Československá zahraničná politika 1945 – 1992
(vybrané udalosti a fakty v dátumoch)

Petruf Pavol

Vydavateľstvo

Prodama

Jazyk

slovenčina

Počet strán

541

Rok vydania

2007

Hmotnosť

918,00g

Formát

165x245

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9788096978205

Autor chronologickej príručky vychádzal pri jej príprave z praxou overeného poznatku, že základné historické dáta samé osebe síce nemajú rozhodujúci význam pre poznanie minulosti, ale ...sú jeho nevyhnutným predpokladom. Navyše umožňujú poukázať na tie stránky minulého vývoja – v tomto prípade československej zahraničnej politiky v rokoch 1945 – 1992, ktoré v prácach zovšeobecňujúceho rázu (ale i v učebniciach dejepisu určených pre rozličné typy škôl) chýbajú, lebo ich štruktúra je nevyhnutne iná než vecné členenie a obsahová náplň chronologického prehľadu. Zatiaľ čo v syntetických prácach sa v korelácii so spracúvanou témou kladie dôraz na primeraný výber nosných faktov a čo najúplnejší popis súvislostí medzi nimi, cieľom publikácií zaoberajúcich sa „dejinami v dátumoch“ je priniesť čo najväčšie množstvo relevantných historických dát bez toho, aby sa pri každom uvedenom údaji obligátne poukazovalo na s ním spojené špecifické súvislosti.

Čítať viac...
9,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Úvod 

 

Skratky názvov krajín a iné použité skratky 

 

Stručný prehľad vybraných udalostí a aktivít zahraničnej politiky Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Česko-slovenskej federatívnej republiky a Českej a Slovenskej federatívnej republiky a medzinárodný kontext jej vývoja v rokoch 1945 – 1992 

 

Prehľad vývojadiplomatických vzťahov a iných aktivít priamo súvisiacich s činnosťou Ministerstva zahraničných vecí Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Česko-slovenskej federatívnej republiky a Českej 
a Slovenskej federatívnej republiky 1945 – 1992 

 

Dvojstranné zmluvy, dohody, dohovory a iné zmluvné zahraničnopolitické akty Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Česko-slovenskej federatívnej republiky a Českej a Slovenskej federatívnej republiky 1945 – 1992 

 

Mnohostranné zmluvy, dohody, dohovory a iné zmluvné zahraničnopolitické akty, ktorých signatárom bola Československá republika, Československá socialistická republika, Československá federatívna republika a Česká a Slovenská federatívna republika 1945 – 1992 

 

Návštevy štátnych, straníckych a iných ústavných činiteľov a delegácií Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Česko-slovenskej federatívnej republiky a Českej a Slovenskej federatívnej republiky v zahraničí 1945 – 1992 

 

Návštevy cudzích štátnych, straníckych a iných ústavných činiteľov a delegácií v Československej republike, v Československej socialistickej republike, v Česko-slovenskej federatívnej republike a v Českej a Slovenskej federatívnej republike 1945 – 1992 

 

Prijatia cudzích štátnych, straníckych a iných ústavných činiteľov a delegácií prezidentmi Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Česko-slovenskej federatívnej republiky a Českej a Slovenskej federatívnej republiky 1945 – 1992

 

Prijatia cudzích štátnych, straníckych a iných ústavných a verejných činiteľov a delegácií predsedami vlád a inými ústavnými činiteľmi Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Česko-slovenskej federatívnej republiky a Českej a Slovenskej federatívnej republiky 1945 – 1992 

 

Zasadania, dokumenty a iné akty týkajúce sa vzťahov medzi Československou republikou, Československou socialistickou republikou, Česko-slovenskou federatívnou republikou a Českou a Slovenskou federatívnou republikou a Radou vzájomnej hospodárskej pomoci 1949 – 1991 

 

Zasadania, porady a iné akty týkajúce sa vzťahov medzi Československou republikou, Československou socialistickou republikou, Česko-slovenskou federatívnou republikou a Českou a Slovenskou federatívnou republikou a Varšavskou zmluvou 1955 – 1991 

 

Namiesto záveru 

 

Zoznam použitých prameňov a literatúry 

Menný register