Z dějin české každodennosti

Z dějin české každodennosti
Život v 19. století

Lenderová Milena - Jiránek Tomáš - Macková Marie

Vydavateľstvo

Karolinum

Jazyk

slovenčina

Počet strán

472

Rok vydania

2017

Hmotnosť

789,00g

Formát

150x210

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9788024635101

Text približuje „dlhé“ 19. storočie nielen ako obdobie formovania modernej občianskej spoločnosti, politických štruktúr a medzinárodných konfliktov, ale predovšetkým ako čas každodenného života ľudí. Poukazuje ...na to, že bez ohľadu na politické pomery ľudia jedli, bývali, obliekali sa, zakladali rodiny, vychovávali deti a prežívali bežné životné situácie. Osobitnú pozornosť venuje novým javom, ako je rozmach čítania, cestovania, zábavy či športu, ako aj rastúcemu dôrazu na osobnú a verejnú hygienu. Na základe širokého spektra prameňov – denníkov, pamätí, korešpondencie, účtov, odbornej literatúry i dobovej tlače a obrazových materiálov – autori ukazujú, že ľudia 19. storočia sa vo svojich každodenných potrebách a skúsenostiach od dnešných ľudí zásadne nelíšili.

Čítať viac...
18,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť späť do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možné použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.**

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícií, aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického, ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúcim z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko-politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.

Pod heslom integrity

Pod heslom integrity

Slovensko-maďarské vzťahy sa postupne od 19. storočia stali jedným z najčastejšie tematizovaných problémov v novodobom slovenskom politickom diskurze. Následkom zániku rakúsko-uhorskej monarchie a vznikom Československej republiky došlo k vymedzeniu Slovenska ako územno-právnej jednotky na politickej mape Európy. Tento fakt potvrdili zmluvy, ktoré vzišli z rokovaní Parížskej mierovej konferencie v rokoch 1919 – 1920. Rok 1918 predstavuje významný historický medzník v dejinách regiónu, následkom ktorého dochádza ku kanonizácii Slovenska v geopolitickom zmysle – ako územia medzi Tatrami a Dunajom, ktoré malo zároveň predstavovať etnický priestor Slovákov. Došlo k zásadným spoločenským, hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, ktoré v symbolickom jazyku charakterizuje pretvorenie dovtedy zaužívaných pomenovaní pre severné územia Uhorska – tzv. Hornej zeme (Felvidék) alebo Horniakov (Felföld) – na Slovensko. Napriek tomu, že spomenuté termíny nie sú historicky totožné so súčasným územím Slovenska a ani Slovensko nebolo a ani nie je len etnickým územím Slovákov, práve tieto názory sa začali v medzivojnovom období presadzovať. Fakt, že Slovensko v súčasnom zmysle slova „vzniklo“ v procese zániku štruktúr historického Uhorska, do veľkej miery zapríčinilo, že narástol význam problematiky slovensko-maďarských vzťahov. Nešlo o novú tému. Získala však na celospoločenskom význame. Netolerantná politika voči národnostiam v období dualizmu predstavovala jeden z významných argumentov československej strany legitimizujúci rozchod s monarchiou.

Obsah

Pozvání do předminulého věku   Milena Lenderová, Marie Macková

 

Kulisy každodennosti: svět, který je kolem

Obchody a nákupy   Milena Lenderová

     Trhy, krámy, obchody

    „Nákupní koš“ 19. věku

     Reklama

     Prostředky reklamy

     Výstavy

 

Domov, teplo, světlo   Milena Lenderová

     Místo k bydlení

    Možnosti bydlení: dům, byt, podnájem

    Dělnická obydlí

     Vlastní či rodinný dům

    Podnájem

     Byt a jeho části

     Vybavení obytných místností

     Světlo a teplo

 

Čistota a zdraví   Milena Lenderová

     Osobní hygiena

     Pěstování krásy

     Hygiena v bytě

     Praní prádla

     Komunální hygiena

     Zdraví

 

Oblékání a oděvní móda   Milena Lenderová

     Oděv jako ukazatel příslušnosti k sociální vrstvě

     Oděv jako výraz politických sympatií a emancipace

     Oděv a profese

     Oděv a sociální komunikace, oděv a ideál krásy

     Oděv v zajetí vědy a techniky

     Móda a zdraví

     Dětský oděv

 

Lidé kolem stolu   Milena Lenderová

     Konec hranic konzumace

     Co lidé jedli

     Nápoje

     Rizika stravování

     Frekvence, názvy a složení denních jídel

     Stolování

     Kuchařské knihy

     Společné stravování – hostince a hospody

 

Způsoby každodennosti: svět, který se žije

Rodina našich předků   Milena Lenderová

     Rituály kolem svatby

     Sňatečnost

     První dny po svatbě

     Rodina

     Sexualita

     Emoce v rodinně

 

Od kolébky k pubertě   Milena Lenderová

     Kojenecký věk

     Dítě v rodině

     Dětský svět

 

Vzdělání a škola   Milena Lenderová

    Od sociální k vzdělávací funkci předškolních zařízení

    Elementární vzdělání všem

     Střední školství

    Specifické problémy dívčího vzdělání

     Vznik odborného a učňovského školství

 

Život v armádě   Tomáš Jiránek

     Nábor do armády

     Odvod

     Nástup do armády

     Výcvik

     Ubytování vojáků

     Stravování a další zabezpečení vojáků

     Vojenská spravedlnost

     Zdravotní péče

     Vojenský jazyk

 

Stáří a smrt   Milena Lenderová

     Stáří

     Smrt

     Souboj smrti a lékářů

     Pohřbívání

     Pohřeb žehem

     Hřbitovy

 

Objev volného času   Milena Lenderová

     Dlouhé dějiny času lidí

     Čas k práci, čas k odpočinku

     Od vakací k prázdninám

     Od letního sídla k letnímu bytu

 

Svátky a slavnosti   Milena Lenderová, Marie Macková

     Církevní festivity veřejného prostoru

     Církevní festivity soukromého prostoru

     Světské festivity veřejného prostoru

     Světské festivity soukromého prostoru

 

Život společenský: návštevy, salóny, spolky   Milena Lenderová, Marie Macková

     Vzájemné návštěvy

     Salony

     Spolky

     Rozmach spolků

    Typologie spolků

 

Čtenáři a četba   Milena Lenderová

     Čtenáři

    Sociální kontext četby

     Kniha jako zboží. Nakladatelství a knihkupectví

     Knihy všem

    Čtenářky

     Dítě jako čtenář

 

Cvičenci a sportsmeni Tomáš Jiránek, Milena Lenderová

    Turistika

    Cyklistika

    Bruslení

     Lyžování

     Kopaná

     Počátky organizované tělovýchovy

     České tělovýchovné a sportovní organizace

     Ženská tělovýchova a sport

 

Cestování   Milena Lenderová

     Dopravní cesty

     Dopravní prostředky

     Dopravní instituce

     Vybavení na cestu

     Stravování a nocování na cestách

     Cesty za zdravím

 

Hledání kulturních dějin   Milena Lenderová

     Pojem kultura

     Dlouhá cesta k historii, v které zůstal člověk

    Historická antropologie

    Alltagsgeschichte, histoire du quotidien, po česku dějiny každodennosti či dějiny všedního dne

    Historická demografie – vykročení k dějinám mentalit

     Nové čtení pramene

     Co s dějinami každodennosti v Čechách?

 

Závěr

 

Obrazová příloha

Prameny a literatura

Jmenný rejstřík