Osvietenské školstvo (1771 – 1815)
Nástroj vzdelania a disciplinizácie

Kowalská Eva

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV

Jazyk

slovenčina

Počet strán

196

Rok vydania

2014

Hmotnosť

344,00g

Formát

165x245

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9788097154035

Obdobie prelomu 18. a 19. storočia je do istej miery na okraji pozornosti súčasnej slovenskej historiografie. Obdobie, ktoré začalo niekedy až horúčkovitým zavádzaním reforiem a ...končilo rovnako úpornou snahou o konsolidáciu pomerov, je však zaujímavým poľom pre historika usilujúceho sa nájsť kontexty, v ktorých sa odohrával hádam najviac študovaný fenomén slovenských dejín, proces národného hnutia. S ním je spojené často opakovanie klišé o rozširujúcej sa základni - rastúcom počte účastníkov aktivít, ktorými však boli pri pohľade zblízka takmer výlučne príslušníci lokálnych elít: členovia magistrátov, drobná či nanajvýš stredná šľachta (videné optikou výšky majetku a politického dosahu), príslušníci inteligencie. Všetko ľudia, ktorí prešli uhorským vzdelávacím systémom, ktorý napriek svojim obmedzeniam poskytoval prekvapivo solídne vzdelanie. Kniha má ambíciu poopraviť hodnotenia spojené so systémom vzdelávania zavedeným školskými reformami. Obálka i vnútro knihy sú vo výbornom stave.

Čítať viac...
9,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Úvod 

 

Charakteristika a paradoxy prelomu 18. - 19. storočia v habsburskej monarchii (Uhorsku)

   Ancien régime alebo nová doba?

   Reforma školstva v kontexte spoločenských zmien

   Unifikačné tendencie v školstve habsburskej monarchie v 18. až prvej polovici 19. storočia – príznak osvietenstva?

  Tereziánske a jozefínske školské reformy a ich impulzy pre národné hnutie Slovákov

   Sociálne aspekty a dôsledky školských reforiem

 

Protagonisti školských reforiem a praxe

   Johann Ignaz Felbiger (6. január 1724 – 17. máj 1788) a Uhorsko

   Jozef Bencúr (28. február 1728 – 21. august 1784): zo školy na politickú scénu

   Ladislav Bartholomaeides (16. november 1754 – 18. apríl 1825) a jeho miesto v dejinách slovenského školstva a pedagogiky

   Franz Paul Rigler (1747 / 1748 – 17. október 1796), hudobník v službách školstva

   Učitelia – objekty (adresáti) a nositelia disciplinizácie

   Frömmigkeit, Fleiβ, und Bildung seines Hertzens: Lujza Amália, barónka von Zay, rodená Calisius

 

Nové typy škôl – modernizačný produkt školských reforiem

   Zmiešané školy – kontroverzné vyznenie jozefínskej školskej politiky

   Židovské školy pod kontrolou štátu

   Dievčenské školy a limity ich fungovania

   Kráľovská akadémia – špecifický produkt Ratio educationis

   „... aus Waisen für den Staat brauchbare Leute zu ziehen ... " Sirotinec, kombinácia školy a sociálnej inštitúcie

 

Učebnice a vyučovanie v znamení inovácií

   Učebnice ako uzlový bod systému školstva a formovania náboženského a občianskeho vedomia

   Kreslenie – inovatívny prvok školských reforiem

   Budovy škôl a školské reformy

 

Záver

Zoznam pôvodných publikovaných prác

Zoznam prameňov a literatúry 

Resumé 

Zoznam ilustrácií