Knihy

Prestreté stoly s navareným jedlom, pri ktorých sa stretla šľachtická rodina s dvoranmi a úradníkmi, prípadne pozvanými hosťami, boli výsledkom celého komplexu činností, pomocou ktorých sa potraviny menili zo surovín na hotový pokrm. Táto kniha predstavuje celý tento zložitý proces a je v našej historiografii doposiaľ ojedinelým spracovaním témy šľachtického stravovania zachyteného v celej šírke problematiky.

Fenomén kolektívnej identity a identifikácie patrí v európskom priestore a špeciálne v oblasti strednej Európy k stále aktuálnym a príťažlivým témam pre viaceré oblasti bádania o človeku, spoločnosti a kultúre. Zložité vzťahy, vzájomné prelínanie politických, etnických, národných, jazykových, konfesionálnych a kultúrnych hraníc a súvislostí v jednotlivých historických časových úsekoch i v prítomnosti skúmaného geografického priestoru nabádajú k opatrnosti pri jednoznačnom formulovaní širších zovšeobecnení. Zároveň priam provokujú výskumníkov k hĺbkovému prenikaniu do konkrétnych problémov a k ich skúmaniu v jednotlivých presne vymedzených tematických, časových a priestorových úsekoch a súvislostiach.

Publikácia sa zameriava na vznik, formovanie a činnosť základných zložiek ústrednej štátnej správy – vlády a ministerstiev Slovenskej krajiny. Sleduje genézu, štruktúru a kompetencie orgánov štátnej moci nielen na úrovni jednotlivých autonómnych úradov, ale aj v rovine vzťahov s centrálnym aparátom štátnej správy v Prahe.

Každý historik prežije veľkú časť života v archíve. Niekedy je jeho práca odmenená hodnotnými dokumentami, inokedy sa musí „prehrýzať“ množstvom balastu. Samozrejme, platí to najmä o nedávnych dejinách, pretože k starším dobám minulým je tých prameňov poskromnejšie. Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Dejiny sú niečo, čo sa dá niekedy ťažko pochopiť – neriadia sa logikou, neplynú pokojným tokom a historici ich „sledujú“ a vysvetľujú často príliš komplikovane. Samozrejme, nikto čitateľov nenúti prijať všetko, čo napíšu.

Publikácia, ktorá vznikla ako kombinácia vedeckej monografie a odbornej slovníkovej príručky, je výsledkom dlhoročného výskumu, systematického zhromažďovania a spracovania rozsiahleho množstva archívnych dokumentov, prevažne vojenského charakteru. Prináša krátke biografické profily viac než tisícky vojenských a civilných osôb, ktoré počas aktívnej služby v rokoch 1918 – 1992 nosili vojenskú hodnosť československého generála. Súčasťou knihy je aj rekonštrukcia vývoja armádnej elity Československa, analyzovaná v rámci jednotlivých historických etáp spoločného štátu. Analýza kladie dôraz na určujúce faktory, sprievodné javy a širšie súvislosti formovania generálskeho zboru. Publikáciu dopĺňajú rozsiahle prílohy — zoznamy, schémy, grafy a skeny vybraných archiválií — ktoré uľahčujú orientáciu a plasticky dokresľujú mnohé zo skúmaných javov.

Smrť človeka má od nepamäti biologický, právny, etický, duchovný, kultúrny, spoločenský aj individuálny rozmer a v prírode tvorí prirodzenú súčasť kolobehu života. Publikácia je určená čitateľom, ktorých zaujíma, ako sa ľudská spoločnosť vyrovnávala s touto základnou istotou existencie. Skúma rituály, filozofické, náboženské, právne a umenovedné predstavy o smrti a posmrtnom živote, pričom ich porovnáva s dnešným vnímaním konca života. Jej cieľom je nielen priblížiť, ako ľudia v stredoveku zomierali, ale aj to, ako so smrťou žili. Publikácia zároveň hľadá odpoveď na otázku, čo sme v prístupe k smrti stratili a čo získali – a či sa od minulých generácií ešte stále môžeme niečo naučiť.

Rádlov ostro kritický útok na československý prvorepublikový nacionalizmus, v ktorom oprávnene videl nebezpečenstvo budúceho krvavého konfliktu medzi oboma etnikami. Jeho rozvetvená argumentácia siaha od polemiky s účelovými výkladmi českých dejín, cez analýzu československej demokracie a jej nedostatkov až po filozofický útok na samotný pojem národa a jeho zbožštenie, pochádzajúce od nemeckého romantika Herdera. Obálka i vnútro publikácie sú vo výbornom stave.

S internetom a sociálnymi sieťami sa zmenil svet aj pohľad na históriu. História už nie je len, slovami historika Ľubomíra Liptáka, akousi samoobsluhou, z ktorej si každý vyberá, čo sa mu hodí. Bola povýšená na zvláštny supermarket, v ktorom si každý môže nájsť ľubovoľný historický argument alebo predsudok, aby podporil svoju interpretáciu sveta a vzápätí s ňou oboznámil ostatných. Táto kniha je o spomínaní, reprezentovaní predstáv o minulosti a vrstvení spomienok na dejiny na dnešnom území Slovenska. Snaží sa ukázať, že minulosť je zložitá, komplexná a mnohotvárna, no pamäť je vždy redukovaná. Často zámerne.

Kapitoly z dejín 20. storočia, ktoré tvoria túto knihu, predstavujú dôležité momenty histórie moderného Slovenska v meniacom sa svete. Autori – kolegovia, priatelia a žiaci PhDr. Valeriána Bystrického, DrSc. – v nich čitateľom ponúkajú výsledky svojho výskumu.

Československé menové zlato začalo písať svoju pohnutú históriu koncom tridsiatych rokov 20. storočia v čase oklieštenia a rozbitia Československej republiky. Vtedy bolo násilne a bezprávne ukoristené nacistickým Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americká armáda v soľných baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlhých takmer 37 rokov súčasťou komplikovaných československo-amerických vzťahov a hospodársko-obchodných i politicko-ideologických medzinárodných sporov a konfliktov. Až vo februári 1982 sa jeho adekvátna časť o hmotnosti 18,4 tony opäť vrátila do trezora Štátnej banky Československej v Prahe.