Knihy

Českí a slovenskí sociológovia sa v máji roku 2004 zišli v pražskej vile Lanna na spoločnej trojdňovej konferencii nazvanej Česko-slovenské sociologické dni. Rokovanie prebiehalo v jednotlivých sekciách, v ktorých spravidla predniesli svoje príspevky referenti z oboch krajín. Predložený zborník ponúka pohľad na bohatý konferenčný program, pretože, tak ako vlastné stretnutie, zahŕňa príspevky z mnohých oblastí záujmu súčasnej sociológie. Vďaka svojej tematickej pestrosti je cennou výpoveďou o šírke a vážnosti tohto záujmu.

Profesor Detlef Brandes, uznávaný nemecký historik špecializujúci sa okrem iného na česko-nemecké vzťahy v 20. storočí, vo svojej práci podáva komplexné dejiny Protektorátu Čechy a Morava. Na základe dôkladného štúdia českých aj nemeckých prameňov prináša faktograficky bohatú syntézu nemeckej okupačnej politiky, českej kolaborácie a odboja, ako aj všetkých oblastí verejného života v Čechách a na Morave v rokoch 1939 – 1945. Autor pristupuje k explicitným hodnoteniam s vedeckou zdržanlivosťou. Monografický charakter diela spolu so šírkou a hĺbkou spracovania nemá obdobu v českej ani nemeckej historiografii. Vďaka svojej mimoriadnej objektivite je práca vysoko cenená českými i nemeckými historikmi a dodnes zostáva základným a neprekonaným dielom k danej problematike.

Publikácia ponúka ucelený pohľad na proces dekolonizácie v rokoch po druhej svetovej vojne. Autor sleduje snahy krajín Ázie a Afriky o získanie nezávislosti a analyzuje, prečo nadobudnutá sloboda často neviedla k očakávanému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, politickej stabilite ani k posilneniu občianskej spoločnosti. Text sa venuje aj negatívnym dôsledkom koloniálnej minulosti – chudobe, náboženským a etnickým konfliktom či separatistickým hnutiam – a upozorňuje na destabilizačný vplyv studenej vojny na vývoj mnohých novovzniknutých štátov.

V historicky veľmi krátkom čase, sto rokov, niekoľko generácií Slovákov muselo riešiť a rozhodovať o veciach, ktoré iné veľké európske krajiny riešili prinajmenšom vyše dvesto rokov. A tu pramení aj hlavná príčina nášho povestného „zaostávania a večného dobiehania“, ktoré v podstate trvá dodnes a nikdy sa neskončí.

Publikácia ponúka komplexnú a podnetnú analýzu duchovných, politických a kultúrnych aspektov ikonoklazmu v Byzantskej ríši. Ikony nepredstavuje len ako náboženské predmety či výtvarné diela, ale ako nositeľky symbolického myslenia a výrazové prostriedky hlbokých teologických a ideologických sporov medzi ikonodulizmom a ikonoklazmom. Tieto prúdy autor zasadzuje do širšieho rámca politických konfliktov, vzťahu k antickému dedičstvu a dogmatických zápasov v cirkvi. Dielo je založené na precíznom rozbore koncilov, teologických a filozofických textov i historických súvislostí a citlivo prepája byzantskú tradíciu s modernými interpretačnými prístupmi. Výsledkom je hodnotný príspevok k byzantológii a dejinám kresťanského umenia, ktorý zároveň prináša zamyslenie nad významom symbolov pri formovaní kultúrnej identity a spoločenského vedomia.

V priebehu 13. storočia prešla Bratislava vývojom, na konci ktorého nachádzame stredoveké výsadné mesto vystavané „z kameňa“ a predovšetkým z „ľudí“ – mešťanov.

Autor monografie sa v jednotlivých kapitolách sústreďuje na pôsobenie výhradne československých, resp. slovenských vojenských stavovských, občianskych polovojenských a telovýchovných organizácií branného charakteru, ako aj na riešenie otázok súvisiacich s brannou výchovou obyvateľstva v medzivojnovom Československu.

Publikácia sa venuje obdobiu, v ktorom vznikali kľúčové ideologické a organizačné princípy komunistického hnutia. V centre pozornosti autora stojí politická doktrína ruských boľševikov. Sleduje jej vývoj od vzniku na okraji ruského politického života až po jej ideologické a politické presadenie na pôde revolučne orientovanej medzinárodnej organizácie – Tretej (komunistickej) internacionály – po prvej svetovej vojne.

Autor v publikácii sumarizuje poznatky o najvýznamnejších bitkách, ktoré sa natrvalo zapísali do vojenských dejín Slovenska, a to od príchodu Slovanov na naše územie a vzniku Samovej ríše do konca protihabsburského povstania Františka II. Rákociho, resp. do vzniku stálej armády roku 1715. Popritom venuje pozornosť aj tým vojenským udalostiam, ktoré sa síce odohrali mimo územia dnešného Slovenska, ale zásadným spôsobom ovplyvnili chod našich dejín.

Historiografia 20. storočia dávala prednosť štrukturálnym dejinám a väčšiu pozornosť venovala skupinám než jednotlivcom. V súčasnosti sme svedkami renesancie biografického žánru a historici sa usilujú zaľudniť dejiny.