Knihy

Publikácia sa zameriava na problematiku etnickej rozmanitosti v pohraničných regiónoch medzivojnového Československa, pričom osobitnú pozornosť venuje východnému Slovensku. Autori skúmajú, ako multietnický charakter týchto periférií ovplyvňoval politickú, spoločenskú a kultúrnu stabilitu štátu. Zborník prostredníctvom regionálnych prípadových štúdií a analýzy archívnych prameňov, demografických údajov či dobových dokumentov odhaľuje, do akej miery lokálne rozdiely komplikovali snahy o upevnenie centrálnej štátnej identity. Kniha predstavuje hodnotný príspevok k výskumu medzivojnovej multietnicity, periférnosti a napätí v rámci stredoeurópskeho priestoru.

Publikácia ponúka komplexnú a podnetnú analýzu duchovných, politických a kultúrnych aspektov ikonoklazmu v Byzantskej ríši. Ikony nepredstavuje len ako náboženské predmety či výtvarné diela, ale ako nositeľky symbolického myslenia a výrazové prostriedky hlbokých teologických a ideologických sporov medzi ikonodulizmom a ikonoklazmom. Tieto prúdy autor zasadzuje do širšieho rámca politických konfliktov, vzťahu k antickému dedičstvu a dogmatických zápasov v cirkvi. Dielo je založené na precíznom rozbore koncilov, teologických a filozofických textov i historických súvislostí a citlivo prepája byzantskú tradíciu s modernými interpretačnými prístupmi. Výsledkom je hodnotný príspevok k byzantológii a dejinám kresťanského umenia, ktorý zároveň prináša zamyslenie nad významom symbolov pri formovaní kultúrnej identity a spoločenského vedomia.

Monografia k jubileu historika Valeriána Bystrického (1936) z Historického ústavu SAV

Aktivity Ladislava Novomestského – Meakulpínského významne ovplyvnili diskusiu o podobe moderného Slovenska, evanjelickom osvetovom hnutí a formovaní národnej identity. Svojím pôsobením prispel k rozvoju slovenskej kultúry a spoločenského života na prelome 19. a 20. storočia.

Publikácia ponúka ucelený pohľad na proces dekolonizácie v rokoch po druhej svetovej vojne. Autor sleduje snahy krajín Ázie a Afriky o získanie nezávislosti a analyzuje, prečo nadobudnutá sloboda často neviedla k očakávanému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, politickej stabilite ani k posilneniu občianskej spoločnosti. Text sa venuje aj negatívnym dôsledkom koloniálnej minulosti – chudobe, náboženským a etnickým konfliktom či separatistickým hnutiam – a upozorňuje na destabilizačný vplyv studenej vojny na vývoj mnohých novovzniknutých štátov.

Katherine Lynch skúma úlohu rodiny v spoločnosti od neskorého stredoveku až po obdobie industrializácie. Tvrdí, že v západnej Európe sa už v tomto období začal formovať trvalý a rozpoznateľný model vzťahov medzi jednotlivcami, rodinou a komunitou, ktorý je typický pre západnú civilizáciu. Štúdia sleduje vývoj tohto modelu až do 19. storočia a vníma rodinu nie ako súčasť výlučne „súkromnej sféry“, ale ako organizáciu pôsobiacu na hranici medzi verejným a súkromným životom. Zároveň analyzuje, ako funkciu a postavenie rodiny ovplyvňovali politické, náboženské a demografické faktory.

Publikácia prináša analytický pohľad na prvú viedenskú arbitráž, ktorá zásadne ovplyvnila územné usporiadanie strednej Európy v predvečer druhej svetovej vojny. Autori rozoberajú diplomatické pozadie rozhodnutia, jeho právne aspekty a dôsledky pre Československo, Maďarsko i širšie európske mocenské vzťahy. Kniha poskytuje kontextuálny výklad arbitráže v súvislosti s politikou appeasementu a narastajúcim tlakom totalitných režimov, čím osvetľuje jeden z kľúčových momentov medzivojnového obdobia.

Publikácia Leninova vláda (Rusko 1917 – 1924) prináša ucelený pohľad na dramatické obdobie ruských dejín, ktoré formovalo 20. storočie. Zachytáva prevratné udalosti od Októbrovej revolúcie, cez občiansku vojnu, až po konsolidáciu boľševickej moci pod vedením Vladimira Iľjiča Lenina. Autor analyzuje politické, hospodárske a spoločenské zmeny, ktoré vyústili do vzniku prvého komunistického štátu na svete, a zároveň poukazuje na vnútorné rozpory a represívne praktiky režimu. Publikácia je určená čitateľom so záujmom o moderné dejiny, politológiu a ideologické premeny 20. storočia.

Táto interdisciplinárna kolektívna monografia ponúka nový pohľad na Pražskú jar 1968 z perspektívy bežných občanov, neelitných aktérov a rôznych spoločenských skupín. Na rozdiel od tradičnej literatúry, ktorá sa sústreďuje najmä na vysokú politiku, autori skúmajú tzv. „reformu zdola“ – teda procesy prebiehajúce v každodennom živote spoločnosti. Monografia prepája archívny výskum, sociologické dáta a etnografické prístupy, čím vytvára komplexný obraz spoločenských očakávaní a reakcií na reformné úsilie. Otvára tak diskusiu o „ľudskej tvári“ socializmu – o tom, ako jednotlivci a komunity formovali, reflektovali a prežívali proces demokratizácie, ktorý vyvrcholil vojenskou inváziou armád Varšavskej zmluvy. Publikácia predstavuje jeden z najvýznamnejších príspevkov k hlbšiemu porozumeniu demokratizačných impulzov roku 1968 vo východnej Európe.