V priebehu 13. storočia prešla Bratislava vývojom, na konci ktorého nachádzame stredoveké výsadné mesto vystavané „z kameňa“ a predovšetkým z „ľudí“ – mešťanov.
Zvieratá boli pre stredovekého človeka každodennou súčasťou života, nebolo azda oblasti, v ktorej by sa svet ľudí nestretával so svetom zvierat. Práve preto je nevyhnutné, aby vedci, zaoberajúci sa stredovekými dejinami, vnímali vzťah človeka k prírode a ríši zvierat ako osobitne významný fenomén a venovali mu pozornosť.
Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Na rozdiel od nenaplnen?ch kolekt?vnych pr?v etnick?ch men??n sa ?idom podarilo dosiahnu? emancip?ciu. Po dlhotrvaj?com z?pase im bola priznan? aj rovnopr?vnos? s r?mskymi katol?kmi a protestantmi. Aj napriek vzostupu antisemitizmu ?idia a? do sklonku monarchie za??vali svoje "zlat? ?asy". Celkovo bola ich ?ivotn? ?rove? vy??ia ne? u zvy?ku obyvate?stva, ?o v?ak neznamen?, ?e by tis?ce z nich neroz?irovali rady chudoby a nezv?dzali svoj ka?dodenn? boj o pre?itie.
Uva?ovanie o dejin?ch je nevyhnutn? pre historikov samotn?ch. Nem??u kona? svoju pr?cu bez toho, aby vn?mali sp?sob ak?m dejiny ?tuduj? a ak?m o nich p??u. Ak sa pova?uj? za vedcov, musia si odpoveda? pre?o, ak nie, aj vtedy si to potrebuj? zd?vodni?. Historik mus? pri svojej pr?ci vedie?, ?o h?ad? a ?o sk?ma. V s??asnosti sa historici vyh?baj? pojmom "pravda", "objektivita". Je to prirodzen?, preto?e tieto pojmy sa ?a?ko definuj?. Ale napriek tomu mus? ka?d? historik smerova? k nie?omu o ?om je presved?en?, ?e d?va jeho pr?ci zmysel.
Autor na region?lnom p?doryse v?chodoslovensk?ho mesta i okresu Medzilaborce pribli?uje osudy tamoj?ej ?idovskej komunity v ?ase auton?mneho Slovenska a vojnovej Slovenskej republiky.
Vzdelávanie a školstvo sú významnou súčasťou kultúry každého národa a dosiahnutá úroveň je priamym ukazovateľom vyspelosti každej spoločnosti. Vo vzdelávaní a v školskom systéme sa koncentrovane prejavila väčšina problémov, s ktorými sa spoločnosť v rokoch 1918 – 1945 zápasila alebo sa snažila vyrovnať. Kolektív autorov v primárnych a sekundárnych prameňoch zachytil a sprístupnil čitateľom poznatky, ktoré sa pri historickej analýze ukázali ako dominantné svojou výpovednou hodnotou o kultúre, osvete, vzdelávaní a školstve. Práca Premeny vo vzdelávaní a v školstve na Slovensku v rokoch 1918 – 1945 poskytuje informácie nielen o vzdelávaní a školstve, ale v kontexte doby rozpráva aj o konkrétnych problémoch, ktoré ovplyvňovali spoločnosť na Slovensku.
Predkladan? monografia pribli?uje niektor? nov? poznatky z Kotvanovho ?ivota, pr?padne anal?zy jeho diela, ktor? sa neobjavili v predo?l?ch textoch venovan?ch jeho osobnosti.
Chronológia udalostí spolu s úvodnou štúdiou, ktorá hovorí o tom, čo predchádzalo roku 1968 v Československu, umožňuje vytvoriť si v nadväznosti na iné historické práce plnší obraz o nedávnej minulosti slovenského a českého národa, o roku, ktorý akoby potvrdzoval, že tradičné „osmičky“ mali v našej spoločnej minulosti nielen nádejeplný, ale neraz i tragický obraz.
Jednou z ciest k vytvoreniu spoločného česko-slovenského štátu bolo vojsko utvorené z legionárov v zahraničí. Pri jeho formovaní zohral špecifickú a nezastupiteľnú úlohu Milan Rastislav Štefánik.
Publik?cia sa zmie?uje o v?nimo?nosti tohto ?zemia z h?adiska pr?rodn?ch kr?s. Predov?etk?m sa v?ak sna?? pribl??i? ?itate?ovi hist?riu vz?cnych stavebn?ch pamiatok nach?dzaj?cich sa v S??ove-Hradnej. Za m?rmi t?chto nem?ch svedkov minul?ch a nen?vratne za?l?ch ?ias sa skr?vaj? ?ivotn? osudy na?ich predkov.
Vznik Československej republiky a s ním spojený zánik Rakúsko-Uhorska nepochybne patrí medzi zlomové momenty našich dejín. Zásadne ovplyvnil vývoj v celej strednej Európe, ako aj spoločenské pomery v slovenskej časti krajiny. Z dlhodobo marginalizovanej časti populácie, ktorej elity často narážali na prekážky, ako napríklad obmedzené možnosti kariérneho postupu, sa stali súčasťou jednotného štátotvorného národa. Význam tejto udalosti si najčastejšie pripomíname pri okrúhlych výročiach vzniku republiky, no často si neuvedomujeme rozsah zmien, ktoré boli s touto historickou udalosťou spojené.
Mimoriadne rozsiahla a bezpochyby ve?mi in?pirat?vna Hod?ova pr?ca patr? k z?kladn?m prame?om na?ej politickej kult?ry a n??ho politick?ho myslenia. Z?rove? ukazuje, ?e mnoh? s??asn? probl?my z?aleka nie s? nov?, a poskytuje ve?a podnetov na pochopenie dne?n?ho spolo?ensko-politick?ho ?ivota Slovenska.