V priebehu 13. storo?ia pre?la Bratislava v?vojom, na konci ktor?ho nach?dzame stredovek? v?sadn? mesto vystavan? ?z kame?a? a predov?etk?m z ??ud?? ? me??anov.
Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Monografia zobrazuje v?voj vojnov?ch udalost? na Slovensku v zornom uhle hospod?rskych a ?iasto?ne aj soci?lnych dej?n. Je zameran? osobitne na hodnotenie vojnov?ch ?k?d a rekon?trukciu v hospod?rstve, infra?trukt?re a zdravotn?ctve.
Hlavným cieľom publikácie je sprostredkovať svedectvo D. Lénarda o tábore Majdanek. Autor taktiež oboznamuje čitateľa so životopisným profilom D. Lénarda.
T?my, na ktor? sa autorka v publik?cii s?stre?uje, prin??aj? ve?k? mno?stvo najrozli?nej??ch ot?zok, na?rt?vaj? pr?stup ved?cich politikov ?SR, Slovenska, Ma?arska a Ruska k formovaniu zahrani?nej politiky, vr?tane vz?ahov, v mimoriadne zlo?itom obdob?. V situ?cii, ke? sa nacistick? ma?in?ria vyd?vala na pochod cez m?lo stabiln? a rozh?dan? Eur?pu, je mimoriadne zauj?mav? sledova? n?zory, motiv?ciu a konanie vl?dnucich kruhov jednotliv?ch kraj?n, ale i reakcie r?znych politick?ch str?n a zoskupen?. Kr?tka medzihra, za trvania diplomatick?ch vz?ahov medzi ?ud?ckou Bratislavou a komunistickou Moskvou, v obdob? pred za?iatkom druhej svetovej vojny, dlh? roky zatajovan?, ilustruje nielen politick? pokus pod dozorom Berl?na, ale aj vn?torn? korene dobov?ho slovensk?ho rusofilstva. Pozornos? si zasluhuj? zahrani?nopolitick? ?vahy reprezentantov r?zneho n?zorov?ho zamerania, ich protire?enia, predstavy, n?deje a sklamania. V?etky otvoren? ot?zky z obdobia vojny sa od roku 1945, v mierne modifikovanej podobe, znova dost?vali na diplomatick? sc?nu a podnecovali rozpory zainteresovan?ch ?t?tov. Pre mal? krajiny strednej a juhov?chodnej Eur?py, ktor? sa napokon ocitli v podru?? Sovietskeho zv?zu, ovl?dan?ho J. V. Stalinom, za?ala dlh? a strastipln? cesta k vzdialenej vidine slobody.
Monografia pribli?uje za?iatky v?voja o?etrovate?sk?ho vzdel?vania v zahrani?? a u n?s, pri?om podrobne mapuje proces vzniku a utv?rania o?etrovate?sk?ch ?k?l na Slovensku, realiz?ciu r?znych foriem odbornej pr?pravy o?etrovateliek a p?rodn?ch asistentiek. Autorky na z?klade ?t?dia arch?vnych materi?lov pribli?uj? ?innos? p?rodn?ch bab?c a o?etrovateliek v ?stavnej a ambulantnej starostlivosti, ale aj priamo v ter?ne. Poukazuj? na ich pr?nos v starostlivosti o zdravie det? a matiek, ale aj ?al??ch vrstiev obyvate?stva.
Publik?cia sa zaober? hranicami, ktor? sa vyt??ili v Eur?pe po 1. svetovej vojne a po?as nasleduj?cich dvoch desa?ro?? sa stali v?znamn?m faktorom ovplyv?uj?cim politick? a hospod?rsky v?voj kontinentu. Autorsk? kolekt?v sa zameriava sa na ideologick? koncepcie pou?it? pri vyty?ovan? hran?c ?esko-slovensk?ho ?t?tu a venuje pozornos? predov?etk?m ideologick?m transferom medzi eur?pskymi krajinami v medzivojnovom obdob? a ich dosahom na vn?tropolitick? v?voj v ?eskoslovensku a na Slovensku. Z?rove? si v??ma zd?vodnenie ideovej podstaty samostatn?ho slovensk?ho ?t?tu vo vzdel?vacom procese v rokoch 1939 ? 1945. Kniha potvrdzuje skuto?nos?, ?e ideologick? koncepty mali do ve?kej miery schopnos? prekon?va? nov? ?t?tne hranice ustanoven? v Eur?pe po roku 1918. Rovnako v?ak poukazuje, ?e ideol?gie sa st?vali neraz i bari?rami, ktor? neovplyv?ovali iba politick? dianie, ale ?astokr?t dok?zali zabrzdi? i zdanlivo nepolitick? projekty, medzi ktor? patrilo napr. budovanie ve?kej kapit?lovej banky na slovenskej p?de.
Autori v publik?cii pribli?uj? r?zne fenom?ny v?voja regi?nu Orava i jeho obyvate?stva od stredoveku a? po polovicu 20. storo?ia.
Autor v publik?cii sk?ma niektor? aspekty slovensk?ho historick?ho pohybu a ich reflexiu v historiografii i v laickom historickom povedom? v predch?dzaj?cich dvoch storo?iach. Taktie? sa s?stre?uje na politiku a niektor? politick? osobnosti v prvom demokratickom re?ime, teda v prvej ?eskoslovenskej republike.
Bratislavsk? kapitula pri D?me sv. Martina bola v stredovekom Uhorsku d?le?it?m cirkevn?m, ale aj intelektu?lnym strediskom, so ?kolou podliehaj?cou rektorovi a s vlastnou kni?nicou. Pritom jej ?lenovia ? prepo?ti a kanonici ? v?aka univerzitn?m ?t?di?m, praxi z?skanej v kancel?rii arcibiskupa alebo v R?mskej k?rii poskytovali panovn?kom odborn? z?zemie pri spravovan? kr??ovstva. Dejiny kapituly s? tak z?rove? dejinami konkr?tnych os?b, ktor? na jednej strane plnili sakr?lne funkcie vypl?vaj?ce z ich ?radu, na druhej strane sa z titulu svojho diplomatick?ho poverenia suver?nne pohybovali v p?pe?skej k?rii alebo na dvoroch panovn?kov. Kr??ovi nielen?e sprostredkovali sob??, mierov? rokovania, ale niektor? z nich mu vo funkcii dvorsk?ho lek?ra predpisovali vhodn? medic?nu a prostriedky ?ivotospr?vy.
Historiografia 20. storo?ia d?vala prednos? ?truktur?lnym dejin?m a v???iu pozornos? venovala skupin?m ne? jednotlivcom. V s??asnosti sme svedkami renesancie biografick?ho ??nru a historici sa usiluj? za?udni? dejiny.
Idea moderniz?cie je v slovenskej sociol?gii relat?vne nov?. Objavila sa po roku 1989, v ?ase ke? vo svetovej sociol?gii nastupovala u? druh? vlna moderniza?n?ch te?ri?. Po?as 90. rokov 20. storo?ia patrila t?ma moderniz?cie k najfrekventovanej??m n?metom v slovenskej sociol?gii a z ?asov?ho h?adiska m??eme pr?ce slovensk?ch sociol?gov zaradi? do druhej vlny moderniza?n?ch te?ri?. Preto je zauj?mav? sledova? ako slovensk? sociol?gia nadviazala na existuj?ci stav poznania v tejto oblasti.