Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.
V priebehu 13. storo?ia pre?la Bratislava v?vojom, na konci ktor?ho nach?dzame stredovek? v?sadn? mesto vystavan? ?z kame?a? a predov?etk?m z ??ud?? ? me??anov.
Zvierat? boli pre stredovek?ho ?loveka ka?dodennou s??as?ou ?ivota, nebolo azda oblasti, v ktorej by sa svet ?ud? nestret?val so svetom zvierat. Pr?ve preto je nevyhnutn?, aby vedci, zaoberaj?ci sa stredovek?mi dejinami, vn?mali vz?ah ?loveka k pr?rode a r??i zvierat ako osobitne v?znamn? fenom?n a venovali mu pozornos?.
?asopis je jedn?m z n?strojov organizovania historickej vedy a spr?tom?ovania jej v?sledkov ?ir?ej vedeckej obci. Je otvoren? v?etk?m n?zorom, smerom, ?kol?m a tematick?m okruhom, pokia? sa opieraj? o v??ne b?danie a s? spracovan? v zhode so z?kladn?mi princ?pmi historickej vedy. Programovo nepreferuje ?iadne obdobie, t?my ?i v?seky dej?n. Je ?asopisom v?etk?ch historikov, ktor? sa zaoberaj? slovensk?mi dejinami a v?etk?ch slovensk?ch historikov, ktor? sk?maj? ?i u? slovensk? alebo stredoeur?pske dejiny.
?asopis Hist?ria prezentuje v?sledky historickej vedy s presahom do pr?buzn?ch vedn?ch odborov, spracovan? popul?rno-vedeckou formou. ?asopis je doplnkovou literat?rou pre pedag?gov a ?tudentov v?etk?ch typov ?k?l. Popri tejto skupine je ur?en? ?irokej ?itate?skej obci so z?ujmom o dejiny, vl?dnym a mimovl?dnym organiz?ci?m, nad?ci?m. Zameriava sa na dejiny Slovenska v kontexte s eur?pskym v?vinom, na sk?manie svetov?ch dej?n a spolo?ensk?ch javov, ??m prispieva k pochopeniu a objekt?vnej?iemu pos?deniu s??asn?ch procesov.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Publik?cia sa prv?kr?t objavila na kni?nom trhu v roku 1996. Autor v prepracovanom vydan? vyu??va nov? poznatky na roz??renie koncepcie ukrajinsk?ho historick?ho pr?behu. Kniha je ur?en? u?ite?om, ?tudentom i ?irokej verejnosti. Pokr?en? obal (1 cm) v ?avom dolnom rohu. Vn?tro vo v?bornom stave.
Mo?no by sme v stredoveku v cirkevnom hodnost?rovi o?ak?vali ask?tu a mu?a kontempl?cie, ?ij?ceho v ?stran? od ruchu okolit?ho sveta. Miesto toho n?m pred o?ami vystupuje pragmatick? diplomat, uzn?van? vo vysok?ch politick?ch a cirkevn?ch kruhoch, ktor? str?vil ve?k? ?as? ?ivota na cest?ch. Pohyboval sa najm? v st?le viac Turkami zasahovanom Uhorskom kr??ovstve, vo ve?nom meste R?me, rodnom Rak?sku, R?msko-nemeckej r??i i ?vaj?iarsku, a? nakoniec na?iel odpo?inok v bratislavskom D?me sv. Martina.
Odborn?ci z r?znych oblast? b?dania zo Slovenska, ?eskej republiky, Rak?ska, Ukrajiny a Ruskej feder?cie sa pok?sili objasni? pr??iny a d?sledky hav?rie nielen z poh?adu ?al?ieho v?voja jadrovej energetiky, ale aj z h?adiska ochrany ?udsk?ho zdravia a pr?rodn?ho prostredia. Tretia ?as? publik?cie m? n?zov ?ernoby? a pam??.
Rok 1968 je v?znamn?m medzn?kom nielen slovensk?ch ?i ?eskoslovensk?ch povojnov?ch dej?n, no je medzn?kom i vo v?voji totalitn?ho komunistick?ho syst?mu ako celku. V?sledkom ?silia o reformu socializmu sovietskeho typu, ktor? sp?jame s rokom 1968, je koniec koncov kon?tatovanie o nereformovate?nosti tohto syst?mu. Hoci bola okup?cia ?eskoslovenska z vojensk?ho h?adiska pre Moskvu ?spe?nou akciou, v skuto?nosti sa ?ou za??na p?d komunizmu v celej strednej a v?chodnej Eur?pe.
Kniha prin??a nov? poh?ady na minulos? n??ho regi?nu v 19. a 20. storo?? z pera renomovan?ch zahrani?n?ch expertov na dejiny habsburskej monarchie a strednej Eur?py. V spolupr?ci so slovensk?mi autormi odha?uj?, ako sa v jednotliv?ch politick?ch re?imoch deformovali obrazy minulosti a hodnotenia osobnost?, a ako to ovplyvnilo p?sanie dej?n Slovenska. Vyu??vaj? pritom aj menej tradi?n? pramene, napr?klad politick? karikat?ry ?i predmety a pozostalosti v m?ze?ch. In?pirovan? pr?cou histori?ky Eleny Mannovej, ktorej je kniha venovan?, okrem toho predstavuj? sondy o fungovan? spolkov (napr. Sokola na Slovensku pred a po druhej svetovej vojne), o ?ivote me?tianskych rod?n a etnickom spolu?it? na Slovensku, osobitne v Bratislave.
Publikovan? dokumenty prin??aj? nielen inform?cie o priebehu n?boru, o pracovn?ch a ?ivotn?ch podmienkach slovensk?ch robotn?kov v r??i, o po?toch naverbovan?ch ob?anov SR, ale pom?haj? tie? dotv?ra? obraz o jednotliv?ch aspektoch politicko-ekonomick?ch vz?ahov medzi Slovensk?m ?t?tom a ?ochrannou? mocnos?ou.
Publik?cia S?r a ?ervi patr? medzi najv???ie skvosty modernej historickej literat?ry. Jej hrdinom je ?nezn?my? furlandsk? mlyn?r, ktor? sa v?aka svojim neortodoxn?m n?bo?ensk?m predstav?m dostal na konci 16. storo?ia do stretu s p?pe?skou inkviz?ciou. Vo svojej mysli si skon?truoval ?pecifick? teologick? predstavy, ktor? reflektovali tak stvorenie sveta ako aj p?sobenie Krista na pozemsk? bytie. Autor vo svojom texte pou?il ?plne nov? sp?sob stv?r?ovania a p?sania historiografie, ktor? spolu so svojimi kolegami nazval mikrohist?riou.
Dvor palat?na Mikul??a Esterh?zyho (1583 ? 1645) predstavoval v Uhorsku mocensk? a politick? centrum. Bol priestorom umenia, mecenat?ry a ok?zal?m javiskom reprezent?cie. Neodmyslite?nou s??as?ou dvorskej spolo?nosti boli okrem famili?rov, ml?dencov a ??achtick?ch u??ov aj osoby, ktor? mali na starosti bezprobl?mov? chod dvora. Zabezpe?ovali duchovn? vy?itie, komfort, pohodlie, ale aj z?kladn? z?le?itosti, medzi ktor? patrilo stravovanie, hygiena ?i odievanie. Na dvore, mieste prel?nania dvoch svetov, priv?tneho i verejn?ho, sa odohr?vali v?etky procesy a ritu?ly ka?dodenn?ho ?ivota ? ?i to bolo be?n? ?radovanie a riadenie politick?ch vec?, organiz?cia vojensk?ch v?prav, kore?pondencia s ostatn?mi aristokratmi a rodinn?mi pr?slu?n?kmi, spolo?n? obedy, pohostenia n?v?tev, cirkevn? obrady, rie?enie probl?mov s majetkami a ?al?ie opakuj?ce sa prvky zlo?itej a komplikovanej ka?dodennosti aristokrata. V?nimku tvorili len ob?asn? vytrhnutia zo za?it?ho stereotypu v podobe rodov?ch festiv?t, narodenia potomkov, smr? pr?buzn?ch alebo tr?venie vo?n?ho ?asu na po?ova?k?ch ?i v k?pe?och...
Predlo?en? text je extraktom r?znych ?vah, svedectvom na?ich (historiografick?ch i subjekt?vnych) deficitov a s??asne prv?m pokusom vypoveda? na relat?vne malom priestore to, ?o v tejto f?ze v?skumu pova?ujeme za najpodstatnej?ie. Jednotliv? kapitoly nie s? ani z?aleka schopn? obsiahnu? v?etky ot?zky, e?te menej v?etky odpovede. Rovnako ich ?rove? a miera ?slovenskej? ?i uhorskej? zakotvenosti je r?znorod?. K niektor?m kapitol?m ? kde to umo??oval v?skum ? s? pripojen? konkr?tne pr?padov? ?t?die, ktor? analytick?m sp?sobom a na konkr?tnej udalosti, jave ?i osobnosti demon?truj? predch?dzaj?ce v?eobecn? t?zy.
So stredovek?m benedikt?nskym mn??stvom sa v s??asnosti sp?ja predov?etk?m predstava komun?t reho?n?kov, ktor? sa uzatv?rali pred vonkaj??m svetom za m?rmi kl??torov a ktor?ch duchovn?m spojivom bola Regula sv. Benedikta. Benedikt?nske kl??tory z?rove? vn?mame ako v?znamn? centr? duchovnej kult?ry ran?ho a vrcholn?ho stredoveku. Benedikt?ni v?ak boli tie? neoddelite?nou s??as?ou stredovekej spolo?nosti laikov. Preva?ne panovn?ci alebo fund?tori z radov stredovekej ??achty kl??tory nielen zakladali, ale za n?dej na dosiahnutie sp?sy ich aj bohato obdarov?vali. V?znamn? op?tstva mali povinnos? hosti? po?etn? sprievody kr??ov, knie?at ?i biskupov a kl??torn? kostoly sl??ili ako miesta posledn?ho odpo?inku zakladate?ov a patr?nov. Op?ti s??asne vstupovali do politick?ch, diplomatick?ch a nezriedka aj vojensk?ch slu?ieb panovn?ckych dvorov. Kniha Benedikt?nske kl??tory a ich don?tori v arp?dovskom Uhorsku pon?ka podrobn? poh?ad na koexistenciu a interakciu benedikt?nskych kl??torov a ich zakladate?ov, patr?nov ?i ?al??ch don?torov v Uhorsku za vl?dy arp?dovsk?ch kr??ov v 11. a? 13. storo??.