Knihy

Profesor Detlef Brandes, uznávaný nemecký historik špecializujúci sa okrem iného na česko-nemecké vzťahy v 20. storočí, vo svojej práci podáva komplexné dejiny Protektorátu Čechy a Morava. Na základe dôkladného štúdia českých aj nemeckých prameňov prináša faktograficky bohatú syntézu nemeckej okupačnej politiky, českej kolaborácie a odboja, ako aj všetkých oblastí verejného života v Čechách a na Morave v rokoch 1939 – 1945. Autor pristupuje k explicitným hodnoteniam s vedeckou zdržanlivosťou. Monografický charakter diela spolu so šírkou a hĺbkou spracovania nemá obdobu v českej ani nemeckej historiografii. Vďaka svojej mimoriadnej objektivite je práca vysoko cenená českými i nemeckými historikmi a dodnes zostáva základným a neprekonaným dielom k danej problematike.

Pápež Pius XII. počas druhej svetovej vojny zastával politiku diplomatickej neutrality a zákulisnej pomoci, čo je dodnes predmetom diskusií.

Autori sa vo svojich prácach venujú udalostiam záverečnej etapy druhej svetovej vojny a analyzujú vývoj vzťahov medzi štátom a cirkvou v prvých povojnových rokoch.

Text opisuje politickú situáciu Československa v období pred a počas druhej svetovej vojny. Poukazuje na to, že rastúce napätie v Európe a revizionistické snahy susedných štátov viedli Československú republiku k zblíženiu so Sovietskym zväzom a k hľadaniu bezpečnostných záruk v rámci osi Paríž – Praha – Moskva. Zároveň približuje kritický postoj opozície, najmä Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, voči tomuto spojenectvu. Text sa dotýka aj diplomatického uznania slovenského štátu Sovietskym zväzom a postupnej zmeny rétoriky smerom k predstave „spriateleného Ruska“. V závere upozorňuje na málo reflektovanú hrozbu morálneho a politického zmätku ku koncu vojny, keď sa k demokratickým víťazným mocnostiam pripojila aj totalitná veľmoc.

V Uhorsku v „dlhom 19. storočí“ fenomén viacnásobnej národnej identity nebol vôbec zriedkavý. V mnohých prípadoch, aj u viacerých významných osobností, bolo prirodzené, že mali zároveň uhorskú štátnu, maďarskú politickú, slovenskú jazykovú i národnú identitu. V knihe Józsefa Demmela spoznáme skutočný svet zabudnutej uhorsko-slovenskej šľachty, ktorý bol inšpiráciou aj pre dej známeho románu Jána Kalinčiaka Reštavrácia. Dozvieme sa, či Lajos Kossuth ako dieťa naozaj padol do hnojnice a kedy strávil prázdniny u slovenských príbuzných v Košútoch. Zistíme, prečo sa Ľudovít Haan, slovenský farár z Békešskej Čaby, začiatkom 70. rokov 19. storočia spriatelil s Jozefom Miloslavom Hurbanom a prečo sa po roku 1874 snažil vymazať na to všetky spomienky. Autor čitateľovi objasní, prečo a ako zničil Alexander Wrchovský, bývalý hrdina a mentor Ľudovíta Štúra, najvýznamnejšiu slovenskú evanjelickú spoločnosť v Uhorsku, a nakoniec sa dozvieme, prečo sa mladý Milan Rastislav Štefánik v železničnom kupé takmer pobil s dvojmetrovým maďarským politikom.

Smrť človeka má od nepamäti biologický, právny, etický, duchovný, kultúrny, spoločenský aj individuálny rozmer a v prírode tvorí prirodzenú súčasť kolobehu života. Publikácia je určená čitateľom, ktorých zaujíma, ako sa ľudská spoločnosť vyrovnávala s touto základnou istotou existencie. Skúma rituály, filozofické, náboženské, právne a umenovedné predstavy o smrti a posmrtnom živote, pričom ich porovnáva s dnešným vnímaním konca života. Jej cieľom je nielen priblížiť, ako ľudia v stredoveku zomierali, ale aj to, ako so smrťou žili. Publikácia zároveň hľadá odpoveď na otázku, čo sme v prístupe k smrti stratili a čo získali – a či sa od minulých generácií ešte stále môžeme niečo naučiť.

Bezprostredne po vzniku Slovenského štátu, ale aj neskôr v emigrácii po roku 1945 sa aktéri udalostí vývoja na Slovensku koncom 30. rokov vracali k ich hodnoteniu. Všetky tieto práce sú viac-menej prirodzene ovplyvnené politickým a ideologickým zameraním ich tvorcov a navyše silne podmienené dobou vzniku.

Autor skúma genealógiu rodiny Antona Bernoláka, osvetľuje jej sociálny pôvod, spoločenské a životné prostredie, z z ktorého vyšla a v ktorom sa formovala. Dopĺňa a rozširuje biografiu Antona Bernoláka, objasňuje prostredie a životné okolnosti, ktoré vplývali na vytvorenie jeho osobného a národného charakteru.

Zborník príspevkov, zostavený pri príležitosti životného jubilea PhDr. Evy Kowalskej, DrSc., otvára široké spektrum otázok a tém súvisiacich s fenoménom vierovyznania a cirkví, ich pôsobením v živote jednotlivca, ako aj s ich inštrumentalizáciou v osobných, politických a národnostných konfliktoch. Tematická a metodologická rozmanitosť príspevkov, zahŕňajúca rôzne časové obdobia, typy prameňov, makroperspektívy i mikrohistorické sondy, reflektuje šírku a hĺbku vedeckého diela Evy Kowalskej v oblasti cirkevných dejín.

Monografia Mateja Medveckého sa venuje dejinám spravodajsko-bezpečnostného aparátu na Slovensku v rokoch 1945 – 1948, so zameraním na VII. odbor Povereníctva vnútra. Autor analyzuje vznik, organizačný vývoj a fungovanie tohto úradu, ktorý bol už od roku 1945 pod kontrolou komunistickej strany a slúžil ako kľúčový nástroj v politickom zápase o získanie mocenského monopolu. Publikácia sa zaoberá metódami práce s agentúrou, konštruovaním tzv. ilegálnych skupín a ich zneužívaním na politické ciele, vrátane prípravy tzv. jesennej krízy v roku 1947. Osobitná pozornosť je venovaná úlohe VII. odboru pri komunistickom prevrate vo februári 1948. Kniha ponúka detailný pohľad na fungovanie významnej inštitúcie obdobia ľudovej demokracie, ako aj na motivácie a myslenie jej príslušníkov v kontexte dobového diania.