Knihy

Rok 1938. Krvavým jesenným obdobím znelo rekviem za posledný ostrovček demokracie v strednej Európe. V českom a moravskom pohraničí vzplanul oheň vojny. Vojny o to ničivejšej, že proti sebe stáli Čechoslováci. Na jednej strane státisíce nemeckých, spravidla fanatických stúpencov Adolfa Hitlera a Konrada Henleina, podporovaných nacistickým Nemeckom. Na strane druhej Česi a s nimi napríklad aj – čo sa neuvádza vždy – tisíce nemeckých odporcov nacizmu. Boli odhodlaní. Boli statoční. Bojovali. Odmietali kapituláciu. Napriek tomu mali byť čoskoro obetovaní. Politikmi, ktorým mnohí z nich toľko verili. Zabudnuté osudy. Zabudnutí ľudia. Dramatické udalosti na začiatku Veľkého stmievania využilo potom ešte aj Beckovské Poľsko. Jeho vojaci vpadli, hneď za vojakmi nemeckého Wehrmachtu, do Československa. Aby si ešte z padlej a poníženej krajiny včas stihli odkrojiť čo najväčší kus Sliezska. Vojna, ktorá sa rozhorela už rok predtým, než sa začala druhá svetová vojna, mala svoje obete, svojich padlých.

Publikácia mapuje vyše štyridsaťročné obdobie vývoja Slovenska od jari 1945, po skončení druhej svetovej vojny. Autori sa usilujú zachytiť hlavné politické, ekonomické i kultúrne tendencie, ktoré nadlho poznačili tvár našej krajiny. V tieni železnej opony – po komunistickom prevrate vo februári 1948 – Slovensko paradoxne prechádzalo aj modernizáciou, socialistickou industrializáciou a premenou z agrárnej krajiny na priemyselno-agrárnu. Výrazne sa zmenila aj sociálna štruktúra obyvateľstva. Po roku 1968, po zmene štátoprávneho usporiadania a nástupe nanútenej normalizácie však Československo nedokázalo zachytiť progresívne trendy vývoja, ktorými prechádzali vyspelé západné krajiny. Osemdesiate roky 20. storočia sa tak stali labuťou piesňou komunistického Československa.

Das zweibändige Handbuch fasst die Geschichte der Deutschen in Ungarn vom Mittelalter bis heute zusammen. Zeitlich wird die von West nach Ost verlaufene Siedlungsmigration von ihren Anfängen unter König Stephan I. bis zu ihrem Höhepunkt im 18. Jahrhundert behandelt und die Geschichte der in Ungarn ansässig gewordenen einzelnen deutschen Siedlergruppen bis zur Auflösung des historischen Ungarns 1918 näher untersucht. Von 1918 bis zur Gegenwart, das heißt bis zu den Parlaments- und Kommunalwahlen 2006, steht die Geschichte der Ungarndeutschen im Mittelpunkt. Die Darstellung sucht ein Narrativ der Gruppengeschichte der Deutschen in Ungarn zu entwickeln, das sowohl die interethnischen Beziehungen zu den Magyaren als auch die Verflechtung mit anderen Minderheiten berücksichtigt und somit eine multiethnische Perspektive einnimmt. Am Beispiel der Deutschen wird die Geschichte des Zusammenlebens sprachlich, ethnisch oder religiös unterschiedlicher Gruppen im historischen Kontext, in Zeit und Raum verdeutlicht. Gruppen wie die Deutschen in Ungarn benötigen ihre eigene Geschichtsschreibung. Dieses historische Narrativ formuliert ein Identitätsangebot durch die reflektierte und selbstkritische Aufarbeitung ihrer Vergangenheit. Die Darstellung auch umstrittener Geschichtsperioden wie beispielsweise der NS-Zeit oder der Vertreibung soll vor diesem Hintergrund zur Überwindung von Traumata und Tabuisierungen beitragen. Es geht hier um eine transnationale, auf die Prozesse der gesamteuropäischen Geschichte hin geöffnete Geschichtsschreibung, die eine Einordnung der Gruppengeschichte in größere historische Zusammenhänge gewährleistet und die Besonderheiten der Gruppe herausstellt. Táto dvojzväzková príručka zhŕňa dejiny Nemcov v Maďarsku od stredoveku až po súčasnosť. Časovo sleduje postupnú migráciu osídľovania zo západu na východ od jej začiatkov za kráľa Štefana I. až po vrchol v 18. storočí a podrobnejšie skúma dejiny jednotlivých skupín nemeckých osadníkov, ktorí sa usadili v Maďarsku, až do zániku historického Uhorska v roku 1918. Od roku 1918 až po súčasnosť, teda až po parlamentné a komunálne voľby v roku 2006, stojí v centre pozornosti história maďarských Nemcov. Výklad sa usiluje vytvoriť naratív skupinových dejín Nemcov v Maďarsku, ktorý zohľadňuje nielen medzi-etnické vzťahy s Maďarmi, ale aj prepojenie s inými menšinami, a tým prijíma viac-etnickú perspektívu. Na príklade Nemcov sa tak ozrejmuje dejinný kontext spolunažívania jazykovo, etnicky alebo nábožensky rozličných skupín v čase a priestore. Skupiny ako Nemci v Maďarsku potrebujú vlastné dejepisectvo. Takto vytvorený historický naratív formuluje ponuku identity prostredníctvom reflektovaného a sebakritického spracovania ich minulosti. Výklad aj sporných dejinných období, ako napríklad obdobia národného socializmu alebo vyhnania, má z tohto hľadiska prispieť k prekonaniu tráum a tabuizácií. Ide tu o transnacionálne dejepisectvo, otvorené procesom celoeurópskych dejín, ktoré zabezpečuje začlenenie dejín skupiny do širších historických súvislostí a zároveň zdôrazňuje jej osobitosti.

Thirteen studies by representatives of Austrian and Slovak historiography, literary studies, ethnology, musicology, theater studies, and art history examine the multilayered formation of collective identities in the Central European region. The historical memory of societies in this region was not shaped by a homogeneous national tradition, but rather by ethnic and cultural plurality and heterogeneity. Through examples from literature, music, theater, architecture, public urban space, funerary culture, and philanthropy, the authors present rituals that reinforce identity, “reservoirs” of collective memory, and the media of identification politics. Trinásť štúdií predstaviteľov rakúskej a slovenskej historiografie, literárnej vedy, etnológie, muzikológie, teatrológie a dejín o umení sa zaoberá mnohovrstvovým utváraním kolektívnych identít v stredoeurópskom regióne. Historickú pamäť spoločností v tomto regióne neformovala homogénna národná tradícia, ale etnicko-kultúrna pluralita a heterogenita. Na príkladoch literatúry, hudby, divadla, architektúry, verejného urbánneho priestoru, pohrebného kultu a dobročinnosti autori predstavujú rituály upevňujúce identitu, „zásobárne“ kolektívnej pamäti a médiá identifikačnej politiky.

Vrahovia, zlodeji, cudzoložníci – kriminalita bola v ranonovovekom Toruni každodenným javom, ktorý nepoznal stavovské hranice: obete aj páchatelia sa nachádzali tak v radoch nemajetných, ako aj zámožných obyvateľov. Tento fenomén pritom nebol výlučne mestský, ale dotýkal sa aj okolitých mestských dedín. Každodenný kontakt s kriminalitou, páchateľmi, obeťami a justíciou formoval celkový obraz mesta. Sotva sa našlo verejné miesto, ktoré by neslúžilo ako inštitúcia práva: voľne prístupné trhoviská, ale aj budovy a popraviská pri frekventovaných cestách. Predkladaná publikácia má v dvoch ohľadoch priekopnícky charakter: po prvé, spracúva doteraz nevyužité archívne materiály. Po druhé, po prvý raz sa do centra pozornosti dejín kriminality dostáva mesto z multietnického a multikonfesionálneho prostredia východnej strednej Európy – Toruň. Na príklade tzv. peinlicher Kriminalität sa skúmajú otázky právnej a sociálnej dimenzie predmodernej deviácie. Predmetom skúmania je spoločenská stigmatizácia, rodový poriadok a sémantika cti, rovnako ako formy a zámery vrchnostenskej justície. Ako významný sa pritom ukazuje osobitný geografický kontext Torune na hranici s Poľským kráľovstvom: trestné právo, rozvinuté podľa vzoru Caroliny (trestný zákonník Karola V.), sa tu stretávalo s prejavmi kriminality typickými pre východnú strednú Európu.

Zborník obsahuje príspevky z rovnomenného sympózia, ktoré zorganizovala Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej v spolupráci so Sekciou pomocných vied historických a archívnictva Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV a Trenčianskym múzeom v Trenčíne. Podujatie sa uskutočnilo 5. – 7. septembra 1996 v Trenčíne a bolo prvým svojho druhu na Slovensku so širokou medzinárodnou účasťou.

Publikácia sa usiluje novým spôsobom prispieť k poznaniu dejín výrazne sledovaného 20. storočia na Slovensku. Úlohou autorského kolektívu nebolo rekonštruovať politické, ekonomické či iné spoločenské štruktúry fungujúce v tomto období, ale priblížiť ho prostredníctvom osudov jednotlivcov. Zámerom pritom nebolo priniesť iba jednoduché biografické skeče, ktoré by mohli pôsobiť jednostranne – buď prehnane pozitívne, alebo naopak, nekriticky negatívne. Cieľom bolo zachytiť vybraných ľudí a skupiny v interakcii so spoločnosťou, v ktorej počas svojich životov pôsobili. Autori a autorky sa preto zamerali na vysvetlenie toho, ako sa jednotlivé osobnosti či spoločenské skupiny dokázali prispôsobovať politickým režimom, ktoré na Slovensku od začiatku až po záver 20. storočia panovali, alebo im naopak vzdorovali. Vďaka tomuto prístupu má publikácia potenciál osloviť nielen odborníkov z oblasti spoločenských a humanitných vied, ale aj širšiu verejnosť.

Publikácia približuje zdravotné pomery na Slovensku so zameraním na infekčné ochorenia v období od vzniku Československej republiky až do roku 1968. Monografia pozostáva zo štyroch kapitol, ktoré sa venujú dvom hlavným oblastiam: inštitucionalizácii boja proti infekčným chorobám na medzinárodnej aj vnútroštátnej úrovni a vývoju odborných medicínskych poznatkov a praxe v meniacich sa spoločenských podmienkach. Osobitná pozornosť je venovaná boju proti brušnému týfusu a trachómu, ktoré sú podrobne zmapované.

Prvá časť rozsiahlej sedemzväzkovej edície Vojenské dejiny Slovenska sumarizuje doterajšie historické poznatky a syntetizuje výsledky vojensko-historického bádania. Autori sa v nej venujú vývoju vojenstva od najstarších pravekých archeologických kultúr, cez obdobie Keltov, Rimanov, Germánov a sťahovania národov, až po príchod slovanských kmeňov na naše územie. Mapujú vývoj vojenstva u naddunajských Slovanov a prehľadne zachytávajú vojenské dejiny Slovenska v období stredovekého uhorského štátu. Pozornosť je venovaná meniacim sa spôsobom vedenia bojov a konfliktov medzi jednotlivými mocenskými zoskupeniami, výzbroji a výstroji vojaka, ako aj pokroku vo vývoji a výrobe útočných a obranných zbraní. Osobitne je spracovaný fortifikačný systém – od pravekých hradísk až po stredoveké hrady – ako aj vnútorná organizačná štruktúra vojska a taktické schopnosti veliteľského zboru. Určujúce mocensko-politické faktory, ktoré zásadne ovplyvňovali vývoj vojenstva na území Slovenska, autori zasadzujú do širšieho rámca geopolitických, hospodárskych a kultúrnych súvislostí slovenských dejín.

Publikácia prináša hlboký a podnetný pohľad na jedno z kľúčových období stredoeurópskych dejín – éru Veľkej Moravy. Autor analyzuje politický, kultúrny a náboženský vývoj tejto prvej známej slovanskej ríše a zasadzuje jej dejiny do širšieho kontextu slovanského sveta i európskych udalostí 9. storočia. Kniha ponúka komplexné spracovanie problematiky, opierajúce sa o historické pramene, archeologické nálezy a moderné výskumy, čím významne prispieva k poznaniu raného stredoveku v regióne.