Knihy

Piata časť tejto série pokračuje v tradícii popularizácie histórie. Autori originálnym spôsobom približujú dejiny širokej verejnosti z "iného uhla pohľadu".

Publikácia približuje zdravotné pomery na Slovensku so zameraním na infekčné ochorenia v období od vzniku Československej republiky až do roku 1968. Monografia pozostáva zo štyroch kapitol, ktoré sa venujú dvom hlavným oblastiam: inštitucionalizácii boja proti infekčným chorobám na medzinárodnej aj vnútroštátnej úrovni a vývoju odborných medicínskych poznatkov a praxe v meniacich sa spoločenských podmienkach. Osobitná pozornosť je venovaná boju proti brušnému týfusu a trachómu, ktoré sú podrobne zmapované.

Prvá časť rozsiahlej sedemzväzkovej edície Vojenské dejiny Slovenska sumarizuje doterajšie historické poznatky a syntetizuje výsledky vojensko-historického bádania. Autori sa v nej venujú vývoju vojenstva od najstarších pravekých archeologických kultúr, cez obdobie Keltov, Rimanov, Germánov a sťahovania národov, až po príchod slovanských kmeňov na naše územie. Mapujú vývoj vojenstva u naddunajských Slovanov a prehľadne zachytávajú vojenské dejiny Slovenska v období stredovekého uhorského štátu. Pozornosť je venovaná meniacim sa spôsobom vedenia bojov a konfliktov medzi jednotlivými mocenskými zoskupeniami, výzbroji a výstroji vojaka, ako aj pokroku vo vývoji a výrobe útočných a obranných zbraní. Osobitne je spracovaný fortifikačný systém – od pravekých hradísk až po stredoveké hrady – ako aj vnútorná organizačná štruktúra vojska a taktické schopnosti veliteľského zboru. Určujúce mocensko-politické faktory, ktoré zásadne ovplyvňovali vývoj vojenstva na území Slovenska, autori zasadzujú do širšieho rámca geopolitických, hospodárskych a kultúrnych súvislostí slovenských dejín.

Publikácia prináša hlboký a podnetný pohľad na jedno z kľúčových období stredoeurópskych dejín – éru Veľkej Moravy. Autor analyzuje politický, kultúrny a náboženský vývoj tejto prvej známej slovanskej ríše a zasadzuje jej dejiny do širšieho kontextu slovanského sveta i európskych udalostí 9. storočia. Kniha ponúka komplexné spracovanie problematiky, opierajúce sa o historické pramene, archeologické nálezy a moderné výskumy, čím významne prispieva k poznaniu raného stredoveku v regióne.

Publikácia Znovuobjavovanie sveta: Priestor a čas v komunistickom Československu prináša podnetnú a originálnu analýzu toho, ako sa komunistický režim po roku 1945 usiloval zásadne pretvoriť vnímanie času a priestoru v spoločnosti. Autor, historik a antropológ Roman Krakovský, skúma procesy plánovaného zrýchlenia spoločenského života, vznik nových sociálnych vzťahov a potláčanie súkromnej sféry v prospech štátnej moci prostredníctvom plánovania, kolektivizácie a reorganizácie vlastníckych pomerov. Využíva pritom interdisciplinárny prístup – analyzuje uznesenia zjazdov, právne normy, ideologické dokumenty aj každodenné praktiky bežných ľudí. Na základe denníkov a prípadových štúdií ukazuje, ako obyvatelia režimu reagovali na pokusy o „pretvorenie“ ich spoločenskej reality – či už prispôsobením sa, alebo odporom.

Publikácia sa zameriava na problematiku etnickej rozmanitosti v pohraničných regiónoch medzivojnového Československa, pričom osobitnú pozornosť venuje východnému Slovensku. Autori skúmajú, ako multietnický charakter týchto periférií ovplyvňoval politickú, spoločenskú a kultúrnu stabilitu štátu. Zborník prostredníctvom regionálnych prípadových štúdií a analýzy archívnych prameňov, demografických údajov či dobových dokumentov odhaľuje, do akej miery lokálne rozdiely komplikovali snahy o upevnenie centrálnej štátnej identity. Kniha predstavuje hodnotný príspevok k výskumu medzivojnovej multietnicity, periférnosti a napätí v rámci stredoeurópskeho priestoru.

Publikácia ponúka komplexnú a podnetnú analýzu duchovných, politických a kultúrnych aspektov ikonoklazmu v Byzantskej ríši. Ikony nepredstavuje len ako náboženské predmety či výtvarné diela, ale ako nositeľky symbolického myslenia a výrazové prostriedky hlbokých teologických a ideologických sporov medzi ikonodulizmom a ikonoklazmom. Tieto prúdy autor zasadzuje do širšieho rámca politických konfliktov, vzťahu k antickému dedičstvu a dogmatických zápasov v cirkvi. Dielo je založené na precíznom rozbore koncilov, teologických a filozofických textov i historických súvislostí a citlivo prepája byzantskú tradíciu s modernými interpretačnými prístupmi. Výsledkom je hodnotný príspevok k byzantológii a dejinám kresťanského umenia, ktorý zároveň prináša zamyslenie nad významom symbolov pri formovaní kultúrnej identity a spoločenského vedomia.

Monografia k jubileu historika Valeriána Bystrického (1936) z Historického ústavu SAV

Aktivity Ladislava Novomestského – Meakulpínského významne ovplyvnili diskusiu o podobe moderného Slovenska, evanjelickom osvetovom hnutí a formovaní národnej identity. Svojím pôsobením prispel k rozvoju slovenskej kultúry a spoločenského života na prelome 19. a 20. storočia.

Publikácia ponúka ucelený pohľad na proces dekolonizácie v rokoch po druhej svetovej vojne. Autor sleduje snahy krajín Ázie a Afriky o získanie nezávislosti a analyzuje, prečo nadobudnutá sloboda často neviedla k očakávanému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, politickej stabilite ani k posilneniu občianskej spoločnosti. Text sa venuje aj negatívnym dôsledkom koloniálnej minulosti – chudobe, náboženským a etnickým konfliktom či separatistickým hnutiam – a upozorňuje na destabilizačný vplyv studenej vojny na vývoj mnohých novovzniknutých štátov.