Emil Stodola a samospráva Slovenska (1918 – 1938)

Emil Stodola a samospráva Slovenska (1918 – 1938)
Alternatíva k ľudáckemu autonomizmu

Krajčír Lukáš

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina

Počet strán

360

Rok vydania

2022

Hmotnosť

726,00g

Formát

170x240

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

Historický ústav SAV

EAN

9788022419970

Publikácia sa venuje jednej z najdiskutovanejších tém medzivojnového obdobia – štátoprávnemu a verejnosprávnemu postaveniu Slovenska v prvej Československej republike, a to očami právnika a politika ...Emila Stodolu (1862 – 1945). Aj keď v historiografii nejde o neznámu tému, predsa len doposiaľ chýbal obsiahlejší rozbor jeho modelov, na tvorbu ktorých malo vplyv rodinné, náboženské, vzdelávacie, pracovné a kultúrno-spoločenské prostredie. Monografia prináša plastický obraz o Stodolových koncepciách samosprávy, cez inšpirácie v zahraničných modeloch, presadzovanie na straníckom fóre a reakcie politických, vedeckých, či kultúrnych činiteľov doma i v zahraničí. Osobitné miesto je venované Stodolovmu prístupu k ľudáckemu autonomizmu, voči ktorému ako presvedčivý demokrat zastával kritické stanovisko.

Čítať viac...
14,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Úvod 

Východiská ideovej profilácie Stodolu a ich vplyv na koncepciu samosprávy

     Vplyv nemeckého, českého a evanjelického prostredia na samosprávne princípy 

     Skúsenosti z pôsobenia v mestskej a stoličnej samospráve 

     Predprevratové analýzy ako východiská k samospráve

 

Model Stodolovej občiansko-demokratickej samosprávy

     Ideové ukotvenie decentralizačných procesov 

     Poprevratová obhajoba historických žúp 

     Návrhy na reformy krajinského zriadenia v 20. a 30. rokoch 

     Otázka federatívnej koncepcie koncom 30. rokov

 

Paralely a Stodolove inšpirácie so zahraničnými formami samospráv

     Vzory v západoeurópskych štátoch 

     Inšpirácie v transatlantickom priestore 

     Limity modelov krajín južnej a juhovýchodnej Európy

 

Stodolov zápas o autonómiu pred národniarmi a širokou verejnosťou

     Obhajoba modelu samosprávy v národniarskych radoch v rokoch 1918 – 1929 

     Presadzovanie koncepcií samosprávy medzi národniarmi v 30. rokoch 

     Prednášky o župnom zriadení

 

Polemiky o Stodolovej koncepcii samosprávy

     Reflexie na stránkach tlačových orgánov politických strán 

     Záujem štátnych orgánov a nadstraníckych periodík 

     Pozornosť zahraničných a inorečových publicistov

 

Ľudácky autonomizmus v pozornosti Stodolu

     Autonómia ako problém spolupráce ľudákov a národniarov 

     Kritika ľudáckych koncepcií a politík 

     V sporoch o Deklaráciu slovenského národa

 

Záver 

Obrazová príloha 

Summary 

Pramene a literatúra 

Použité skratky 

Menný register 

O autorovi