Od konfliktu ku zločinu

Od konfliktu ku zločinu
Skúmanie kriminality v minulosti

Szeghyová Blanka a kol.

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV

Jazyk

slovenčina - čeština

Počet strán

359

Rok vydania

2022

Hmotnosť

732,00g

Formát

170x240

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

Historický ústav SAV

EAN

9788022419925

Kniha prináša najnovší výskum slovenskej a českej historiografie na široké spektrum tém týkajúcich sa kriminality a súdnictva. Skúma fungovanie súdnej praxe i konkrétne kriminálne prípady ...na úrovni rôznych súdnych inštancií, akými boli mestá, stolice, odvolací súd (apelačný súd pre české mestá) i štatariálne súdy, ktoré zriaďovali panovníci ako mimoriadny právny prostriedok na potrestanie aktérov šľachtických, konfesionálnych či sedliackych nepokojov a povstaní. Niekoľko štúdií je zameraných i na oblasť nižšej súdnej právomoci na rôznych inštitucionálnych mikroúrovniach, na ktorých boli konflikty a prehrešky riešené v prvopočiatkoch. Obsiahnuté sú aj vybrané otázky právnej klasifikácie a teórie, príklady využitia matrík ako prameňa pri skúmaní kriminality, analýza sociálneho pozadia páchateľov, špecifické typy deliktov v období osmanského susedstva, význam a symbolika zneucťujúcich trestov a problematika žien v úlohe páchateliek i obetí.

Čítať viac...
16,70€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Úvod

 

Typológia a klasifikácia trestných činov v stredovekom a ranonovovekom Uhorsku   Vladimír Segeš

Trestné činy proti štátu vo vývoji uhorskej trestnej dogmatiky 18. a prvej polovice 19. storočia   Adriana Švecová

Zločin a jeho aktéri v Košiciach podľa knihy súdnych protokolov z rokov 1556 – 1608   Richard Papáč

Na pranieri: Zneucťujúce tresty v Uhorsku  Blanka Szeghyová

Príklady súdnej praxe z Hornouhorských slobodných kráľovských miest z 2. polovice 17. storočia   Peter Kónya

Kriminální soudnictví Starého a Nového města pražskéhp v letech 1657 – 1705 ve světle ortelních manuálů a knih protokolů Apelačního soudu v Praze   Petr Kreuz

Apelační soud před koncem 17. století: vetší a menší senát   Josef Vacek

Výkon trestnej právomoci Oravskej stolice v 17. a 18. storočí  Iveta Floreková

Matriky – prameň k dejinám kriminality v 18. storočí (na príklade Liptova)   Miroslav Nemec

Násilie páchané na ženách v manželstve. Pokus o prienik do mentality ranonovovekého človeka   Tünde Lengyelová

Vybrané prípady kriminality žien na hornej Nitre v 18. storočí   Branislav Geschwandtner

Prehrešky kazateľov v dokumentoch reformovanej cirkvi zo 17. a 18. storočia   Annamária Konyová

Niektoré formy kriminality vyplývajúce z osmansko-uhorského susedstva   Štefan Szalma

Delikty a tresty baníkov v pôsobnosti Dištriktuálneho banského súdu v Banskej Štiavnici na konci 18. storočia   Elena Hegyi

Bergmeister – osoba povolaná k eliminácii kriminality vo viničných horách   Michal Franko

Spory, konflikty, sťažnosti a sankcie v cechových organizáciách v Košiciach v 17. až 19. storočí   Uršula Ambrušová

Vraždy zemepánov počas cholerového povstania v roku 1831 na príklade Imricha (Imre) Szeghyho, tabulárneho sudcu Zemplínskej stolice. Prípadová štúdia   Gabriel Szeghy

Lesná kriminalita v Malých Karpatoch v prvej polovici 20. storočia optikou dobovej tlače   Pavol Krajčovič

 

Zoznam vyobrazení

Literatúra

Abstracts

O autoroch