Knihy

Publikácia odhaľuje kontinuitu v demokratizačnom vývoji. Poukazuje na impulzy i brzdy v sprievodnej politizácii spoločnosti za monarchie a republiky. Z tejto širšej perspektívy sa venuje aj demokratickej revolúcii v rokoch 1918 až 1920. Ukazuje, že demokratizácia sa spája viac s evolúciou ako s revolúciou. Od rozšírenia demokratických ideí vedie dlhá cesta k ich zakotveniu v legislatíve a ešte dlhšia cesta k tomu, aby sa stali každodennou hodnotou v živote a myslení ľudí.

Šesťdesiate roky predznamenali novú éru v dovtedy prísne totalitnej, ideológiou zviazanej československej spoločnosti. Po desaťročí, ktoré sa nieslo v znamení zinscenovaných procesov, zatýkania politických oponentov, hľadania a nachádzania nepriateľov vo vlastných radoch, po prvej kríze komunistického režimu prišlo obdobie, ktoré prinášalo zmenu. Prebúdzala sa slovenská kultúra, ktorá vstupovala do jedného zo svojich najplodnejších období.

Českí a slovenskí sociológovia sa v máji roku 2004 zišli v pražskej vile Lanna na spoločnej trojdennej konferencii nazvanej Česko-slovenské sociologické dni. Rokovanie prebiehalo v jednotlivých sekciách, v ktorých spravidla predniesli svoje príspevky referenti z oboch krajín. Predložený zborník ponúka pohľad na bohatý konferenčný program, pretože tak ako vlastné stretnutie zahŕňa príspevky z mnohých oblastí záujmu súčasnej sociológie. Vďaka svojej tematickej pestrosti je cennou výpoveďou o šírke a vážnosti tohto záujmu.

Chronológia udalostí spolu s úvodnou štúdiou, ktorá hovorí o tom, čo predchádzalo roku 1968 v Československu, umožňuje vytvoriť si v nadväznosti na iné historické práce plnší obraz o nedávnej minulosti slovenského a českého národa, o roku, ktorý akoby potvrdzoval, že tradičné „osmičky“ mali v našej spoločnej minulosti nielen nádejeplný, ale neraz i tragický obraz. Publikácia vo výbornom stave.

Dvor palatína Mikuláša Esterházyho (1583 – 1645) predstavoval v Uhorsku mocenské a politické centrum. Bol priestorom umenia, mecenatúry a okázalým javiskom reprezentácie. Neodmysliteľnou súčasťou dvorskej spoločnosti boli okrem familiárov, mládencov a šľachtických učňov aj osoby, ktoré mali na starosti bezproblémový chod dvora. Zabezpečovali duchovné vyžitie, komfort, pohodlie, ale aj základné záležitosti, medzi ktoré patrilo stravovanie, hygiena či odievanie. Na dvore, mieste prelínania dvoch svetov, privátneho i verejného, sa odohrávali všetky procesy a rituály každodenného života – či to bolo bežné úradovanie a riadenie politických vecí, organizácia vojenských výprav, korešpondencia s ostatnými aristokratmi a rodinnými príslušníkmi, spoločné obedy, pohostenia návštev, cirkevné obrady, riešenie problémov s majetkami a ďalšie opakujúce sa prvky zložitej a komplikovanej každodennosti aristokrata. Výnimku tvorili len občasné vytrhnutia zo zažitého stereotypu v podobe rodových festivít, narodenia potomkov, smrť príbuzných alebo trávenie voľného času na poľovačkách či v kúpeľoch...

Autor Jerzy W. Borejsza patrí medzi najvýznamnejších odborníkov na európsky fašizmus. V predloženej publikácii sa zaoberá jeho genézou a vývojom v rokoch 1919 – 1945. Analyzuje podobnosti a rozdiely národného socializmu, fašizmu, stalinizmu, totalitných a autoritárskych režimov. Snaží sa odpovedať na otázku, ako vysvetliť fascináciu fašizmom a nacizmom, brutalizovanie spoločenského života a náchylnosť k rétorike nenávisti. Autorovo pozorovanie pokrýva dianie vo viac ako dvadsiatich krajinách európskeho kontinentu.

Panovanie Márie Terézie sa podľa zvolených priorít a rozsahu reforiem zvyčajne delí na dve časti. Prvá sa začína nástupom na trón a končí sa spolu s rakúsko-pruskými vojnami v roku 1763, druhá je vymedzená rokmi 1763 – 1780. V prvom období sa realizovali reformné opatrenia, ktoré mali vzhľadom na prebiehajúcu vojnu priniesť okamžitý finančný zisk. Tie sa však vzťahovali len na rakúske a české krajiny, Uhorska sa v podstate nedotkli. Po roku 1763 pristúpila viedenská vláda k radikálnym a zásadným reformám, ktoré pravdepodobne zasiahli do všetkých oblastí spoločenského života aj v uhorskej časti monarchie. V historiografii sa prioritne spomína úprava poddanskej otázky, reforma súdnictva, katolíckej cirkvi a školstva. Menej sa už reflektuje skutočnosť, že pod vplyvom kameralizmu a populacionistického učenia sa populácia začala vnímať ako základ bohatstva štátu a početné opatrenia smerovali nielen k jej zvýšeniu, ale aj „skvalitneniu“. S tým úzko súvisela reforma zdravotníctva, sociálnej starostlivosti i početné nariadenia o ochrane zdravia a ľudských životov.

Publikácia ponúka inovatívny pohľad na európske dejiny od vynálezu kníhtlače až po francúzsku revolúciu, pričom si všíma život ľudí pochádzajúcich z rôzneho prostredia. Šiestimi ústrednými témami – jednotlivci v spoločnosti, politika a moc, kultúrny a intelektuálny život, náboženstvo, ekonomika a technológia – sa zaoberá v dvoch chronologických sekciách, 1450 – 1600 a 1600 – 1789. Európu poníma ako celok ohraničený na východe Osmanskou ríšou, na severe Švédskom a na juhu Portugalskom. Obracia pozornosť aj na európske kolónie v zámorí a integruje náboženské, etnické, rodové, triedne a regionálne rozdiely. Autorka nabáda čitateľov, aby premýšľali o kontinuite, ako aj zmenách v tomto formujúcom sa období. Mapy, ilustrácie, časové osi a ukážky pôvodných textov napomáhajú objasniť rozprávanie.

Autor sa na pozadí životnej dráhy Václava Chaloupeckého snaží zachytiť nielen premeny českého, respektíve československého dejepisectva prvej polovice 20. storočia, ale v širšom kontexte i peripetia vzťahu Čechov a Slovákov v danom období. Stav publikácie: obálka mierne opotrebovaná, vnútro vo výbornom stave

Kragujevská vzbura vypukla pred koncom prvej svetovej vojny. Patrí k najväčším prejavom odporu vojakov rakúsko-uhorskej armády proti vojne, útlaku a hladu. Stav publikácie: obálka mierne opotrebovaná, vystrihnuté venovanie, vnútro vo výbornom stave.