Knihy

Roky 1948 – 1989 sú hraničnými rokmi komunistickej éry. Rámcujú uzavretý cyklus komunistického experimentu – jeho vznik, vývoj a zánik. Celé toto obdobie obsahovo prekrývajú štyri tematické bloky monografie.

Castrum Salis bol v 11. a 12. storočí jediným hradom v severnom pohraničí Uhorska na hraniciach s Poľskom a Rusou. Spomína sa v najstarších uhorských naratívnych prameňoch v Gesta Hungarorum od anonymného notára Bela III. a v Uhorsko-poľskej kronike. Zachovalo sa o ňom iba veľmi málo údajov, a preto sa zaradil medzi tie včasnostredoveké hrady, ktoré sú medzi historikmi predmetom rôznych dohadov, pochybností či zmätočných interpretácií. Napriek tomu Castrum Salis umožňuje lepšie pochopiť nielen dejiny severného pohraničia Uhorska v 11. a 12. storočí, ale aj najstaršie dejiny Šariša. V čase arpádovských kráľov strážil severné pohraničie Uhorska a cestu za Karpaty, po ktorej sa vyvážala soľ zo Sedmohradska do okolitých krajín. A práve vďaka svojej polohe a významu, ktorý zohrával v soľnom obchode, dostal meno Castrum Salis (soľný hrad).

Publikácia sleduje zdroje, ktoré ovplyvňovali vývoj národného vedomia Slovákov od obdobia pôsobenia Cyrila a Metoda na Veľkej Morave. Rast záujmu o minulosť priniesol humanizmus. Uhorskí historici už v 17. storočí poznali všetky základné pramene, pápežské listiny, buly, legendy a kroniky k veľkomoravskému obdobiu. Vyzdvihovala sa úloha Nitry ako sídla kniežaťa Pribinu, ako miesto vysvätenia najstaršieho známeho kresťanského chrámu u nás, aj ako centrum údelného kniežatstva. Všetky tieto prvky nabrali nový rozmer v priebehu 18. storočia, ktorý súvisel s rozvojom slovenskej historiografie. Základ vedeckého historického bádania položili príslušníci jezuitskej historickej školy, ktorí pri tvorbe svojich diel vychádzali z konkrétnych historických prameňov. Boli príslušníkmi uhorského politického národa, ale boli presvedčení, že slovenskému národu patrí primerané miesto medzi národmi Uhorska. Na ich myšlienkach stavali národní buditelia a úspešne ich rozvíjali. Cyrilo-metodská problematika v slovenskej historiografii a literatúre dosiahla svoj rozkvet v 19. storočí.

Práca vznikla pri príležitosti významného jubilea Viliama Čičaja.

Historický ústav SAV sa rozhodol pripomenúť slovenskej historickej obci 70 rokov, ktoré uplynuli od narodenia Dagmar Čiernej-Lantayovej. Pamätná kolektívna monografia je venovaná témam, ktoré jej svojím odborným zameraním boli a sú blízke.

Predlo?en? publik?cia vy?la pri pr?le?itosti 200. v?ro?ia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. Autori sa sna?ia postihn?? ?irok? ?k?lu Hurbanov?ch aktiv?t, reperto?r jeho v?razov?ch prostriedkov, umeleck?ch ??nrov, agita?n?ch a mobiliza?n?ch strat?gi?, ktor? cielene uplat?oval v n?rodnom hnut?. Jozef Miloslav Hurban tak pred nami vystupuje ako mu?-bojovn?k, hlava po?etnej rodiny, ktor? celo?ivotne prekra?oval hranice svojho s?kromia a anga?oval sa v tak?ch sf?rach ako je literat?ra a divadlo, cirkev a teol?gia, n?rod a politika. V jeho ch?pan? ne?lo o samo??eln? a navz?jom izolovan? aktivity, ale reflektoval ich v duchu dobovej predstavy o preb?dzan? n?roda ako s??asti n?rodotvorn?ho procesu.

V historicky veľmi krátkom čase, sto rokov, niekoľko generácií Slovákov muselo riešiť a rozhodovať o veciach, ktoré iné veľké európske krajiny riešili prinajmenšom vyše dvesto rokov. A tu pramení aj hlavná príčina nášho povestného „zaostávania a večného dobiehania“, ktoré v podstate trvá dodnes a nikdy sa neskončí.

Rituály, rituálne konanie a symboly boli súčasťou verejného ako aj súkromného, slávnostného i každodenného života človeka v stredoveku, pričom sa týkali všetkých spoločenských vrstiev. Všetky mali vtedy svoj význam, zmysel a účel, každý úkon mal svojho adresáta a niesol svoje posolstvo. Rozumeli im všetci bez ohľadu na svoj pôvod, jazyk, majetok, postavenie a vzdelanie. Dnes sú pre nás uchvacujúcim svedectvom dobového myslenia, chápania sveta a usporiadania stredovekej spoločnosti.

Osobnosť Matúša Čáka je v povedomí Slovákov zapísaná veľmi výrazne. Treba povedať, že sa o to nezaslúžili ani tak historici, ale skôr literáti už od čias štúrovcov. V časoch národného obrodenia Slováci hľadali v dávnej minulosti udalosti a osobnosti, ktoré podľa nich prispeli k budovaniu svojbytnosti etnického spoločenstva žijúceho v naddunajskom priestore Karpatskej kotliny. Okrem veľkomoravskej (svätoplukovskej) a cyrilo-metodovskej tradície sa upreli aj na výraznú postavu uhorských dejín – Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorého považovali nielen za pána Váhu a Tatier, ale aj za nekorunovaného kráľa územia dnešného Slovenska. Tento pohľad v slovenských vzdelaneckých kruhoch pretrval až do začiatku 20. storočia a určité reminiscencie možno nájsť aj v súčasnosti.

Autorka v monografii sumarizuje to najdôležitejšie, čo na tému „Francúzsko a slovenská otázka“ na základe vlastného výskumu v archívoch na Slovensku, v Českej republike a vo Francúzsku napísala. Tematiku tejto publikácie ohraničujú dva symbolické dátumy: pád Bastily 14. júla 1789 vo Francúzsku a zásah polície proti študentom na pražskej Národnej triede 17. novembra 1989 s následným pádom totality v Československu.