Knihy

Autor skúma genealógiu rodiny Antona Bernoláka, osvetľuje jej sociálny pôvod, spoločenské a životné prostredie, z z ktorého vyšla a v ktorom sa formovala. Dopĺňa a rozširuje biografiu Antona Bernoláka, objasňuje prostredie a životné okolnosti, ktoré vplývali na vytvorenie jeho osobného a národného charakteru.

Monografia Mateja Medveckého sa venuje dejinám spravodajsko-bezpečnostného aparátu na Slovensku v rokoch 1945 – 1948, so zameraním na VII. odbor Povereníctva vnútra. Autor analyzuje vznik, organizačný vývoj a fungovanie tohto úradu, ktorý bol už od roku 1945 pod kontrolou komunistickej strany a slúžil ako kľúčový nástroj v politickom zápase o získanie mocenského monopolu. Publikácia sa zaoberá metódami práce s agentúrou, konštruovaním tzv. ilegálnych skupín a ich zneužívaním na politické ciele, vrátane prípravy tzv. jesennej krízy v roku 1947. Osobitná pozornosť je venovaná úlohe VII. odboru pri komunistickom prevrate vo februári 1948. Kniha ponúka detailný pohľad na fungovanie významnej inštitúcie obdobia ľudovej demokracie, ako aj na motivácie a myslenie jej príslušníkov v kontexte dobového diania.

Publikácia predstavuje piaty zväzok dlhodobého projektu Historického ústavu SAV Dejiny Slovenska v 20. storočí a venuje sa vývoju Československa v povojnovom období. Je rozdelená na dve časti. Prvá časť s názvom Obmedzená demokracia (1945 – 1948) analyzuje situáciu bezprostredne po druhej svetovej vojne, keď sa Československo ocitlo v sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, čo zásadne ovplyvnilo politický a spoločenský vývoj na Slovensku. Druhá časť, Od februára 1948 do konca 50. rokov, sa zameriava na obdobie po komunistickom prevrate v roku 1948, nastolenie monopolu moci Komunistickej strany a budovanie totalitného režimu. Publikácia poukazuje na začlenenie Československa do sovietskeho mocenského bloku a odhaľuje mechanizmy fungovania komunistickej diktatúry, v ktorej Národný front slúžil len ako formálna fasáda politického systému.

Premena územia za novomestskými hradbami z pôvodnej zvlnen ej krajiny na predmestskú obec a neskôr na mesto bola úzko spätá so zbúraním pražského opevnenia v 70. rokoch 19. storočia. Blízkosť Prahy podporila rýchly rozvoj obytnej zástavby, ktorú na rozdiel od iných častí mesta nenarušila železnica ani priemyselná výroba. Hoci sa pôvodný ráz krajiny zachoval len minimálne, jeho stopy sú dodnes čitateľné v historických mapách, plánoch a názvoch verejných priestranstiev.

Historický atlas miest Českej republiky, zväzok č. 20, je zameraný na sliezske štatutárne mesto Opava. Mapuje historický a priestorový vývoj mesta od 16. storočia až po súčasnosť prostredníctvom reprodukcií historických máp a plánov, rekonštrukčných kartografických podkladov a 3D modelov krajiny. Textová časť dopĺňa kartografický materiál o odborný výklad a je obohatená o rozsiahly ikonografický materiál, ktorý komplexne približuje vývoj urbanistickej štruktúry a historickej podoby mesta.

Matej Korvín patrí medzi najvýznamnejších stredovekých uhorských panovníkov. Predkladaná publikácia sa zameriava na obdobie rokov 1458 – 1471, ktoré predstavuje približne prvú tretinu jeho panovania a zároveň kľúčovú etapu formovania medzinárodného postavenia Uhorského kráľovstva. Pozornosť je venovaná najmä zahraničnopolitickým aktivitám panovníka, jeho pôsobeniu v stredoeurópskom priestore a prevereniu jeho politického potenciálu v kontexte dobovej medzinárodnej politiky. Okrem chronologického výkladu práca rozvíja aj tematickú rovinu, zameranú na vybrané aspekty fungovania diplomacie v 15. storočí v súvislosti s politickými a diplomatickými aktivitami Mateja Korvína.

Kniha sa zaoberá Pohraničnou strážou ako jednou zo zložiek bezpečnostného aparátu Československa po februári 1948, systémom ochrany hraníc s Nemeckou spolkovou republikou a Rakúskom v prvej polovici 50. rokov 20. storočia, ako aj pokusmi o ich prekročenie. Téma je spracovaná na príklade dvoch jednotiek – 5. chebskej pohraničnej brigády, ktorá strážila časť hranice s Nemeckou spolkovou republikou, a 4. znojemskej pohraničnej brigády, zabezpečujúcej úsek hranice s Rakúskom. Cieľom je poukázať na spoločné, ale aj odlišné prvky v systéme ochrany hraníc oboch brigád. Publikácia opisuje vývoj ochrany štátnej hranice od februára 1948 do roku 1950 a podrobne sa venuje systému zavedenému začiatkom roku 1951, ktorý s určitými úpravami fungoval až do pádu komunistického režimu v roku 1989. Charakterizuje vývoj štruktúry a organizácie uvedených brigád, jednotlivé nariadenia postupne vydávané ministerstvom vnútra, ktoré výrazne obmedzovali život obyvateľov pohraničných pásiem, ako aj prijaté ženijno-technické opatrenia. Záverečná časť sa zameriava na pokusy o prekročenie štátnej hranice vrátane charakteristiky zadržaných osôb, ich veku, povolania a dôvodov, ktoré ich k pokusu o útek viedli.

Devätnásť štúdií sa venuje problematike meštianskosti a občianskosti na Slovensku z pohľadu historiografie, právnej vedy, filozofie, sociológie, etnografie a literárnej vedy. Jednotlivé príspevky analyzujú úlohu meštianskych vrstiev v agrárnej spoločnosti, kontext sídelného vývoja, premeny elít, politické myslenie, chápanie právneho štátu i volebné správanie obyvateľstva. Literárnovedné štúdie sa zameriavajú na topos mesta a spoločenský život mešťanov, pričom pozornosť sústreďujú na vybrané znakové systémy danej doby. Kultúrno-antropologická časť publikácie (venovaná Židom, ženám, obrazu vyšších vrstiev vo folklóre a ústnej tradícii v rodinách inteligencie) poukazuje na pluralitu rovín, prvkov a kódov materiálnej i duchovnej kultúry meštianskych zoskupení. Príspevky o bývaní a kultúre odievania zdôrazňujú, že Slovensko sa nevyčleňovalo zo stredoeurópskeho kontextu. Spolky ako významné inštitúcie meštianskeho a občianskeho života sú predmetom štúdií zameraných na ženské, branné, telocvičné a športové dobrovoľné združenia.

Historiograficky aj čitateľsky stále aktuálna a príťažlivá téma československých légií je predmetom kolektívnej monografie, na ktorej sa podieľalo dvadsaťšesť slovenských a zahraničných historikov. Autori prezentujú pôsobenie československého zahraničného vojska so zreteľom na jeho slovenský aspekt, a to predovšetkým prostredníctvom individuálnych príbehov vybraných osobností a regionálnych súvislostí. Pozornosť venujú aj účasti legionárov v bojoch na Slovensku v roku 1919, ich pôsobeniu v období prvej Československej republiky, ako aj v druhom domácom a zahraničnom československom odboji. Osobitná časť monografie je venovaná osobnosti M. R. Štefánika. Jednotlivé štúdie sa zaoberajú zahraničným kontextom jeho pôsobenia, kolektívnou pamäťou československých légií, ich reflexiou v umeleckej tvorbe medzivojnového obdobia, ako aj odrazom Štefánikovho kultu v legionárskej tradícii a pietnej komemorácii. Nechýba ani presah jeho osobnosti do didaktickej a muzeologickej roviny. Publikáciu dopĺňa obrazová príloha, výberový menný a miestny register, pričom viaceré štúdie sú obohatené o portrétové a skupinové fotografie. Tematická rôznorodosť tohto súboru štúdií vytvára podnetnú mozaiku existencie a odkazu jedinečného fenoménu novodobých dejín, ktorým československé légie nepochybne sú.

Rok 1938. Krvavým jesenným obdobím znelo rekviem za posledný ostrovček demokracie v strednej Európe. V českom a moravskom pohraničí vzplanul oheň vojny. Vojny o to ničivejšej, že proti sebe stáli Čechoslováci. Na jednej strane státisíce nemeckých, spravidla fanatických stúpencov Adolfa Hitlera a Konrada Henleina, podporovaných nacistickým Nemeckom. Na strane druhej Česi a s nimi napríklad aj – čo sa neuvádza vždy – tisíce nemeckých odporcov nacizmu. Boli odhodlaní. Boli statoční. Bojovali. Odmietali kapituláciu. Napriek tomu mali byť čoskoro obetovaní. Politikmi, ktorým mnohí z nich toľko verili. Zabudnuté osudy. Zabudnutí ľudia. Dramatické udalosti na začiatku Veľkého stmievania využilo potom ešte aj Beckovské Poľsko. Jeho vojaci vpadli, hneď za vojakmi nemeckého Wehrmachtu, do Československa. Aby si ešte z padlej a poníženej krajiny včas stihli odkrojiť čo najväčší kus Sliezska. Vojna, ktorá sa rozhorela už rok predtým, než sa začala druhá svetová vojna, mala svoje obete, svojich padlých.