Mestá bývajú pri povrchnom pohľade vnímané ako akési ostrovy „relatívnej“ demokracie v prísnom hierarchickom usporiadaní vtedajšej spoločnosti, no často sa zabúda, že vznikali a rozvíjali sa s podporou panovníka. Ten ich využíval vo svojom večnom súboji so šľachtou, ktorej bol sám najvyšším predstaviteľom. Mestá boli preňho zdrojom príjmu a výsady (či mestské slobody) im udeľoval práve preto, aby čo najlepšie prosperovali – pretože sám by ich nikdy nedokázal riadiť tak efektívne, ako keď sa riadili samy. Časom ho napodobnili aj veľkí šľachtici a z rovnakého dôvodu podporovali vznik miest alebo mestečiek na svojich doménach. Preto sú mestá v prvom rade javom hospodárskym. Prezentovaná publikácia sa však popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského, sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitosťou uhorského mestského vývoja, na ktorú treba upozorniť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti – slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu.
Pri objednávke akejkoľvek publikácie na ehistoria.sk môžete získať ako bonus ľubovoľných 6 čísel časopisu História (2001 – 2020) alebo Historického časopisu (1996 – 2020). Ponuka platí do vyčerpania zásob. Vybrané čísla vám doručíme za cenu poštovného, alebo si ich môžete prevziať osobne úplne bezplatne.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Publikácia približuje čitateľom slovensko-nemecké vzťahy z obdobia 1938 – 1941 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.1945 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.
Lexikón stredovekých miest na Slovensku je výsledkom spolupráce dvoch desiatok autorov spomedzi historikov a archivárov pod vedením Oddelenia stredovekých dejín Slovenska Historického ústavu SAV v Bratislave. Prehľadným spôsobom nielen prezentuje doterajšie poznatky, ale prináša aj množstvo informácií z najnovších výskumov o 47 lokalitách na území Slovenska, ktoré boli vybraté na základe súboru kritérií mestskosti v stredoveku. Každé heslo Lexikónu (mesto) sa skladá z pevnej štruktúry pozostávajúcej z 11 kapitol. Používateľ v nich nájde informácie týkajúce sa nielen názvu mesta, obsahu jeho privilégií či vývoja jeho územia a zástavby, ale aj charakteristiky demografického či etnického vývoja a hospodárske či cirkevné dejiny. Predkladané dielo dopĺňa rozsiahly vedecký aparát (celá publikácia obsahuje spolu 7 059 poznámok s niekoľkými desiatkami tisíc odkazov na pramene a literatúru), čím predstavuje originálny vydavateľský počin nielen v rámci slovenskej, ale aj stredoeurópskej medievalistiky.
Publikácia približuje čitateľom slovensko-nemecké vzťahy z obdobia 1938 – 1945 prostredníctvom základných politických, hospodárskych a vojenských dokumentov. Verejnosť tak získa lepšiu predstavu o slovensko-nemeckých vzťahoch v danom období. Edícia vychádza predovšetkým z prameňov nemeckej proveniencie. To je dané najmä zachovanosťou historických prameňov v archívoch.
Aj keď sa historici často prezentujú ako tí, ktorí odhaľujú a vyvracajú mýty, realita národnej historiografie – najmä od 19. storočia – poukazuje na výraznú tendenciu tieto mýty vytvárať alebo upevňovať, najmä v záujme budovania národa. Táto nová a pútavá publikácia skúma, ako sa historici v rôznych európskych krajinách vyrovnávali s napätím medzi historickou presnosťou a atraktívnosťou rozprávania. Zameriava sa na rozprávačské techniky, ktoré používajú, a analyzuje, ktoré z nich prispeli k tomu, že národné dejiny oslovili verejnosť a formovali národné povedomie. Porovnaním rôznych národných kontextov kniha odhaľuje zákulisie historického písania a to, ako formuje kolektívnu pamäť a identitu.
Vydávanie historických chronológií s využitím najmodernejších metód práce je v súčasnom období jednou z priorít v bádateľskej a publikačnej činnosti historických vedeckých pracovísk v zahraničí. Slovenská historiografia má oproti nim sklz, ktorý sa snaží vyrovnať práve touto publikáciou.
Publikácia prináša jedinečný súbor originálnych stredovekých textov životov významných svätcov, ako sú Štefan I., Imrich, Svorad, Benedikt, Ladislav I., Alžbeta Durínska či Margita Uhorská. Tieto legendy, po prvý raz sprístupnené v slovenskom preklade, ponúkajú autentický pohľad na duchovný svet, hodnoty a náboženské predstavy obyvateľov stredovekého Slovenska. Bohato ilustrované dielo približuje nielen samotné príbehy svätcov, ale aj širší kontext ich kultu a významu v dobovej spoločnosti. Prostredníctvom hagiografických textov umožňuje čitateľovi preniknúť do myslenia stredovekého človeka, jeho viery, morálnych ideálov i každodenných predstáv o svätosti.
Autor knihy Endre Tóth je archeológom, kandidátom historických vied, doktorom Maďarskej akadémie vied a významnou osobnosťou výskumu Svätej koruny Uhorska. V tomto monumentálnom zväzku zhŕňa výsledky svojich desaťročných výskumov vrátane histórie vzniku Svätej koruny a jej významu. Približuje aj príbeh svojho výskumu, nastoľuje problémy týkajúce sa metodológie a dáva odpovede na základné otázky, pričom dáva do kontextu nesmierny význam Svätej koruny a korunovačných insígnií, ktoré k nej patria. Kniha obsahuje viac ako sto doteraz nepublikovaných nových fotografií. Do publikácie prispel akademik Attila Zsoldos, ktorý vo svojom úvode poskytuje prehľad dejín Uhorska a umiestňuje ich na pomyselnú mapu stredovekých dejín udalostí a vzťahov Európy. Diskusiu o histórii koruny dopĺňajú najnovšie poznatky historika Gézu Pálffyho a jeho výskumného tímu. Kniha sa končí esejou Attilu Horvátha o doktríne Svätej koruny, ktorá poskytuje rámec celému zväzku.
Premena územia za novomestskými hradbami z pôvodnej zvlnen ej krajiny na predmestskú obec a neskôr na mesto bola úzko spätá so zbúraním pražského opevnenia v 70. rokoch 19. storočia. Blízkosť Prahy podporila rýchly rozvoj obytnej zástavby, ktorú na rozdiel od iných častí mesta nenarušila železnica ani priemyselná výroba. Hoci sa pôvodný ráz krajiny zachoval len minimálne, jeho stopy sú dodnes čitateľné v historických mapách, plánoch a názvoch verejných priestranstiev.
Publikácia prináša memoáre Gustava Gratzа, významného predstaviteľa politickej elity Uhorska z prelomu 19. a 20. storočia, ktorý zastával dôležité funkcie v politike, hospodárstve i v prostredí uhorských Nemcov. Vďaka svojej pozorovacej schopnosti ponúka cenné svedectvá o kľúčových udalostiach európskych dejín – približuje napríklad vystupovanie Leva Trockého počas mierových rokovaní v Brest-Litovsku, vykresľuje situáciu cisára Karola I. a jeho okolia v posledných rokoch monarchie či pôsobenie uhorských ministerských predsedov pred a po roku 1918. Mimoriadne silnú výpovednú hodnotu má kapitola venovaná jeho zatknutiu gestapom, deportácii do koncentračného tábora Mauthausen a záveru druhej svetovej vojny, ktorý prežil vo Viedni. Memoáre tak predstavujú významný historický prameň aj pútavé čítanie pre odborníkov i širšiu verejnosť so záujmom o európske dejiny.
Predložená monografia sa nielen vďaka svojmu rozsahu, ale najmä obsahu stala jedným z referenčných diel, o ktoré sa opierajú historici dejín cirkvi, ako aj politických dejín Uhorska 17. a 18. storočia. Autor je renomovaným znalcom dejín ranonovovekej strednej Európy a po viacerých prácach k dejinám českých krajín a Sliezska obrátil pozornosť na kľúčový problém uhorských dejín – vzťahu štátu a cirkvi. Vychádza z premisy, že klérus, tvoriaci významnú zložku uhorských stavov, zohrával nezanedbateľnú, historiografiou však málo reflektovanú úlohu v utváraní zložitých vzťahov k vládnej moci, reprezentovanej dvorom, ktorý nezriedka zastával vlastné a od jeho predstáv odlišné záujmy. Tento jav podľa Bahlckeho nie je v dobovom kontexte ojedinelý, v Uhorsku sa však objavil s fázovým posunom, navyše v situácii, keď sa tu absolutizmus, na rozdiel od veľkých častí Európy, nepresadil v porovnateľnej miere ani po roku 1686. Za danej konštelácie by sa očakávalo, že klérus v pozícii status ecclesiasticus bude predstavovať najstabilnejšiu oporu panovníckej moci – opak sa však v priebehu sledovaného obdobia stal pravdou. Klérus musel totiž v zložitých zápasoch uchrániť svoj korporatívny charakter a vzdorovať rozmanitým formám štátnej nadvlády nad cirkvou.