Čas Herodes alebo šťastný vek?
Spor o modernitu v slovenskej spoločnosti a v kultúre

Jaksicsová Vlasta

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina

Počet strán

351

Rok vydania

2020

Hmotnosť

561,00g

Formát

160x240

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

Historický ústav SAV

EAN

9788022418447

V historicky veľmi krátkom čase sto rokov niekoľko generácií Slovákov muselo riešiť a rozhodovať o veciach, ktoré iné veľké európske krajiny riešili prinajmenšom vyše dvesto ...rokov. A tu pramení aj hlavná príčina nášho povestného „zaostávania a večného dobiehania“, ktoré v podstate trvá dodnes a nikdy sa neskončí.

Čítať viac...
11,50€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Namiesto úvodu 

 

Historiografické reflexie

   Historicko-spoločenské pozadie vzniku protipovstaleckého „manifestu hanby" z jesene roku 1944: presvedčenie alebo strach jeho signatárov? 

   Víťazi a porazení hodnotového sporu v „medzičase" pred komunistickou diktatúrou

   „Pokolenie v útoku" *Kultúrny život v zrkadle ideologickej (ne)kultúry v rokoch 1948 – 1953

   Život na Slovensku v medzivojnovom čase a priestore - symbióza archaizmu a modernosti 

   Na hodnotovom rázcestí. Sonda do slovenskej kultúry v krátkom povojnovom období názorového pluralizmu pred februárom 1948

   Literárny život a literatúra 

   Výtvarné umenie 

   Divadlo 

   Film ako nové (?) masové médium

 

Historické eseje

   Historické vedomie a historická pamäť 

   Tragické dejstvo životnej drámy jedného komunistu 

   „Tak, a máme to za sebou ... " 

   Čas Herodes alebo šťastný vek?

 

Úvahy o kultúre

   „Usmernená" slovenská kultúra a jej inštitucionálne rámce v prvej polovici štyridsiatych rokov minulého storočia 

   Fenomén „oravského" časopriestoru v diele Mila Urbana a Jána Johanidesa

   Moderná slovenská kultúra v kontinuite a diskontinuite slovenských dejín prvej polovice 20. storočia

   Moderna a intelektuál v 20. storočí (Úvaha s ručením obmedzeným... )

 

Historické drobnosti

   Zo života slovenskej literárnej bohémy

   Bohémska Slovač v povojnovom Paríži 

 

O tom, čo napísali iní

   Román o „spytovaní" a „počúvaní" alebo autobiografický príbeh protagonistu jednej generácie slovenských intelektuálov

   Tatarkov príbeh úzkosti a hľadania v knihe Márii Bátorovej 

   Kamencov pokus o politickú, kňazskú a ľudskú tvár Jozefa Tisu

   Kniha, ktorá sa mohla volať inak... 

   „Zlaté šesťdesiate... "

 

Osobnosť a dejiny

   Alexander Matuška – neľútostný kritik slovenského tradicionalizmu

   Básnik a spisovateľ v tenkej koži novinára 

   Milo Urban medzi románom a spomienkovou fikciou 

   – od Živého biča po „breh krvavej rieky"

   Vladimír Clementis - nepohodlný intelektuál v politike a diplomacii 

   Spor o Dubčeka – spory o „obraz" minulosti sú vždy aj spormi o súčasnosť

 

Summary 

 

Menný register