. Autor sa venuje nielen rôznym formám dopravy, ale aj problematike organizácie a riadenia dopravy v tejto dobe.
Občan a štát v moderných dejinách Slovenska

Občan a štát v moderných dejinách Slovenska

Oproti predchádzajúcim storočiam sa obyvatelia Slovenska stali v priebehu dvadsiateho storočia príslušníkmi mnohých štátov, v rámci ktorých sa vystriedalo viacero politických režimov. Pomer medzi štátom a občanom sa aj v dôsledku toho dramaticky menil a varioval ako nikdy predtým v novodobých dejinách strednej Európy. Samotné štátoprávne zmeny ako aj transformácie politických režimov boli dôsledkom rôznych podnetov – širokého politického konsenzu, spoločenských tlakov zdola, alebo naopak, rozhodnutí úzkej skupiny elít. V každom prípade mali veľmi konkrétne dopady na život veľkých skupín obyvateľstva, žijúcich na území štátu a rozloženie individuálnych či kolektívnych práv medzi jednotlivými skupinami spoločnosti. Modelovali nielen vzťah štátu k občanovi, ale aj občana k štátu.
The Role of Magic in the Past

The Role of Magic in the Past

The book is a very diverse collection of papers, in which alongside authors who are recognized experts in the topic and have published several books on the subject of magic are young scholars who have only recently joined the community of 'magical'scholarship.
Vojnové škody a rekonštrukcia Slovenska 1944 – 1948

Vojnové škody a rekonštrukcia Slovenska 1944 – 1948

Monografia zobrazuje vývoj vojnových udalostí na Slovensku v zornom uhle hospodárskych a čiastočne aj sociálnych dejín. Je zameraná osobitne na hodnotenie vojnových škôd a rekonštrukciu v hospodárstve, infraštruktúre a zdravotníctve.
Ideológia naprieč hranicami

Ideológia naprieč hranicami

Publikácia sa zaoberá hranicami, ktoré sa vytýčili v Európe po 1. svetovej vojne a počas nasledujúcich dvoch desaťročí sa stali významným faktorom ovplyvňujúcim politický a hospodársky vývoj kontinentu. Autorský kolektív sa zameriava na ideologické koncepcie použité pri vytyčovaní hraníc česko-slovenského štátu a venuje pozornosť predovšetkým ideologickým transferom medzi európskymi krajinami v medzivojnovom období a ich dosahom na vnútropolitický vývoj v Československu a na Slovensku. Zároveň si všíma zdôvodnenie ideovej podstaty samostatného slovenského štátu vo vzdelávacom procese v rokoch 1939 – 1945. Kniha potvrdzuje skutočnosť, že ideologické koncepty mali do veľkej miery schopnosť prekonávať nové štátne hranice ustanovené v Európe po roku 1918. Rovnako však poukazuje, že ideológie sa stávali neraz i bariérami, ktoré neovplyvňovali iba politické dianie, ale častokrát dokázali zabrzdiť i zdanlivo nepolitické projekty, medzi ktoré patrilo napr. budovanie veľkej kapitálovej banky na slovenskej pôde.
Dvojkr?? v silo?iarach bieleho orla

Dvojkr?? v silo?iarach bieleho orla

Publik?cia prin??a nov? poznatky na t?mu slovensk? ot?zka v politike po?skej exilovej vl?dy za druhej svetovej vojny, ktor? s? spracovan? na z?klade arch?vnych dokumentov.
Pôrodné asistentky a ošetrovateľky na Slovensku v rokoch 1918 – 1938

Pôrodné asistentky a ošetrovateľky na Slovensku v rokoch 1918 – 1938

Monografia približuje začiatky vývoja ošetrovateľského vzdelávania v zahraničí a u nás, pričom podrobne mapuje proces vzniku a utvárania ošetrovateľských škôl na Slovensku, realizáciu rôznych foriem odbornej prípravy ošetrovateliek a pôrodných asistentiek. Autorky na základe štúdia archívnych materiálov približujú činnosť pôrodných babíc a ošetrovateliek v ústavnej a ambulantnej starostlivosti, ale aj priamo v teréne. Poukazujú na ich prínos v starostlivosti o zdravie detí a matiek, ale aj ďalších vrstiev obyvateľstva.
Zahraničná politika Slovenskej republiky 1939 – 1945

Zahraničná politika Slovenskej republiky 1939 – 1945

Práca sa usiluje podať ucelený obraz o základných otázkach súvisiacich so zahraničnou politikou a diplomaciou Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945, ako aj o okolnostiach, príčinách a dôsledkoch jej vzniku.
Spoločnosť – Politika – Historiografia

Spoločnosť – Politika – Historiografia

Účelové, „konzumentské“ chápanie histórie (národa, štátu, spoločnosti, jednotlivca) prináša so sebou jeden negatívny dôsledok, lepšie povedané nevyhnutný predpoklad: umelé alebo priam násilné, no vždy programové prerušenie prirodzenej kontinuity dejinného vývoja. Najčastejšie sa to deje vtedy, keď v rýchlom slede dochádza k štátoprávnym, resp. k systémovo-politickým či k iným revolučným (pseudorevolučným) zmenám, k celospoločenským ruptúram. Na tie boli slovenské dejiny 20. storočia skutočne bohaté, čo vo vedomí spoločnosti zanechávalo jednak spravidla negatívne stopy, jednak „biele miesta“, teda isté vedomostné vákuum, ktoré sa dalo a dá pomerne rýchlo zapĺňať pôsobivými, citovo preexponovanými argumentmi. Historické vedomie slovenskej spoločnosti sa aj v 20. storočí formovalo v akejsi apologetickej polohe, čo čiastočne prevzala tiež slovenská historiografia. Bolo to pochopiteľné a v istých situáciách aj celkom legitímne, no čím ďalej tým viac sa daný jav stával istým anachronizmom a brzdou. Podobne to bolo aj s druhou axiómou slovenských dejín – s ich údajnou plebejskosťou.
Politick? a kult?rne transfery medzi Franc?zskom, Nemeckom a strednou Eur?pou (1840 ? 1945): Pr?pad Slovenska

Politick? a kult?rne transfery medzi Franc?zskom, Nemeckom a strednou Eur?pou (1840 ? 1945): Pr?pad Slovenska

Autori publik?cie s?stredili svoj b?date?sk? z?ujem na problematiku vz?ahu spolo?nosti a jej kult?rneho prostredia a povedomia, ?lohu historicko-kult?rnej pam?ti, kompar?ciu eur?pskych nacionalizmov v 19. a 20. storo?? ako aj na v?skum a komparat?vnu interpret?ciu formovania n?rodn?ch ident?t stredoeur?pskych n?rodov.
Bitky a bojiská v našich dejinách

Bitky a bojiská v našich dejinách

Autor v publikácii sumarizuje poznatky o najvýznamnejších bitkách, ktoré sa natrvalo zapísali do vojenských dejín Slovenska, a to od príchodu Slovanov na naše územie a vzniku Samovej ríše do konca protihabsburského povstania Františka II. Rákociho, resp. do vzniku stálej armády roku 1715. Popritom venuje pozornosť aj tým vojenským udalostiam, ktoré sa síce odohrali mimo územia dnešného Slovenska, ale zásadným spôsobom ovplyvnili chod našich dejín.
Slovenský štát 1939 – 1945

Slovenský štát 1939 – 1945

Publikácia sa venuje politickým, hospodárskym, spoločenským otázkam a zahraničnopolitickým súvislostiam jedného z najkontroverznejších období našich moderných dejín. Hoci od vzniku slovenského štátu uplynulo už mnoho rokov, jeho historická reflexia odborníkmi historikmi i vnímanie širšou verejnosťou je poznačené protichodnými až krajnými názormi.
Tradícia a dejiny

Tradícia a dejiny

Témy, na ktoré sa autorka v publikácii sústreďuje, prinášajú veľké množstvo najrozličnejších otázok, načrtávajú prístup vedúcich politikov ČSR, Slovenska, Maďarska a Ruska k formovaniu zahraničnej politiky, vrátane vzťahov, v mimoriadne zložitom období. V situácii, keď sa nacistická mašinéria vydávala na pochod cez málo stabilnú a rozhádanú Európu, je mimoriadne zaujímavé sledovať názory, motiváciu a konanie vládnucich kruhov jednotlivých krajín, ale i reakcie rôznych politických strán a zoskupení. Krátka medzihra, za trvania diplomatických vzťahov medzi ľudáckou Bratislavou a komunistickou Moskvou, v období pred začiatkom druhej svetovej vojny, dlhé roky zatajovaná, ilustruje nielen politický pokus pod dozorom Berlína, ale aj vnútorné korene dobového slovenského rusofilstva. Pozornosť si zasluhujú zahraničnopolitické úvahy reprezentantov rôzneho názorového zamerania, ich protirečenia, predstavy, nádeje a sklamania. Všetky otvorené otázky z obdobia vojny sa od roku 1945, v mierne modifikovanej podobe, znova dostávali na diplomatickú scénu a podnecovali rozpory zainteresovaných štátov. Pre malé krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré sa napokon ocitli v područí Sovietskeho zväzu, ovládaného J. V. Stalinom, začala dlhá a strastiplná cesta k vzdialenej vidine slobody.
Modernizácia výchovy a vzdelávania na Slovensku v 2. polovici 20. storočia

Modernizácia výchovy a vzdelávania na Slovensku v 2. polovici 20. storočia

Autorka publikácie sa snaží o interdisciplinárny prístup k téme – postihnúť otázky vzdelávania na Slovensku 50. a 60. rokov v relevantných sociálnych, ekonomických a kultúrnych súvislostiach.
Slovenská republika 1939 – 1945 v medzinárodných súvislostiach

Slovenská republika 1939 – 1945 v medzinárodných súvislostiach

Medzinárodné súvislosti vývoja Slovenska a slovenskej otázky v rokoch 1939 – 1945 spadajúce do obdobia vojenského, politického a ideologického konfliktu medzi štátmi protihitlerovskej koalície a krajinami Osi predstavujú nedeliteľnú súčasť slovenských moderných dejín. Súčasne reflektujú politiku jednotlivých veľmocí a ďalších štátov voči strednej Európe s osobitným zreteľom na Slovensko. V rámci tejto širokej témy sa autori pokúsili zdokumentovať a zhodnotiť, či uvedené štáty a ich politické reprezentácie chápali Slovensko a slovenskú otázku ako objekt alebo subjekt medzinárodných vzťahov daného obdobia a akým spôsobom s ním rátali v povojnovej Európe.
Na ceste k literárnej vzájomnosti

Na ceste k literárnej vzájomnosti

Kontakty Adama Junoszu Rożciszewského so Slovákmi v tridsiatych rokoch 19. storočia tvoria jednu z málo známych kapitol slovensko-poľských literárnych vzťahov. Publikácia neznámych listov Slovákov Rożciszewskému z Rukopisného oddelenia Jagelovskej knižnice prináša viacero zaujímavých a cenných faktov z tohto obdobia a približuje portrét grófa Rożciszewského ako osobitý typ poľského vlastenca a slovanského obrodenca, ktorý sa stal živou legendou v napĺňaní Kollárovskej literárnej vzájomnosti medzi Slovanmi.
Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom

Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom

Parížska konferencia v roku 1946 bola významným medzníkom v európskych dejinách. Mierová konferencia uzatvárala vojnový konflikt so spojencami Nemecka, ktorí sa na jeho strane zúčastnili bojov proti demokratickej koalícii krajín bojujúcich proti fašizmu a nacizmu a jeho spojencom a prívržencom. Rozhodnutia mierovej konferencie, najmä v otázkach hraníc, sú dodnes nosným prvkom európskej bezpečnosti a narušenie tejto rovnováhy by malo netušené, a najmä nepriaznivé dôsledky pre európsku stabilitu. Súčasťou mierových vyjednávaní a predmetom mierových zmlúv boli otázky politického usporiadania, mechanizmu politickej kultúry, ekonomických a hospodárskych vzťahov, zón obchodu a medzinárodných línií využívania medzinárodných koridorov riek či vzdušného priestoru, riešenia dôsledkov druhej svetovej vojny, reparácií a reštitúcií. Mierové zmluvy vytvárali rámce pre medzinárodné vzťahy aj vnútorné politiky. Bola to konferencia o dôsledkoch politiky Nemecka, ale bez Nemecka.
Emancipácia Židov – antisemitizmus – prenasledovanie

Emancipácia Židov – antisemitizmus – prenasledovanie

Zborník prác historikov prednesených na sympóziu usporiadanom nemecko-českou a nemecko-slovenskou komisiou historikov v roku 1996
Rozpad Uhorska a trianonsk? mierov? zmluva

Rozpad Uhorska a trianonsk? mierov? zmluva

Autorsk? t?m prim?rne nesk?ma udalosti rokov 1918 ? 1920 v strednej Eur?pe, t. j. rozpad Rak?sko-Uhorska a dezintegr?ciu Uhorska, vznik ?eskoslovenska, Ma?arska a Trianonskej mierovej zmluvy. Nevenuje sa politick?m dejin?m v klasickom zmysle slova, ale sk?ma pr?behy, ktor? o t?chto udalostiach vznikli za uplynul?ch dev??desiat rokov a ich miesto a p?sobenie v r?znych kontextoch spolo?ensk?ho ?ivota.
Rok 1968 a politický vývoj na Slovensku

Rok 1968 a politický vývoj na Slovensku

Predkladaná práca sa nezaoberá celým spektrom udalostí demokratizačného vývoja v ČSSR (1963 – 1968). Z geografického hľadiska sa orientuje predovšetkým na slovenskú časť republiky (i keď nemôže abstrahovať od vývoja v celej ČSSR a v sovietskom bloku) a z tematického hľadiska len na politický vývoj.
Rozbitie alebo rozpad?

Rozbitie alebo rozpad?

Udalosti v d?och 14. a 15. marca 1939 predstavuj? v?znamn? medzn?ky ?esk?ch a slovensk?ch dej?n. Do?lo k rozbitiu, alebo k rozpadu republiky? Autori kolekt?vnej monografie pon?kaj? interpret?cie tohto procesu v kontexte medzin?rodn?ho aj vn?tropolitick?ho v?voja ?esko-Slovenska.
Tote Grenze oder lebendige Nachbarschaft?

Tote Grenze oder lebendige Nachbarschaft?

„Mŕtva hranica alebo živé susedské vzťahy?“, pýta sa autor v názve publikácie, ktorej témou sú rakúsko-slovenské vzťahy v období medzi koncom druhej svetovej vojny a násilne ukončenou „československou jarou“ v auguste 1968. Odpoveď na položenú otázku hľadal autor nielen v archívoch v Rakúsku, ale i na Slovensku a v Českej republike. Výsledkom tohto pozoruhodne rozsiahleho archívneho výskumu, ako i štúdia rakúskej, slovenskej i českej odbornej literatúry je komplexné spracovanie týchto bilaterálnych vzťahov v rokoch 1945 – 1968.
Castrum Salis

Castrum Salis

Castrum Salis bol v 11. a 12. storočí jediným hradom v severnom pohraničí Uhorska na hraniciach s Poľskom a Rusou. Spomína sa v najstarších uhorských naratívnych prameňoch v Gesta Hungarorum od anonymného notára Bela III. a v Uhorsko-poľskej kronike. Zachovalo sa o ňom iba veľmi málo údajov, a preto sa zaradil medzi tie včasnostredoveké hrady, ktoré sú medzi historikmi predmetom rôznych dohadov, pochybností či zmätočných interpretácií. Napriek tomu Castrum Salis umožňuje lepšie pochopiť nielen dejiny severného pohraničia Uhorska v 11. a 12. storočí, ale aj najstaršie dejiny Šariša. V čase arpádovských kráľov strážil severné pohraničie Uhorska a cestu za Karpaty, po ktorej sa vyvážala soľ zo Sedmohradska do okolitých krajín. A práve vďaka svojej polohe a významu, ktorý zohrával v soľnom obchode, dostal meno Castrum Salis (soľný hrad).
Pod z?stavou Kurucov

Pod z?stavou Kurucov

V priebehu viac ako poldruha storo?ia priniesla historick? veda ?irok? spektrum n?zorov na protihabsbursk? povstania a ?asto protichodn? hodnotenia ich jednotliv?ch udalost?, v z?vislosti nielen od obdobia a miesta ich vzniku, ale i n?rodnost?, konfesie ?i politick?ch postojov historikov, a to aj vn?tri n?rodn?ch historiografi?. Kniha m? preto nielen amb?ciu poda? preh?ad gen?zy ich najd?le?itej??ch udalost? a procesov, ich pr??in, priebehu a d?sledkov v kontexte vn?tropolitick?ho v?vinu krajiny i medzin?rodn?ch podmienok. Sna?? sa ich hodnoti? objekt?vne, bez predpojatosti a predsudkov, bez nekritick?ho vyzdvihovania ?i zatracovania ich vodcov, v dobovom historickom kontexte. Kniha je ur?en? predov?etk?m ?tudentom slovensk?ch univerz?t odboru hist?ria, arch?vnictvo a u?ite?stvo dejepisu, ako doplnkov? ?tudijn? literat?ra pre predmety slovensk? dejiny ran?ho novoveku a in? povinne volite?n? a v?berov? predmety. Popri ?tudentoch m? amb?ciu oslovi? aj u?ite?ov dejepisu na z?kladn?ch a stredn?ch ?kol?ch a v?etk?ch milovn?kov na?ej hist?rie. 576 s. + XVI obr. pr?loha + XVI mapov? pr?loha
Sociálna disciplinizácia a zrod modernej spoločnosti

Sociálna disciplinizácia a zrod modernej spoločnosti

Sociálna disciplinizácia predpokladá zavedenie špecifickej formy sociálneho poriadku, ktorý je vo všetkých svojich podsystémoch determinovaný vzťahom nadriadenosti a podriadenosti. Takáto forma sociálnej disciplinizácie sa neobjavuje vo všetkých mocenských systémoch, ale len v európskych krajinách, lebo len tu od 16. storočia zámerne zasahuje všetky vrstvy obyvateľstva.
Pamäti slovenského diplomata

Pamäti slovenského diplomata

Spomienková práca slovenského diplomata z obdobia Slovenskej republiky 1939 – 1945
Slovenské dejiny v dejinách Európy

Slovenské dejiny v dejinách Európy

Dejiny Slovenska chápané iba v úzkom teritoriálnom, či dokonca etnickom rámci, nepredstavujú samy osebe zmysluplnú oblasť historického výskumu. Pochopenie širokého časového a priestorového rámca, v ktorom sa dejiny Slovenska a Slovákov odohrávali, umožňuje slovenskej historiografii posunúť poznanie historického procesu do novej dimenzie, a tým aj dosiahnuť vo výskume novú kvalitu.
Sondy do slovenských dejín v dlhom 19. storočí

Sondy do slovenských dejín v dlhom 19. storočí

Publikácia prináša nový pohľad na dominantné obdobie v slovenskom národnom príbehu – na 19. storočie, a to v širokých časopriestorových súvislostiach.
Slovensk? ?udov? strana v dejin?ch 1905 - 1945

Slovensk? ?udov? strana v dejin?ch 1905 - 1945

Publik?cia obsahuje ?t?die prednesen? na vedeckej konferencii, ktor? sa konala koncom roka 2005.
Alexander Dub?ek: Od totality k demokracii

Alexander Dub?ek: Od totality k demokracii

Modern? dejiny Slovenska v druhej polovici 20. storo?ia s? v?razne spojen? s menom Alexandra Dub?eka a jeho p?soben?m v reformnom procese roku 1968 a ??as?ou na transforma?nej zmene po novembri 1989. V obidvoch spolo?ensk?ch procesoch bol nielen objektom dej?n, ale vtla?il im aj svoju osobnostn? pe?a? a personifikoval, aj napriek rozdielom spolo?ensk?ho syst?mu, ich kontinuitu. Alexander Dub?ek bol ?avicov? politik, ktor? postupne vyr?stol na politika a ?t?tnika, vyjadruj?ceho t??by a n?deje v???iny ob?anov ?eskoslovenska. ?sil?m o prekonanie totality sa za?lenil do humanistick?ch trad?ci? eur?pskej politiky. Zanechal hlbok? stopu v n?rodnom a ob?ianskom povedom? slovenskej a ?eskej spolo?nosti. ?il v ?om vlastenec, demokrat, humanista a Eur?pan. Svet ho re?pektoval ako slu?n?ho a tolerantn?ho ?loveka v politike a ?ivote.
Na ceste k poznaniu

Na ceste k poznaniu

Kniha “Na ceste k poznaniu” odhaľuje kľúčové momenty zo života Dušana Kováča, jedného z najvýznamnejších slovenských historikov. Cez rozhovor s Miroslavom Michelom sa čitateľ vydá na poznávaciu cestu naprieč slovenským dejepisectvom – od jeho skľučujúceho zovretia dogmami marxizmu-leninizmu až po úspešné etablovanie na medzinárodnej scéne.
Slovenská republika 1939 - 1945

Slovenská republika 1939 - 1945

Chronológia zachytáva podstatné udalosti odohrávajúce sa nielen na území slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945.
Itineraria Posoniensia

Itineraria Posoniensia

Zborn?k z medzin?rodnej interdisciplin?rnej konferencie na t?mu Cestopisy v novoveku so zameran?m na slovensk? ?zemie a vz?ah cestovate?ov k Slovensku v stredoveku a ranom novoveku.
Kvalita života v minulosti našich miest

Kvalita života v minulosti našich miest

Kvalitu života možno vo všeobecnosti chápať ako určitý súhrn pôsobenia sociálnych, zdravotných a environmentálnych prvkov vývoja jednotlivcov a spoločnosti. V podstate ide o objektívne podmienky dobrého života a na opačnej strane je to subjektívne prežívanie tohto dobrého života. Keď sa vzďaľujeme od súčasnosti do minulosti, tak nám výpovedná hodnota subjektívnych faktorov ustupuje do pozadia a výskum si vyžaduje veľmi náročný analytický prístup, pričom meranie a komponenty kvality života sú závislé od ich kontextovej a kultúrnej podmienenosti.
Z vrcholu na okraj

Z vrcholu na okraj

Publikácia vo svojich tematických okruhoch poukazuje na jedinečné charakteristiky a osobitosti mestskej spoločnosti vrátane jej mentality, hodnôt a psychológie. Ide o sondy do dnes už strateného, no atraktívneho sveta mestských elít a okrajových, „poklesnutých“ skupín obyvateľstva. Autori prinášajú svoje pohľady na spomenutú problematiku vo vybraných stredoeurópskych mestách v časovom rozmedzí od stredoveku po 20. storočie. Prvá časť je venovaná mestským elitám, ich vzostupom, pôsobeniu a stratégiám „prežitia“ na popredných priečkach spoločenskej hierarchie. Život na opačnom konci urbánnej spoločnosti približuje druhá časť. Spoznávame v nej osudy tzv. „nepočestných“ jednotlivcov či profesií, ďalej postoj miest k sociálne slabším obyvateľom, zločinu alebo k rôznym náboženským menšinám. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jedinci na vrchole i na okraji žili v mestách akoby oddelene. No v skutočnosti prichádzali do kontaktu a chtiac-nechtiac boli vo vzájomnej interakcii. Už samotné jestvovanie mestskej spoločnosti a priestoru bolo totiž faktorom, ktorý ich zjednocoval.
Človek a príroda v “dlhom” 19. storočí

Človek a príroda v “dlhom” 19. storočí

Predložený text je extraktom rôznych úvah, svedectvom našich (historiografických i subjektívnych) deficitov a súčasne prvým pokusom vypovedať na relatívne malom priestore to, čo v tejto fáze výskumu považujeme za najpodstatnejšie. Jednotlivé kapitoly nie sú ani zďaleka schopné obsiahnuť všetky otázky, ešte menej všetky odpovede. Rovnako ich úroveň a miera „slovenskej“ či „uhorskej“ zakotvenosti je rôznorodá. K niektorým kapitolám – kde to umožňoval výskum – sú pripojené konkrétne prípadové štúdie, ktoré analytickým spôsobom a na konkrétnej udalosti, jave či osobnosti demonštrujú predchádzajúce všeobecné tézy.
Ideové prvky národného príbehu v dlhom 19. storočí

Ideové prvky národného príbehu v dlhom 19. storočí

Publikácia sleduje zdroje, ktoré ovplyvňovali vývoj národného vedomia Slovákov od obdobia pôsobenia Cyrila a Metoda na Veľkej Morave. Rast záujmu o minulosť priniesol humanizmus. Uhorskí historici už v 17. storočí poznali všetky základné pramene, pápežské listiny, buly, legendy a kroniky k veľkomoravskému obdobiu. Vyzdvihovala sa úloha Nitry ako sídla kniežaťa Pribinu, ako miesto vysvätenia najstaršieho známeho kresťanského chrámu u nás, aj ako centrum údelného kniežatstva. Všetky tieto prvky nabrali nový rozmer v priebehu 18. storočia, ktorý súvisel s rozvojom slovenskej historiografie. Základ vedeckého historického bádania položili príslušníci jezuitskej historickej školy, ktorí pri tvorbe svojich diel vychádzali z konkrétnych historických prameňov. Boli príslušníkmi uhorského politického národa, ale boli presvedčení, že slovenskému národu patrí primerané miesto medzi národmi Uhorska. Na ich myšlienkach stavali národní buditelia a úspešne ich rozvíjali. Cyrilo-metodská problematika v slovenskej historiografii a literatúre dosiahla svoj rozkvet v 19. storočí.
Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícií, aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického, ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúcim z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko-politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.
Nacizmus, holokaust, slovenský štát

Nacizmus, holokaust, slovenský štát

Do svojho knižného výberu Eduard Nižňanský zvolil desať materiálov s témami, ktoré sa po obsahovej stránke navzájom prelínajú, dopĺňajú a hlavne logicky na seba nadväzujú. Ich spoločným menovateľom je historiografická rekonštrukcia činnosti politických režimov v Nemecku a na Slovensku v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia - z hľadiska ich ideológie, no aj každodennej politickej praxe.
Českoslovenští prezidenti

Českoslovenští prezidenti

Čeho se bál Klement Gottwald? Byl Ludvík Svoboda sovětským agentem? Jací byli českoslovenští prezidenti lidé? Jak prožívali svoji moc a odpovědnost a jak je změnila? V čele Československé republiky stálo za dobu její poměrně krátké existence devět osobností, jejichž různorodý profil odráží peripetie, kterým byl tento státní útvar během bouřlivého dvacátého století vystaven.
„Dôjsť silou-mocou na Slovensko a informovať...“

„Dôjsť silou-mocou na Slovensko a informovať...“

Hlavným cieľom publikácie je sprostredkovať svedectvo D. Lénarda o tábore Majdanek. Autor taktiež oboznamuje čitateľa so životopisným profilom D. Lénarda.

Obsah

?vod 

 

Podmienky pre ?ensk? vzdel?vanie v dualistickom Uhorsku a diskurz slovenskej n?rodoveckej society 

     In?titucion?lno-pr?vne aspekty ?ensk?ho vzdel?vania

     Postoje k vzdel?vaniu ?ien v diskurze slovenskej n?rodoveckej society

     MUDr. M?ria Bellov? ? pr?klad ?spe?nej eduk?cie Slovenky v Uhorsku

 

Dennica, prv? slovensk? ?ensk? ?asopis v kontexte slovenskej n?rodoveckej society 

     Gen?za Dennice

     K charakteru Dennice a jej hodnoteniu v r?mci n?rodn?ho hnutia

 

?esko-slovensk? spolupr?ca a vplyv ideol?gie n?rodnej jednoty ?echov a Slov?kov na slovensk? ?ensk? hnutie 

 

Tzv. v??ivk?rske hnutie na prelome 19. a 20. storo?ia 

 

Emancip?cia ?ien v diskurze n?rodoveckej tla?e. Dva pr?klady z roku 1913 

     Reflexia ?enskej konferencie v Prahe a kongresu v Budape?ti

     N?zory na emancip?ciu ?ien v diskusii o divadelnej hre O?ga Rube?ov?

 

Z?ver 

Pramene a literat?ra 

Zoznam skratiek 

Summary 

Register 

Textov? pr?lohy 

Obrazov? pr?lohy 

Ochrana osobných údajov
Všeobecné obchodné podmienky

História © 2019 Všetky práva vyhradené | created by Onlima.sk