Knihy

Táto práca vyšla prvýkrát v roku 1949 v Londýne pod názvom The Making of Central and Eastern Europe a autor sa v nej zaoberá kultúrno-politickým zrodom priestoru nazývaného stredná a východná Európa v 10. a 11. storočí. Nadväzuje v nej na svoju prvú veľkú monografiu Les Slaves, Byzance et Rome au IXe siecle (Slovania, Byzancia a Rím v 9. storočí, Paríž 1926). Práve v ranom stredoveku, keď sa formoval český přemyslovský a poľský piastovský štát, mohla podľa Dvorníka v strednej Európe vzniknúť silná slovanská mocnosť, ktorá by sa stala protiváhou ríše rímskej budovanej Nemcami. Východiskom Dvorníkovho pohľadu však nie sú dejiny jednotlivých (neskôr národných) štátov, ale základné kultúrne konštanty – Rím, Byzancia, slovanský a germánsky prvok –, ktoré vo vzájomnom napätí zohrali ústrednú úlohu pri utváraní daných štátno-politických celkov. Dvorník zhromaždil a utriedil neuveriteľné množstvo historického materiálu týkajúceho sa cirkevného a politického vývoja Nemcov, Poliakov, Čechov, Maďarov, Rusov, Bulharov a ďalších národov, ktorý nám v knihe predkladá vo veľkolepej syntéze. Čitateľovi, zvyknutému zvyčajne na etnocentrické poňatie histórie, umožňuje nahliadnuť do vlastných dejín v oveľa širších kultúrnych, politických a geografických súvislostiach. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.

Publikácia si nekladie za cieľ spracovať dejiny kriminality v mestskom prostredí na celom území Slovenska. Snaží sa podchytiť tému z lokálneho hľadiska. Ako konkrétne mesto riešilo trestnoprávny a kriminologický problém, ako aplikovalo právne normy do praxe a aká bola obsahová náplň zločinnosti v minulosti. Za modelové mesto si autori zvolili Pezinok.

Monografia v troch kapitolách predstavuje historické a umelecko-historické okruhy záujmu autoriek o dejiny a výtvarné pamiatky rodu Pálffyovcov v období „osvietenského“ storočia. Hlavným prínosom predloženej vedeckej práce je nový, hutnejší, komplexnejší a plastickejší pohľad na Pálffyovcov 18. storočia. Niekde dominuje prístup prostredníctvom hĺbkových mikrostúdií, inde analytický výklad – vždy však s cieľom vytvoriť kontextualizovaný a do istej miery syntetizujúci obraz mocensko-politického, sociálneho a ekonomického kapitálu, ktorým tento rod v danom období disponoval. Pálffyovskú lojalitu voči Habsburgovcom vizuálne demonštrovali portréty panovníkov a členov vládnuceho rakúskeho domu, ktoré podľa dobových prameňov boli súčasťou pálffyovských zbierok. Do súčasnosti sa však na území Slovenska zachoval len malý počet týchto diel. Prepojením medzi týmito dvoma tematickými rovinami je výnimočne introspektívna mikrosonda do mentálneho sveta Jána V. Pálffyho, ktorá odhaľuje jeho súkromné i verejné postoje k spoločensky významným politickým udalostiam počas vlády cisárov Jozefa I. a Karola VI.

Jednou z najdôležitejších ciest spoznávania a prezentácie každodennosti v dejinách je analýza mestského práva. Mestské právo samo o sebe nie je obrazom reálnej skutočnosti. Je to len istá idea, súbor predstáv o tom, ako by mal mestský organizmus fungovať. V práci sa odzrkadľuje rozdiel i súvzťažnosť medzi želateľným, regulujúcim a deklarovaným na jednej strane a každodennou realitou na strane druhej.

Autor na regionálnom pôdoryse východoslovenského mesta i okresu Medzilaborce približuje osudy tamojšej židovskej komunity v čase autonómneho Slovenska a vojnovej Slovenskej republiky.

Dejiny ženskej emancipácie nemožno vnímať izolovane od iných fenoménov politických, sociálnych a intelektuálnych dejín. Je nesporné, že v období prelomu 19. a 20. storočia bol v strednej Európe dominujúcou ideológiou nacionalizmus. Toto tvrdenie platí ešte výraznejšie v rámci dejín jednotlivých národných hnutí v Rakúsko-Uhorsku. Myšlienky emancipácie žien a snahy o ich praktické napĺňanie v prostredí národoveckých komunít sa teda rozvíjali v rámci nacionalistického diskurzu. Bolo to celkom prirodzené, keďže „nacionalizmus znamenal pre rozvoj emancipácie žien výrazný impulz.“ Úzka súvislosť medzi dejinami ženskej emancipácie a dejinami nacionalizmu predstavuje základné východisko pri koncipovaní predkladanej publikácie.

Publikácia približuje zdravotné pomery na Slovensku so zameraním na infekčné ochorenia v období od vzniku Československej republiky až do roku 1968. Monografia pozostáva zo štyroch kapitol, ktoré sa venujú dvom hlavným oblastiam: inštitucionalizácii boja proti infekčným chorobám na medzinárodnej aj vnútroštátnej úrovni a vývoju odborných medicínskych poznatkov a praxe v meniacich sa spoločenských podmienkach. Osobitná pozornosť je venovaná boju proti brušnému týfusu a trachómu, ktoré sú podrobne zmapované.

Práca sa usiluje podať ucelený obraz o základných otázkach súvisiacich so zahraničnou politikou a diplomaciou Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945, ako aj o okolnostiach, príčinách a dôsledkoch jej vzniku.

Životné príbehy zaujímavých postáv, ktoré pomerne významne, nie vždy len pozitívne vstúpili do dejín Slovenska v 19. storočí. Nepriazeň osudu a rôznorodé ľudské záujmy spôsobili, že ich mená a činy sa vytratili z historickej pamäti.

Kniha sa zaoberá zákonodarstvom a inštitucionálnymi zmenami v sirotskej agende, aj prechodom od súkromnej, spolkovej a cirkevnej dobročinnosti k sociálnej politike štátu. Jednotlivé kapitoly osvetľujú situáciu sirôt z aristokratických, poddanských, meštianskych aj robotníckych rodín. Dokumentujú, ako a prečo všetci pomáhajúci aktéri „bojovali“ o dieťa. Starali sa o siroty a sociálne odkázané deti spravidla v mene určitej skupiny alebo svetonázoru – kresťanského milosrdenstva, židovskej náboženskej spolupatričnosti, solidarity príslušníkov „slušných a usporiadaných“ meštianskych vrstiev, v mene národa, vlasti či štátu.