Knihy

Publikácia Dejinné premeny 20. storočia je určená všetkým záujemcom o vedecké spracovanie najnovších dejín. Je úprimným prejavom úcty a vďaky, a zároveň darom profesorovi Pavlovi Petrufovi.

Autor publikácie sa zaoberá problematikou železničnej, cestnej, lodnej a leteckej dopravy na Slovensku v období 1938 – 1948. Autor sa venuje nielen rôznym formám dopravy, ale aj problematike organizácie a riadenia dopravy v tejto dobe.

Autori sa snažili zladiť pri spracovaní monografie popularizačné aj vedecké hľadisko, informovať čitateľa, ktorý sa zaujíma o minulosť svojho rodiska alebo bydliska, ale zároveň poskytnúť seriózne údaje historikom, ktorí sa zaoberajú celoslovenskou problematikou vývoja miest, politickými, hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi dejinami Slovenska.

Publikácia prináša príbeh plánovaného hospodárstva v Československu v období po skončení druhej svetovej vojny, s jeho reformami i vplyvmi na slovenskú ekonomiku.

Elektrifikácia bola hnacím motorom slovenského hospodárstva v období 1938 – 1948 a ovplyvnila progresívne zmeny vo všetkých sférach života spoločnosti.

Publikácia, ktorá vznikla ako kombinácia vedeckej monografie a odbornej slovníkovej príručky, je výsledkom dlhoročného výskumu, systematického zhromažďovania a spracovania rozsiahleho množstva archívnych dokumentov, prevažne vojenského charakteru. Prináša krátke biografické profily viac než tisícky vojenských a civilných osôb, ktoré počas aktívnej služby v rokoch 1918 – 1992 nosili vojenskú hodnosť československého generála. Súčasťou knihy je aj rekonštrukcia vývoja armádnej elity Československa, analyzovaná v rámci jednotlivých historických etáp spoločného štátu. Analýza kladie dôraz na určujúce faktory, sprievodné javy a širšie súvislosti formovania generálskeho zboru. Publikáciu dopĺňajú rozsiahle prílohy — zoznamy, schémy, grafy a skeny vybraných archiválií — ktoré uľahčujú orientáciu a plasticky dokresľujú mnohé zo skúmaných javov.

Pri pohľade na slovenské dejiny 19. a 20. storočia dominuje presvedčenie o výrazných personálnych, inštitucionálnych a sociálnych diskontinuitách, ktoré pravidelne postihovali úzku vrstvu "národných elít". Platnosť tejto hypotézy overujú autori/ky knihy na osudoch konkrétnych významných osobností a jednotlivých typologických skupín elít. Spochybňujú zakorenené predstavy o radikálnych kariérnych zlomoch, ktoré často neobstoja v konfrontácii s empirickými dátami.

Publikácia sa venuje jednej z najdiskutovanejších tém medzivojnového obdobia – štátoprávnemu a verejnosprávnemu postaveniu Slovenska v prvej Československej republike, a to očami právnika a politika Emila Stodolu (1862 – 1945). Aj keď v historiografii nejde o neznámu tému, predsa len doteraz chýbal obsiahlejší rozbor jeho modelov, na tvorbu ktorých malo vplyv rodinné, náboženské, vzdelávacie, pracovné a kultúrno-spoločenské prostredie. Monografia prináša plastický obraz o Stodolových koncepciách samosprávy, cez inšpirácie v zahraničných modeloch, presadzovanie na straníckom fóre a reakcie politických, vedeckých, či kultúrnych činiteľov doma i v zahraničí. Osobitné miesto je venované Stodolovmu prístupu k ľudáckemu autonomizmu, voči ktorému ako presvedčený demokrat zastával kritické stanovisko.

Publikácia pomenúva a rieši kľúčové problémy vývoja evanjelickej časti spoločnosti v Uhorsku v 18. storočí, najmä so zreteľom na vzťah štátu k nej. Autorka syntézu rozširuje aj na všeobecný uhorský a stredoeurópsky kontext. Práca sa však systematicky dostáva i k drobnému duchovenstvu a obyčajnému človeku, čím demonštruje naliehavosť vytýčených problémov tak z hľadiska štátu, ako aj bežného človeka.

Zborník 44 vedeckých statí a štúdií je venovaný životnému jubileu Jaroslava Valenta, popredného českého historika dejín strednej a východnej Európy, najmä dejín Poľska a česko-, respektíve československo-poľských vzťahov v 20. storočí. Autori jednotlivých príspevkov, venovaných niektorým závažným problémom 19. a najmä 20. storočia, sú popri českých a slovenských historikoch aj významní bádatelia z radov poľských, amerických a nemeckých historikov.