Knihy

Zborník 44 vedeckých statí a štúdií je venovaný životnému jubileu Jaroslava Valenta, popredného českého historika dejín strednej a východnej Európy, najmä dejín Poľska a česko-, respektíve československo-poľských vzťahov v 20. storočí. Autori jednotlivých príspevkov, venovaných niektorým závažným problémom 19. a najmä 20. storočia, sú popri českých a slovenských historikoch aj významní bádatelia z radov poľských, amerických a nemeckých historikov.

Publikácia mapuje vzťahy Nemcov a Čechov na území Čiech a Moravy a je doplnená o fotografie i dobové tlačoviny.

Dejiny ľavého politického extrému sa pred rokom 1990 zredukovali na dejiny KSČ, resp. dejiny komunistického a robotníckeho hnutia. Pod týmto titulom sa tiež ako celok sprofanovali. Táto téma si znovu našla svojich autorov, ktorí sa jej venujú systematicky, hľadajú adekvátne metódy, stanovujú si výskumné priority a vytvárajú širší publikačný priestor.

Publikácia Mesto a vojna v 20. storočí, ktorú zostavili Christoph Cornelissen, Martin Pekár a Josef Petrbok, skúma vzťah medzi vojnovými konfliktami a mestským prostredím v 20. storočí. Autori sa zameriavajú na to, ako vojny ovplyvnili infraštruktúru, spoločenské štruktúry a každodenný život obyvateľov miest v rôznych historických kontextoch. Kniha prináša interdisciplinárny pohľad historikov a odborníkov na urbanizmus, pričom analyzuje dôsledky vojenských konfliktov na mestský priestor, jeho devastáciu, rekonštrukciu a transformáciu. Publikácia je cenným príspevkom k pochopeniu prepojenia medzi vojnou a mestským vývojom v minulom storočí.

Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie venovanej 75-výročiu hladomoru v Ukrajine pri ktorom zahynuli milióny ľudí. Jednotlivé príspevky sú uverejnené v slovenskom i v ukrajinskom jazyku.

Táto práca vyšla prvýkrát v roku 1949 v Londýne pod názvom The Making of Central and Eastern Europe a autor sa v nej zaoberá kultúrno-politickým zrodom priestoru nazývaného stredná a východná Európa v 10. a 11. storočí. Nadväzuje v nej na svoju prvú veľkú monografiu Les Slaves, Byzance et Rome au IXe siecle (Slovania, Byzancia a Rím v 9. storočí, Paríž 1926). Práve v ranom stredoveku, keď sa formoval český přemyslovský a poľský piastovský štát, mohla podľa Dvorníka v strednej Európe vzniknúť silná slovanská mocnosť, ktorá by sa stala protiváhou ríše rímskej budovanej Nemcami. Východiskom Dvorníkovho pohľadu však nie sú dejiny jednotlivých (neskôr národných) štátov, ale základné kultúrne konštanty – Rím, Byzancia, slovanský a germánsky prvok –, ktoré vo vzájomnom napätí zohrali ústrednú úlohu pri utváraní daných štátno-politických celkov. Dvorník zhromaždil a utriedil neuveriteľné množstvo historického materiálu týkajúceho sa cirkevného a politického vývoja Nemcov, Poliakov, Čechov, Maďarov, Rusov, Bulharov a ďalších národov, ktorý nám v knihe predkladá vo veľkolepej syntéze. Čitateľovi, zvyknutému zvyčajne na etnocentrické poňatie histórie, umožňuje nahliadnuť do vlastných dejín v oveľa širších kultúrnych, politických a geografických súvislostiach. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.

Armádny umelecký súbor Víta Nejedlého či Ústredná hudba ČSLA patrili medzi najznámejšie múzické inštitúcie socialistickej armády. Týmito a mnohými ďalšími vojenskými umeleckými telesami prešla plejáda umeleckých osobností od tých najpopulárnejších až po verejnosti neznámych, a ich programy videli a počuli milióny divákov doma aj v zahraničí. Prečo kládla socialistická armáda taký dôraz na existenciu vlastných hudieb, divadiel a umeleckých súborov? A ako sa sovietske vzory typu Alexandrovho súboru piesní a tancov darilo prenášať do stredoeurópskej praxe? Kniha Něžné zbraně skúma trvalé napätie v práci vojenských múzických inštitúcií medzi politickou mocou, vojenskou organizáciou a umeleckou slobodou, ako aj ich premenlivú podobu v rôznych vývojových fázach komunistického režimu a studenej vojny v období od 40. do 90. rokov 20. storočia. Československý prípad kniha zasadzuje do porovnávacej stredoeurópskej perspektívy so susedným Poľskom a východným Nemeckom.

Publikácia sa zaoberá dejinami individuálneho i kolektívneho násilia počas prvej svetovej vojny a bezprostredne po jej skočení v zázemí českých krajín, Rakúska a južného Tirolska.

Publikácia pomenúva a rieši kľúčové problémy vývoja evanjelickej časti spoločnosti v Uhorsku v 18. storočí, najmä so zreteľom na vzťah štátu k nej. Autorka syntézu rozširuje aj na všeobecný uhorský a stredoeurópsky kontext. Práca sa však systematicky dostáva i k drobnému duchovenstvu a obyčajnému človeku, čím demonštruje naliehavosť vytýčených problémov tak z hľadiska štátu, ako aj bežného človeka.

Autor podrobne skúma život a umenie Veľkej Moravy od obdobia veľkej slovanskej migrácie (450 – 550 n. l.) až po anexiu územia Českým kráľovstvom v roku 973. Kniha obsahuje bohaté ilustrácie a poskytuje hlboký pohľad na archeologické nálezy, umenie a každodenný život v tomto historickom období. Publikácia je cenným zdrojom pre historikov a záujemcov o dejiny strednej Európy. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.