Pri objednávke akejkoľvek publikácie na ehistoria.sk môžete získať ako bonus ľubovoľných 6 čísel časopisu História (2001 – 2020) alebo Historického časopisu (1996 – 2020). Ponuka platí do vyčerpania zásob. Vybrané čísla vám doručíme za cenu poštovného, alebo si ich môžete prevziať osobne úplne bezplatne.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Publikácia približuje čitateľom slovensko-nemecké vzťahy z obdobia 1938 – 1941 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.1945 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.
Publikácia približuje čitateľom slovensko-nemecké vzťahy z obdobia 1938 – 1945 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.
Pečate miest a obcí na Slovensku I., II. predstavujú jedinečné dielo mapujúce historický vývoj pečatí slovenských miest a obcí od stredoveku až po novovek. Publikácie prinášajú bohatý vizuálny materiál, historicko-heraldickú analýzu a odhaľujú symboliku, ktorá odzrkadľuje miestne dejiny, kultúru a tradície. Tieto knihy sú nenahraditeľným zdrojom poznania pre historikov, heraldikov, genealógov i záujemcov o kultúrne dedičstvo Slovenska.
Aj keď sa historici často prezentujú ako tí, ktorí odhaľujú a vyvracajú mýty, realita národnej historiografie – najmä od 19. storočia – poukazuje na výraznú tendenciu tieto mýty vytvárať alebo upevňovať, najmä v záujme budovania národa. Táto nová a pútavá publikácia skúma, ako sa historici v rôznych európskych krajinách vyrovnávali s napätím medzi historickou presnosťou a atraktívnosťou rozprávania. Zameriava sa na rozprávačské techniky, ktoré používajú, a analyzuje, ktoré z nich prispeli k tomu, že národné dejiny oslovili verejnosť a formovali národné povedomie. Porovnaním rôznych národných kontextov kniha odhaľuje zákulisie historického písania a to, ako formuje kolektívnu pamäť a identitu.
Autor knihy Endre Tóth je archeológom, kandidátom historických vied, doktorom Maďarskej akadémie vied a významnou osobnosťou výskumu Svätej koruny Uhorska. V tomto monumentálnom zväzku zhŕňa výsledky svojich desaťročných výskumov vrátane histórie vzniku Svätej koruny a jej významu. Približuje aj príbeh svojho výskumu, nastoľuje problémy týkajúce sa metodológie a dáva odpovede na základné otázky, pričom dáva do kontextu nesmierny význam Svätej koruny a korunovačných insígnií, ktoré k nej patria. Kniha obsahuje viac ako sto doteraz nepublikovaných nových fotografií. Do publikácie prispel akademik Attila Zsoldos, ktorý vo svojom úvode poskytuje prehľad dejín Uhorska a umiestňuje ich na pomyselnú mapu stredovekých dejín udalostí a vzťahov Európy. Diskusiu o histórii koruny dopĺňajú najnovšie poznatky historika Gézu Pálffyho a jeho výskumného tímu. Kniha sa končí esejou Attilu Horvátha o doktríne Svätej koruny, ktorá poskytuje rámec celému zväzku.
Vzostup Sudetonemeckého frontu vlasti (SHF), neskôr Sudetonemeckej strany (SdP), na pozíciu najsilnejšej politickej sily nemeckej menšiny v medzivojnovom Československu doposiaľ nebol predmetom hlbšej historickej analýzy. Doterajší výskum sa obmedzil najmä na poukázanie na niektoré všeobecné faktory – napríklad príťažlivosť národnosocialistického hnutia v Nemecku, diskrimináciu pociťovanú časťou nemeckého obyvateľstva zo strany československého štátu či všeobecnú nedôveru voči parlamentnej demokracii. Avšak politická strana ako samostatný a aktívny činiteľ bola do značnej miery zanedbaná. Cieľom tejto publikácie je preto analyzovať politickú komunikáciu tzv. Henleinovej strany a objasniť, prečo a akými prostriedkami sa SdP podarilo nielen krátkodobo zmobilizovať nemecky hovoriace obyvateľstvo, ale aj dlhodobo si ho získať ako stabilnú voličskú základňu. Publikácia sa okrem analýzy spoločenských, politických a hospodárskych podmienok Nemcov v Československu a vývoja samotnej strany venuje aj detailnému skúmaniu jej komunikačných stratégií, organizácie volebných kampaní a diskurzívnych praktík, ktorými sa prezentovala ako jediný autentický zástupca záujmov všetkých sudetských Nemcov.
Predložená monografia sa nielen vďaka svojmu rozsahu, ale najmä obsahu stala jedným z referenčných diel, o ktoré sa opierajú historici dejín cirkvi, ako aj politických dejín Uhorska 17. a 18. storočia. Autor je renomovaným znalcom dejín ranonovovekej strednej Európy a po viacerých prácach k dejinám českých krajín a Sliezska obrátil pozornosť na kľúčový problém uhorských dejín – vzťahu štátu a cirkvi. Vychádza z premisy, že klérus, tvoriaci významnú zložku uhorských stavov, zohrával nezanedbateľnú, historiografiou však málo reflektovanú úlohu v utváraní zložitých vzťahov k vládnej moci, reprezentovanej dvorom, ktorý nezriedka zastával vlastné a od jeho predstáv odlišné záujmy. Tento jav podľa Bahlckeho nie je v dobovom kontexte ojedinelý, v Uhorsku sa však objavil s fázovým posunom, navyše v situácii, keď sa tu absolutizmus, na rozdiel od veľkých častí Európy, nepresadil v porovnateľnej miere ani po roku 1686. Za danej konštelácie by sa očakávalo, že klérus v pozícii status ecclesiasticus bude predstavovať najstabilnejšiu oporu panovníckej moci – opak sa však v priebehu sledovaného obdobia stal pravdou. Klérus musel totiž v zložitých zápasoch uchrániť svoj korporatívny charakter a vzdorovať rozmanitým formám štátnej nadvlády nad cirkvou.
Poľsko-nemecká korešpondencia biskupov z roku 1965 je považovaná za jeden z najdôležitejších impulzov a rozhodujúci podnet pre dialóg medzi Nemcami a Poliakmi. Posolstvo zmierenia poľského episkopátu so svojou slávnou formulou „odpúšťame a prosíme o odpustenie“ sa odvtedy stalo synonymom pre prekonávanie národných nepriateľstiev. Vzorná funkcia tejto korešpondencie však často zakrýva pohľad na namáhavý vývoj jej pokrokového a pozitívneho vyžarovania, ktorý bol a stále je sťažovaný mnohými prekážkami a odporom. Tie sa odrážajú predovšetkým v asymetrickom hodnotení oboch listov: na jednej strane prelomové gesto zmierenia poľského episkopátu, na druhej strane zdanlivo zdržanlivá a sklamaním naplnená odpoveď nemeckých biskupov, ktorí sa vyhli uznaniu línie Odra-Nisa. Táto štúdia však spochybňuje uvedené rozprávanie. Rozšírenie korešpondencie o ďalšie verbálne a písomné vyjadrenia nemeckých a poľských hierarchov v rámci ich koncilového dialógu, ako aj jej zasadenie do vtedajších politických, spoločenských, cirkevných a eticko-náboženských kontextov, vedie k záveru, že politické interpretácie míňajú hlavnú podstatu tejto korešpondencie a ukazujú sa ako nevhodné na jej pochopenie a hodnotenie.
„Mŕtva hranica alebo živé susedské vzťahy?“, pýta sa autor v názve publikácie, ktorej témou sú rakúsko-slovenské vzťahy v období medzi koncom druhej svetovej vojny a násilne ukončenou „československou jarou“ v auguste 1968. Odpoveď na položenú otázku hľadal autor nielen v archívoch v Rakúsku, ale i na Slovensku a v Českej republike. Výsledkom tohto pozoruhodne rozsiahleho archívneho výskumu, ako i štúdia rakúskej, slovenskej i českej odbornej literatúry je komplexné spracovanie týchto bilaterálnych vzťahov v rokoch 1945 – 1968.