Knihy

Publikácia skúma históriu židovskej komunity v Austrálii od jej počiatkov až po súčasnosť. Autorka detailne mapuje osudy židovských osadníkov, ktorí prišli do Austrálie ako prví trestanci, a sleduje ich vývoj cez rôzne vlny imigrácie, vrátane utečencov pred nacizmom, preživších holokaust a neskorších prisťahovalcov z Maďarska, Sovietskeho zväzu a Južnej Afriky. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave. Vlastnoručný podpis autorky

Publikácia prináša príbeh plánovaného hospodárstva v Československu v období po skončení druhej svetovej vojny, s jeho reformami i vplyvmi na slovenskú ekonomiku.

Elektrifikácia bola hnacím motorom slovenského hospodárstva v období 1938 – 1948 a ovplyvnila progresívne zmeny vo všetkých sférach života spoločnosti.

Publikácia, ktorá vznikla ako kombinácia vedeckej monografie a odbornej slovníkovej príručky, je výsledkom dlhoročného výskumu, systematického zhromažďovania a spracovania rozsiahleho množstva archívnych dokumentov, prevažne vojenského charakteru. Prináša krátke biografické profily viac než tisícky vojenských a civilných osôb, ktoré počas aktívnej služby v rokoch 1918 – 1992 nosili vojenskú hodnosť československého generála. Súčasťou knihy je aj rekonštrukcia vývoja armádnej elity Československa, analyzovaná v rámci jednotlivých historických etáp spoločného štátu. Analýza kladie dôraz na určujúce faktory, sprievodné javy a širšie súvislosti formovania generálskeho zboru. Publikáciu dopĺňajú rozsiahle prílohy — zoznamy, schémy, grafy a skeny vybraných archiválií — ktoré uľahčujú orientáciu a plasticky dokresľujú mnohé zo skúmaných javov.

Pri pohľade na slovenské dejiny 19. a 20. storočia dominuje presvedčenie o výrazných personálnych, inštitucionálnych a sociálnych diskontinuitách, ktoré pravidelne postihovali úzku vrstvu "národných elít". Platnosť tejto hypotézy overujú autori/ky knihy na osudoch konkrétnych významných osobností a jednotlivých typologických skupín elít. Spochybňujú zakorenené predstavy o radikálnych kariérnych zlomoch, ktoré často neobstoja v konfrontácii s empirickými dátami.

Zborník prác historikov prednesených na sympóziu usporiadanom nemecko-českou a nemecko-slovenskou komisiou historikov v roku 1996

Publikácia sa venuje jednej z najdiskutovanejších tém medzivojnového obdobia – štátoprávnemu a verejnosprávnemu postaveniu Slovenska v prvej Československej republike, a to očami právnika a politika Emila Stodolu (1862 – 1945). Aj keď v historiografii nejde o neznámu tému, predsa len doteraz chýbal obsiahlejší rozbor jeho modelov, na tvorbu ktorých malo vplyv rodinné, náboženské, vzdelávacie, pracovné a kultúrno-spoločenské prostredie. Monografia prináša plastický obraz o Stodolových koncepciách samosprávy, cez inšpirácie v zahraničných modeloch, presadzovanie na straníckom fóre a reakcie politických, vedeckých, či kultúrnych činiteľov doma i v zahraničí. Osobitné miesto je venované Stodolovmu prístupu k ľudáckemu autonomizmu, voči ktorému ako presvedčený demokrat zastával kritické stanovisko.

Publikácia sa zaoberá zásadnými zmenami v živote evanjelikov augsburského vyznania na území Slovenska po skončení prvej svetovej vojny a vzniku Československej republiky. Kľúčovým momentom tohto obdobia bolo konštituovanie samostatnej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v roku 1919, ktoré znamenalo začiatok novej etapy jej historického vývoja. Dielo analyzuje predpoklady vzniku tejto cirkevnej samostatnosti, jej priebeh i následné možnosti rozvoja v kontexte nových politických a spoločenských podmienok. Opiera sa pritom o princíp kontinuity historického vývoja a dedičstva reformačného hnutia, pričom osobitnú pozornosť venuje tým vývojovým tendenciám, ktoré boli najvýraznejšie ovplyvnené povojnovými zmenami. Publikácia zároveň mapuje vnútornú organizáciu cirkvi, jej správu, národnostné otázky a vývoj evanjelického školstva. Osobitne sa zameriava na formovanie vzťahu cirkvi k štátu, jej postavenie v rámci ideovej koncepcie nového štátu, ako aj na slovensko-české vzťahy v cirkevnom prostredí a jej miesto v politickom živote Slovenska v medzivojnovom období.

Publikácia pomenúva a rieši kľúčové problémy vývoja evanjelickej časti spoločnosti v Uhorsku v 18. storočí, najmä so zreteľom na vzťah štátu k nej. Autorka syntézu rozširuje aj na všeobecný uhorský a stredoeurópsky kontext. Práca sa však systematicky dostáva i k drobnému duchovenstvu a obyčajnému človeku, čím demonštruje naliehavosť vytýčených problémov tak z hľadiska štátu, ako aj bežného človeka.

Predkladaný súbor štúdií predstavuje časť textových materiálov spracovaných v rámci viacerých projektov, ktoré skúmajú a porovnávajú lokálnu identitu a podoby medzietnických vzťahov v realite Slovenskej republiky s realitou života slovenskej menšiny na Zakarpatskej Ukrajine, v juhoslovanskej Vojvodine, rumunskom Bihore a v prostredí slovenskej menšiny žijúcej na území severného Maďarska.